Choď na obsah Choď na menu
 


1. Adventná 2013

Žalm 80:2  Čuj, Pastier Izraela, ktorý vodíš Jozefa ako ovce; Ty, ktorý tróniš nad cherubmi, zjav sa 3  pred Efrajimom, Benjamínom a Menaššem! Vzbuď svoju silu a príď nám na pomoc! 4  Obnov nás, Bože, a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!

 

 

Bratia a sestry v Kristu.

            Keď som chodil na Vysokú Školu – na teológiu, vždy nám brat emeritný gen. biskup prof. Júliu Filo hovoril, že naše kázne musia byť odosobnené a vo svojich rečiach máme dávať čo najmenší dôraz na naše vlastné myšlienky. Máme sa nechať viesť Duchom Svätým a tak zvestovať Slovo Božie Vám, poslucháčom.

Napriek týmto poučkám mi nedá povedať, že práve dnes sa cítim šťastný. Šťastný, že môžem patriť do spoločenstva kresťanov. Vyjadriť tento pocit zvnútra človeka a verím, že je to tiež dielo Ducha Svätého. Patrím do spoločenstva ľudí, ktorí svojou vierou a láskou vyznávajú, že patria naplno Bohu. Som šťastný, že práve v tomto chráme a práve s Vami sa môžem dnes zúčastniť na prvých tohotoročných SB. Na začiatku nového cirkevného roku.

Sestry a bratia - nastal ten deň. Deň, kedy sa začína niečo nové. Deň, kedy môžeme povedať nie diabol - nechcem ti patriť – lebo patrím väčšiemu ako si ty. Chcem patriť Bohu. Môjmu ozajstnému Pánu. Bohu, ktorému záleží na mne v láske a milosti. Bohu, ktorý poslal svojho Syna na zem, aby ma vytrhol z mojich hriechov. Pán prichádza a ty zvodca nemáš šancu.

Pán prichádza. Táto ústredná téma sa nesie celým obdobím Adventu, kedy sa zamyslíme, prečo vlastne musel Boh obetovať svojho Syna a bolestne  sa rozlúčiť s tým najdrahším čo mal a má. Musel sa narodiť ako dieťa odsúdené na potupnú smrť na kríži.

V texte, ktorý nám slúži za základ nášho kázania sa dočítame. „Čuj Pastier Izraela, ... tróniš nad cherubmi.“

Pastier. Kto to je sestry a bratia? Kto je Pastier, ku ktorému volali Izraelci v čase svojho súženia. Ku komu volal Žalmista v dňoch smútku, bolesti, možno hriechu? ..... K Bohu. Volal k Bohu, pretože vedel, že jediným záchrancom je práve ON. ON Hospodin mocností.  Kráľ nad cherubmi, nad zemou, nad nami. Izrael vedel, kto je jeho Pastierom. A tu znie otázka pre nás či toto vieme aj my? Ku komu voláme v slabých chvíľach? Voláme k Nemu v čase zúfania, bolesti, hriechu? Prichádza k nám Pán? Púšťame ho do svojho srdca a nechávame ho pracovať na našich rozbitých čriepkoch života? Alebo sa zavrieme do nepriestrelnej miestnosti nášho vnútra a necháme sa zožierať vlastným trápením či bolesťou?

Sestry a bratia, Boh sa na nás pozerá. Pozeral sa aj na svet pred 2000 rokmi a videl jednu smutnú vec za druhou. Videl ako sa ľudia hádali, klamali, kradli, zabíjali. Videl, ako ľudia hrešili a nenávideli spravodlivosť. Videl ako stvorenstvo, ktorému vdýchol život, prestalo kráčať po ceste života. Toto stvorenstvo si vyvolilo zo všetkého to najhoršie. Samotu a smrť rozhodnutím nepočúvnuť Pána Boha.

Pozrime sa teraz do seba a skúsme si pripomenúť ako nás vychovávali naši rodičia. Ak sme poslúchali všetko bolo v poriadku. Mali z nás radosť a tešili sa z nás svojich detí. Ak sme neposlúchali museli nám ukázať tvrdú stranu svojej lásky. Museli nás vychovávať. A určite poznáme aj takých, ktorým žiadna výchova nepomohla a stali sa vrahmi, zlodejmi, klamármi, hriešnikmi hrešiacimi proti Bohu a ľudom. Ak si myslíme, že sú aj horší od nás je to len zdanie – ak by to bola pravda nepotrebovali by sme Pána Ježiša a ani Jeho Advent.  Vedeli by sme sa sami „spasiť“ – vyslobodiť z hriechu – spod nadvlády zákona. Ale keďže nie je musíme skonštatovať - sami sme hriešni. A čo s tým ďalej? Sme zatratení? Nie. Pretože Pán prichádza. Prichádza na svet pre naše hriešne myšlienky, skutky, slová, ... Prichádza, aby sme boli vytrhnutí z tej samoty hriechu. Z tej, ktorá je taká strašná a bolestivá.

Pán Prichádza pre nás. Sme pripravení na tento príchod? Sme pripravení obetovať svoj život. Svoj hriešny život a prijať do našich sŕdc Pána. Pána, ktorý tam klope, čoby búcha a snaží sa nás zachrániť? Sme pripravení vzdať sa naozaj všetkého zla?

Na začiatku niečoho nového sa dávajú predsavzatia. Prestanem piť, fajčiť, začnem chudnúť, začnem sa modliť, zmením svoj život. Dajme si aj my dnes na začiatku nového cirk. roka takéto predsavzatia a nečakajme na Silvester, kedy s hlavou v alkohole povieme veci, ktoré aj tak nesplníme. Dajme si záväzok modlitby a čítania Písma Svätého. Dajme si záväzok pomoci svojim blížnym. Ale úprimný záväzok. A Boh nám pomôže. Dvere príchodu Pána sú už pootvorené a čochvíľa sa z nich vyleje svetlo večnosti. Pre niekoho radostnej pre iného desivej. Prosme Boha o pomoc a pomôže nám. Jeho cesty sú nevyspytateľné. „ Vzbuď svoju silu a príď nám na pomoc.“ Príď na pomoc v našom hriechu. Aby sme boli lepší a úprimnejší. Kristus stojí za dverami a on je ten Pán ktorý prichádza. Prichádza, aby nás obnovil. „ Obnov nás , Bože a rozjasni svoju tvár, aby sme boli spasení!“

Možno si poviete: toto všetko sme už predsa vedeli dávno predtým, ako ste vyšli na kazateľňu, brat farár. Áno. Vieme to. Vieme, že Kristus môže prísť kedykoľvek, ale žijeme podľa toho? Žije tak, ako to od nás vyžaduje Hospodin?

Spomeňme si na Abraháma. Na  deň, keď mu Boh povedal o obetovaní jeho jediného syna. O obetovaní toho naj v živote manželov Abraháma a Sáry.  O bolesti a smútku, ktorý musel premknúť Abraháma za jeho synom. A predsa poslúchol. Vedel, že Boh vie čo robí. Abrahám vedel komu ide obetovať a prečo.

Keď som čítal prvý krát tento príbeh pomyslel som si, že Boh je naozaj krutý a zlý. Potom som si však uvedomil, že presne to isté urobil Boh so svojím Synom. Boh však neprijal za hriech nás ľudí baránka ale ozajstného človeka. Prijal Ježiša Krista. Bola preliata ľudská krv a nie krv zvieraťa. A bola preliata za teba, za mňa, za nás. Boh nás skrze svojho Syna vytrhol zo smrti. Tá otcovská bolesť však musela byť obrovská. A takúto bolesť prežíva Boh pri strate aj každého jedného z nás. Veď aj my sme jeho deti. Deti, pre ktoré prišiel Pána na túto zem.

Toto je nádej adventu, ktorý dnes otvárame. A Pánu Bohu za to  zostáva jediné – len a len ďakovať. S radostným srdcom ďakovať, že Pán Boh  dal tomuto svetu pre naše spasenie Svojho Syna. A toto vieme a vážime si to len vtedy, keď si uvedomujeme v pokore svoju hriešnosť. Sestry a bratia, keď budeme dnes odchádzať z nášho kostola odchádzajme v radosti, že Pán prichádza aby nás spasil.

                                                                       Amen

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.