Choď na obsah Choď na menu
 


1. po Trojici 2013

8. 6. 2013

1 Samuelova 1

9  Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala a predstúpila pred Hospodina; zatiaľ kňaz Éli sedel na stolci pri dverách chrámu Hospodinovho.10  Ona, roztrpčená v duši, sa modlila k Hospodinovi a veľmi plakala.11  I urobila takýto sľub: Hospodine mocností, ak vzhliadneš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na mňa, ak nezabudneš na svoju služobnicu, ale dáš jej mužského potomka, oddám ho Tebe, Hospodine, po všetky dni jeho života, a britva sa nedotkne jeho hlavy.12  Keď sa už dlho modlila pred tvárou Hospodinovou, Éli pozoroval jej ústa.13  Anna si však hovorila v srdci: len pery sa jej chveli, ale hlas jej nebolo počuť, preto ju Éli pokladal za opitú.14  Povedal jej Éli: Dokedy sa budeš ešte správať ako opitá? Preber sa zo svojho opilstva.15  Anna odpovedala takto: Nie, pane môj, som žena, ktorej je ťažko na duši; nepila som ja víno ani iný opojný nápoj, ale vylievala som si dušu pred Hospodinom.16  Nepokladaj svoju služobnicu za naničhodnicu, lebo od veľkého žiaľu a zármutku hovorila som až doteraz.17  Nato jej Éli odpovedal: Choď v pokoji a Boh Izraela nech ti splní to, o čo si Ho prosila.18  Ona odpovedala: Kiež tvoja služobnica nájde milosť v tvojich očiach! Nato žena odišla svojou cestou, zajedla si a jej tvár už nebola smutná.19  Včasráno vstali, poklonili sa pred Hospodinom a vracajúc sa, prišli domov do Rámy. Potom Elkána poznal svoju ženu Annu a Hospodin sa na ňu rozpomenul.20  Po určitom čase počala, porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo povedala: Vyprosila som ho od Hospodina.

 

Milé sestry a bratia v Kristu;

            Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina. Bola to bohatá a mocná krajina. Dalo by sa povedať, že v nej mohol pisateľ Biblickej knihy Kazateľ naplniť všetky svoje predstavy a túžby. Oplývala medom a mliekom, hojnosťou statkov. V tejto krajine žil kráľ a kráľovná. Boli šťastní až do chvíle, kým nezatúžili po potomkovi – dedičovi všetkého toho, čo mali. Skúšali mať dieťa dlho. Medicína sa im snažila pomôcť, hľadali rôzne spôsoby ako zabezpečiť potomka. Nič však nepomohlo. A nakoniec tak ako už mnoho ráz dedičom sa stal úplne neznámy človek, ktorý nebol z krvi kráľa a kráľovnej.

             Nebola to len rozprávka bez šťastného konca. Bol to i pohľad na ľudskú snahu. Na snahu, kedy človek zabúda na to Božie. Nevieme či daný kráľ a kráľovná boli kresťania. Nevieme ako to bolo s ich duchovným životom, ale v našom príbehu sa Boh neobjavil. Iné to bolo so všetkými ostanými príbehmi a výpoveďami Písma Svätého, ktoré dnes zazneli na našich Službách Božích. Všetky mali spoločnú pointu – Boh požehná a stane sa i nemožné. Abrahám a Sára, Elkán a Anna. Boh požehná dieťa i tam, kde sa zdá, že to nepripadá do úvahy.

            Áno, sestry a bratia. Boh je veľký. Je taký obrovský, že bohatstvo jeho lásky nedokážeme mysľou ani sčasti obsiahnuť. Boh vo svojej láske a milosti robí veci, ktoré nás donútia zastaviť a zamyslieť sa nad svojim životom, hodnotiť a potom prijímať zásadné rozhodnutia.

            V našom príbehu, ktorý sme pred malou chvíľou čítali vystupuje zarmútená Anna, ktorá túži dať svojmu mužovi Elkánovi dieťa. Túži prežiť pocit plnosti materstva. Túžila po pokoji duše kvôli druhej manželke Elkána, ktorá mala deti. Nakoniec ju Boh vypočul. Požehnal v jej lone život a Anna po dlhých a ťažkých rokoch túžieb a nádejí nakoniec porodila syna, ktorému dala meno Samuel. Meno, ktoré znamená - Boh vypočul. 

            Anna, mohla skúšať rôzne spôsoby ako otehotnieť. Mohla ísť za liečiteľmi, modliť sa k iným božstvám tej doby, mohla sa zapredať diablovi, mohla všetko na svete, len aby počala dieťa.  A toto sa často krát deje i v dnešnej dobe. Ľudia v túžbe po šťastí, urobia čokoľvek, len aby ho dosiahli. Spoliehajú sa na horoskopy, povery, znamenia zverokruhu, chodia k vešticiam a myslia si, že je to v poriadku. Niekto vedomky a niekto nevedomky – avšak stále v zlom. Teraz by ste si mohli pomyslieť – A teba milý farár do toho nič, buď rád, že ti sedíme v kostole. To je naša súkromná vec. Ale nie je. Nedokážem sa pozerať na to, ako sa mnohí v našom zbore stávajú, aj keď mnohokrát nevedomky služobníkmi diabla a sveta. Pán Boh nenávidí všetky tieto veci. Jeho prvé prikázanie to jasne vystihuje. – Ja som ... Nebudeš mať – neurobíš si modlu ...!!!  Veru je to tak, namiesto toho, aby sme vo svojich potrebách ale aj radostiach urobili to isté, čo urobila Anna – kľakli na kolená a prosili a chválili Boha, sa ovešiame príveskami so znameniami zverokruhu, príveskami a náramkami šťastia, energetickými kameňmi za plníme domácnosti, zariadime si dom podľa Feng-šuej, ráno zacvičíme pozdrav slnku a prečítame si pri rannej káve či čaji horoskop. Alebo keď niekto povie želanie do budúcnosti, klepeme na drevo v pohanskej povere, len aby sa to nezarieklo. No nehnevajte sa, dokáže Váš stôl, či skriňa v kuchyni zabrániť, či požehnať vaše prianie? Dokáže pár riadkov v novinách spraviť deň či život požehnanejší? Dokáže stromček šťastia, či kus kameňa k farbe  mojich čakier naplniť váš byt pokojom? A prívesky zo zlata a striebra na ktorých sú znamenia spravia Váš život hodnotnejším? Nedajme sa vysmiať. Ale práve to často robíme. Namiesto dôvery v Božie zasľúbenia sa necháme zviazať povrazmi hriechu a povier.

            Veď Biblia nám dáva toľko zasľúbení a svedectiev, ako Boh koná. Napĺňa životy verných požehnaním. Robí divy. Verš 7. Veríme týmto zasľúbeniam viac ako horoskopom? Veríme Bohu aspoň tak ako horoskopu? Nečítame horoskopy, knihy o dobrom stravovaní a potrebách tela častejšie ako Bibliu? Namiesto toho, aby sme sa spýtali človeka či je kresťan sa spýtame a v akom si znamení? Prestavme si, že by som Vás namiesto – drahí kresťania – oslovil – milé ryby, raci, býci, alebo ak chcete podľa čínskeho horoskopu milí hadi, svine, opice a draci. To by bola šou.

            Bratia sestry. Bol by som nerád, aby ste tieto slová prepočuli. Ak nás tieto veci zväzujú dajme ich do rúk Kristovi. On oslobodzuje. Všimol som si na viacerých, že možno nevedomky nosíte rôzne prívesky. Možno to bol dar, možno výhodná kúpa. Ale skúmajte čo je dobré a milé nášmu Bohu. A ak zistíte, že to je zlé, zbavte sa toho. Neodkladajte to do šuflíkov. Zahoďte ich! Alebo odneste do zlatníctva a požiadajte, aby vám ich prerobili na kríž. Povedzte nie pre svet a diabla. Buďme ako Anna. Odovzdajme svoje prosby s dôverou do Božích rúk. On ako starostlivý Otec nám dá všetko potrebné. Nie podľa túžby našich sŕdc a podľa našich predstáv šťastia, ale podľa svojej vôle, ktorá nás chce ochrániť pred zlom a priviesť do nebeského kráľovstva.                                                                                                                                                                                             Amen.