Choď na obsah Choď na menu
 


1. pôstna 2014

Matúš 6:16  Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu!17  Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár,18  aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

 

Drahé sestry, milí bratia v Kristu

            Šiesta kapitola evanjelia podľa Matúša sa začína troma veľkými, pre život kresťana neuveriteľne dôležitými prikázaniami. Ježiš Kristus svojimi slovami o ALMUŽNE, MODLITBE a POSTE dáva človeka - kresťana do protikladu s pokrytcami vtedajšej ale i dnešnej doby. V každom jednom z týchto troch celkov  sa spomína pokrytecká a úprimná viera v Pána Boha. V každom jednom celku nám samým Kristus nastavuje zrkadlo viery a žitia  viery, ktorú prináša ako naplnenie zákona.

            O modlitbe sme hovorili v minulú nedeľu a Kristove slová o almužne preberieme na najbližšej  Biblickej hodine. Dnes sa zahĺbime do textu, ktorý mnohí kresťania nepoznajú. Lepšie povedané ho odvrhli, ako niečo starozákonné – Mojžišovské, čo Kristus svojim Novým zákonom prichádza zrušiť. Áno – dnes budeme a hovoríme o pôste. O telesnom pôste, ktorí mnohí kresťania a hlavne my, Luteráni nahrádzame duševným pôstom. Akoby naprotiveň staro-katolíckemu pôstnemu kalendáru. Sestry a bratia, aj v dnešnej dobe mnohí kresťania a to hlavne z protestantských cirkví vnímajú pôst, ako niečo „rímsko-katolícke“ a teda zlé. Pamätám si, ako si ma v prvých rokoch môjho pôsobenia v Tisovci, pár krát doberali niektorí „spoluobčania“ práve pre pôst. Spomínam na tie slová – „vy ste evanjelici, vy sa nemusíte v piatok postiť, to len tí katolíci, alebo – vaša viera je voľnejšia, vy sobášite, krstíte aj katolíkov a nemáte pôst – ak sa stanem kresťanom tak asi evanjelikom – má to svoje výhody“. Veruže tak, sestry a bratia, toto sú slová a toto je myslenie, ktoré sprevádza nás – protestantov a musím povedať pravdu, že sa za to aj hanbím. Viac krát som na takéto doberanie odvrkol, ale potom som si uvedomil, akú stopu zanechávame v srdciach tých, ktorí si toto myslia. A ako pomýlene vnímajú naše „kresťanstvo“ – vieru v Hospodina. Vnímajú nás, sestry a bratia, práve cez vonkajšie prejavy našej viery.  Potom som sa pýtal sám seba – naozaj nemáme pôst? A ak nie, prečo? A prečo ja sám nedodržiavam nejaký pôstny deň?

            Zistil som toto – radi hovoríme o pôste a najradšej vo všeobecnej rovine. Vieme si predstaviť pôst od televízora, počítača, či nejakej záľuby ktorú robíme, diskotéky, či zábavy  – takzvaný duševný pôst. Ale málokto si vie predstaviť telesný pôst – odoprieť si jedlo – tak ešte sladkosti, ale nič nejesť? Nie, na toto nie sme zvyknutí a toto nie je ani naša tradícia. Ale je to správne? Nezanikla v duchu našich reformačných princípov niekde otázka pôstu – pôstu tela? Byť bez jedla v určité dni, či obmedzenie jedla v určité časti roku, ako je napríklad pôstny čas, či deň v týždni – v pondelok, či vo štvrtok? Skúsme sa pozrieť, či aj náš Pán zavrhol pôst a skúmajme, čo je dobré.

            Prvá a dôležitá vec, ktorá musí v kresťanovi, akejkoľvek denominácie rezonovať je, že i Ježiš sa postil. A nie hocijako – jeho prvý opísaný a nám zvestovaný pôst trval 40 dní a štyridsať nocí – bez jedla. Možno sa pýtať, ako to dokázal a či je to vôbec schopný človek vydržať. Táto otázka zaniká, ak sa pozrieme prečo sa postil. Aby ukázal satanovi svoju silu – predzvesť Kristovho víťazstva. Aby ukázal i nám, cestu správnej voľby – podriadenosť Bohu v každej okolnosti, v každom zvádzaní na zlé. Bol to pôst pred veľkým ťažením proti diablovi sveta – pred Jeho verejným účinkovaním vo svete. Kristov telesný pôst – príklad nasledovania. V dnešnom kázňovom texte čítame o pôste, ako o niečom, čo ťa tak ako almužna i modlitba dostáva bližšie k Bohu. Hovorí o ďalšom kameni našej viery. Boh vidí, je doslova vidiaci – „hó blepón“ – nazerá do našich skrytostí  a očakáva či tam niečo nájde. A keď nájde – tak odpláca, keď nie – zavrhuje, pretože i pôst je skutok, ktorý vyrastá z viery.

            K pôstu sa najlepšie hodí slovíčko – sebazaprenie. Zapretie svojich túžob a dokonca nutností – veď jesť je nutnosť, aby človek žil. Sestry a bratia – kedy ste sa naposledy postili? Tak naozaj – že ste nejedli , ale čas , ktorý ste mali vyhradený na jedlo obetovali Bohu? Kedy to bolo? Či sa držíte „Luteránsko-protestantskej tradície“, že nemáme pôst, hoci ho Luther nikdy nepopieral a neodmietal? Podľa Biblie – Božieho Slova a Slova Kristovho je pôst veľmi dôležitý. Pôst sa má konať so sebazaprením a sebakázňou. Pôst vyjadruje hlbokú pokoru pred Bohom, ako Vládcom a Stvoriteľom sveta. Našou najväčšou obeťou. Tak to konali hriechom a vinou naplnení Izraelci, Ezdráš, Nehemiáš či Ninivský ľud po Jonášovej zvesti. Odovzdane Bohu pôstom slúžil i Ján Krstiteľ i jeho nasledovníci, Barabáš i Pavol a sám Boží Syn Ježiš Kristus – tak prečo nie aj my? Či sme lepší ako oni? Či sme bez hriechu a viny? Či sme natoľko silní, že dokážeme odolávať hriechu a nemusíme sa učiť sebapozaniu našich vlastných slabostí a ich kontrole? Nepotrebujeme získať sebakontrolu pri rozhodnutiach k hriechu? Toto je jednou z najdôležitejších súčastí pôstu – sebavýchova a sebazaprenie – odovzdanie Bohu. Odovzdanie všetkých svojich životných potrieb Stvoriteľovi. Spoľahnúť sa naň – pokoriť svoj život pred veľkosťou Božou.

            Pôst – nemoderné slovo, avšak ako sme povedali na začiatku – s hlbokým obsahom pre vieru človeka v Hospodina. Pôst je tréningom, ako prekonať samobožstvo človeka. Tomu nás učí i pravá almužna a pravá modlitba. Ježiš Kristus opäť dáva do pomeru pokrytca a verného kresťana – milosrdného modlitebníka, ktorý svoju vieru buduje za pomoci Božej i pôstom. Tak ako pri modlitbe i tu sa niekto chce ukázať. Oblečený vo vrecovine s hlavou od popola. Ak by som sa takto ukázal v starom Jeruzaleme, všetci by vedeli, že držím pôst. Aspoň by som tak vyzeral. Je aj taký vtip o katolíckom bratovi farárovi, ktorého prichytili v piatok ako jedol hus. Ale to inokedy, ale opäť tu platí – vodu káže a  víno pije. Opäť viera na oko. Opäť skutky, ktoré sú len pre ľudí, aby videli, aký sme dobrí a verní kresťania. Lenže Boh nazerá a vidí do srdca pokrytca. A takýto človek dostane svoju odmenu. Samotu pekla.

            Pán Ježiš nás vyzýva k ozajstnému pôstu. Pôstu, ktorý si uvedomujem a chcem ho konať, ako svoju obeť Bohu. Vzdania sa niečoho dôležitého, čo nahradím skúsenosťou odovzdania Spasiteľovi sveta – Kristu – pravému Bohu a Vládcu môjho života. Tento Ježiš hovorí o čistote našich tiel, nie o popole, o šatách nie o vrecovine. Boh vidí náš pôst a skúma ho. Ľudia o tom nemusia ani vedieť. A verím, že Boh vidí v skrytosti váš pôst a vy sa ním nemusíte chváliť.

            Sestry a bratia – vyzývam nás k telesnému pôstu. Nie skúsme, ale nájdime si deň v týždni, aspoň počas tejto pôstnej doby a venujme chvíle, kedy by sme mali jesť, Hospodinu. Pokorme sa pred Ním a odovzdajme sa do Jeho rúk. Nie nasilu, ale slobodne. Obetujme Bohu z času, ktorý máme. Boh nenávidí pokrytectvo – divadlo sveta. Chce vidieť a očakáva, že uvidí, ako slová z Jeho Biblie budeme aplikovať i v našom živote.

            Avšak nejde tu len o telesný pôst. Ide i o ten duševný. Obeť času. U Izaiáša čítame o tom druhom pôste – o pôste sebaobete. O skutkoch lásky – sloboda a spravodlivosť, ktoré máme presadzovať, sýtiť hladných a biednych, nahých zaodieť a bezdomovcom ponúknuť príbytok. A ďalšie skutky lásky, ktoré vychádzajú zo sebaobetovania. Uvedomenia si, že mám 1000 krát viac ako mnohí. Že som Božie dieťa, ktoré Boh požehnáva a mojou úlohou je slúžiť – tu sa začína i naša Almužna, ktorú musíme a máme dávať. Toto všetko vychádza i z pôstu tela – sebakontroly.  Ježiš to hovorí jasne. Ježiš Kristus to i prežil a dal nám to ako príklad a povinnosť v nasledovaní.

Priatelia – ešte raz – Kristus hovorí o pôste a sám ho dodržiava, ako o ceste, ktorá vedie k Bohu. Hovorí o blízkosti v chvíli skúšok a možno i utrpenia hladu, ktorý by sme mali dobrovoľne podstupovať. Pôst telesný i duševný – ale nie duchovný. Duchovný pôst nie je – je len pokrytectvo. Preto sestry a bratia – dokazujme nášmu Bohu v hĺbke svojich sŕdc telesný pôst a dodržme ho. Boh posilní naše kroky Iz 58:8b - tvoja spravodlivosť pôjde pred tebou a sláva Hospodinova pôjde za tebou.

                                                                                               Amen.