Choď na obsah Choď na menu
 


1. pôstna nedeľa 2013

7. 3. 2013

Matúš 4

1  Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. 2  Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. 3  Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!4  On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. 5  Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu 6  a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. 7  Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha! 8  A zase vzal Ho diabol na veľmi vysoký vrch, ukázal Mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9  a povedal Mu: Toto všetko Ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať. 10  Tu mu povedal Ježiš: Odíď, satan, lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu, budeš sa klaňať a len Jemu samému budeš slúžiť! 11  Vtedy Ho diabol opustil, a hľa, pristúpili anjeli a posluhovali Mu.

Drahé kresťanské zhromaždenie; sestry a bratia

             Príbeh. Príbeh, ktorý sme už počuli toľko krát. Príbeh vari tak známy, že známejšími sú len príbehy  o Adamovi a Eve, Noáchovi, Sodome a Gomore  či Narodení Ježiša Krista v judskom Betleheme. Naozaj sestry a bratia, tento príbeh je známou časťou Novej Zmluvy. Poznáme ho, ale napriek tomu zostáva jeho význam mnohokrát skrytý za Ježišovým silným rozhodnutím odolávať zlu a pokušenia. Akceptujeme ho, ako niečo, ideálne – Božie, čo my ľudia nedokážeme v sebe prekonať. Veď nevziať si chlieb, keď mi skrúca žalúdok hladom, či neurobiť svojmu EGU dobre keď nás chvália, alebo nechcieť vlastniť pekný byt, dobré auto a mať veľkú našporenú sumu na vkladnej knižke, skoro bez práce?  Áno, tento príbeh hovorí tie veci, ktoré nechceme vidieť a o ktorých nechceme vo svojom živote počuť. A tak tento príbeh berieme v tej rovine vecí Božských, ako napríklad kázeň na vrchu, ku ktorým sa nevieme priblížiť a preto o nich teoretizujeme.

            Áno sestry a bratia, tento príbeh môžeme brať ako jednoduché idealizovanie Božského Ježiša. Ako nedosiahnuteľnú hranicu Božského víťazného boja s pokušiteľom, kde diabol prehráva, ale taktiež tento príbeh môžeme brať ako pevný vzor. Vzor do nášho života – praktické duchovné a etické zrkadlo v pokušení. Tiež ale ako istotu, že ma diabol bude ako aj Krista pokúšať. Ale zároveň, že nech sa diabol pokúša zlomiť moju - našu istotu viery čímkoľvek – neuspeje, pretože my máme pri sebe Ježiša Krista. Bojovníka, ktorý ho nie raz porazil. A to nielen telesne, ale i duchovne, ako opisuje práve tento príbeh.

            Verš 2-3-4. Pokušenie Pána Ježiša Krista telesnými vecami. Človeku tak blízkymi a potrebnými. Je to pravda. Najťažšie sa odoláva vtedy, ak pociťujeme nedostatok základných ľudských potrieb. Dokonca i v Modlitbe Pánovej prosíme za každodenný chlieb. Za jeho dostatok. Za veci telesné, ktoré nutne potrebujeme k životu. Tento hlad po existencii – túžba života, nás ale často krát núti robiť veci, ktoré by sme nemali a postupne nám mení to čo potrebujeme k životu. Keď máme dostatok chleba každodenného, vody a základného bývania, zväčša sa nám stane, že povieme – bez auta by som asi umrel. Alebo – televízor je môj najlepší priateľ, alebo „ Ja nutne potrebujem k životu nový mobilný telefón, klobúk, kus role, alebo nový byt. Posúvame si hranice toho čo naozaj potrebujeme k životu stále ďalej a ďalej a potom si nevážime to čo dostávame z Božích rúk a chceme stále viac. Potom už zlenivieme a zabudneme ďakovať za dary „obyčajného charakteru“, ako je chlieb, život, rodina. Zabudneme ďakovať v modlitbe pred jedlom, či po ňom, alebo prosba o požehnanie každodenných vecí sa stráca v zhone za ďalším – čo nutne potrebujeme k životu.

            V Kristu vidíme silu odolať i tomu základnému. Chlebu - jedlu, ako nutnej podmienke života. Radšej zomrieť v Bohu a viere v ňom, ako prijať čo i len smidu z chleba, ktorú mi ponúka diabol. To je presne to, o čom sme hovorili minulú nedeľu. Zahodiť svoje ideály. Nie, že vezmem a potom si to odmodlím, či budem činiť z tohto hriechu pokánie. Kristus jasne ukázal, že Boh sa postará. Hriech, ako pokúšanie byť Bohom. Kristus poukazuje na fakt, že chlieb dá život, ale ten zemský, Boh však dáva v Božom Slove ten večný život. Chlieb Božieho Slova, nám dá silu prekonať pokušenia, ktoré nastavil diabol na ceste života človeka. Viera a istota viery je tým najlepším obranným valom, pred zlým. Viera a poznanie, čo Boh chce.

            Verše 5-6-7: Pokušenie Pána Ježiša Krista duchovným i telesným. Pokušenie, kde Pán prichádza do stavu, v ktorom chce diabol, aby skúšal Ježiš Boha Otca. V našom ľudskom chápaní je to hriech, ktorý opakujeme a akoby sme sa ho v hĺbke svojho vnútra nechceli vzdať. Vieme, že hrešíme, vieme, že nemáme robiť to - či ono a napriek tomu v tom pokračujeme. Pokúšame nášho Boha, koľko vydrží. Akoby to bol opačný priebeh príbehu nášho skúšaného Jóba. Máme pocit, že Boh nevidí naše priestupky, že nevidí ako padáme do prachu a špiníme čisté rúcho, ktoré nám dáva v Kristu. Akoby sme naozaj skúšali, koľko ten náš Boh vydrží. A keď je už naozaj zle, že Pán zdvihne svoju ruku a potrestá nás, vtedy sa čudujeme – za čo. Diabol postavil pred Pána Ježiša presne to isté. Pokúšanie, ktoré by splodilo pýchu, že je predsa len Bohom. To ľudské – Tak Bože, ak spravíš toto, alebo tamto, potom v teba uverím. Alebo – nie si pravý kresťan, keď pri tebe Boh nedokazuje tieto a tieto veci. O takéto veci išlo diablovi a ide i dnes medzi nami. Narušiť to tajomné a krásne, čo robí náš vzťah s Bohom taký krásny. Čistotu viery. Bez nároku – Ja som niečo viac, ako vy ostatní. Bez vecí, ktoré by stavali náš vzťah s Bohom do pomeru tržničného predavača a nakupujúceho, ktorí sa zjednávajú na cene za tovar. A tým tovarom je viera. Nie práve naopak. Viera nám dáva silu a istotu. Tá je štítom v pokúšaní, že sme niečo viac. Viera v Boha, ktorý je tvorcom a Pánom všetkého a teda i nás. Kristus to vedel, ale vieš to i ty sestra, brat? Vieš, že si len stvorenstvom, ktoré je závislé na láske Božej? Na milosti, ktorú dostáva skrze jeho milujúce ruky? Dúfam, že sme si v tomto istí a že viera v Boha je tým jediným, čo nosíme v srdci. A do tohto konceptu prelínania duchovného a telesného vstupujú posledné verše :

            Verš 8-9-10. Najsilnejšie pokúšanie. Duchovné v pýche! Veď kto by nechcel vlastniť zem. Kristus sa rozhodoval medzi nebeským kráľovstvom a tým zemským. Mohol vziať do svojich rúk všetko vojsko nebies a vyhnať Rimanov, pohanov a všetkých neveriacich zo zasľúbenej zeme Izraelcov. Mohol sa stať Pánom a vodcom, ktorého očakávali židia. Mohol politicky kandidovať na kráľa a silou tento post získať. A predsa to neurobil. Pokúšanie, ktoré prišlo zvládol bravúrne. Určite to nebolo ľahké. Určite bojoval, ale napokon zvíťazil. Rozhodol sa pre kráľovstvo nebeské. Tam je vládcom, ktorý bude súdiť zem. Tu je vládcom, ktorý mení ľudské srdcia zasiahnuté hriechom na pokorných a milujúcich Boha i Božie stvorenstvo. Rozhodnutie medzi zemským a nebeským nám ukázalo ďalšie smerovanie nášho života. Nie to čo je na zemi je dôležité. Ale to čo je mimo nej. To Božie. Spomeňte si na podsedný pohreb vo vašich rodinách. Čo si ten mŕtvy odnášal? Nič. Nič. A ešte raz NIČ.

            Rozhodnime sa správne sestry a bratia. Rozhodnime sa, ako prežijeme svoj život. Či chceme odolávať zlu – pokušeniam, alebo sa im podvolíme. Ak  budeme odolávať, Boh má pre nás pripravenú odmenu v nebesiach. Večný život v ňom a s ním. Ak nie, ak sa hodláme podvoľovať všetkým nástrahám diabla, naša životná púť sa stane neslávnou. V zabudnutí a samote večného utrpenia. Sestry a bratia zverme svoj život do Božích rúk a prídu i k nám anjelské ruky. V podobe našich bratov a sestier vo viere. Viera je totiž ten najlepší štít pred diablom, pred pokúšaním. Ona nám otvára srdcia  i brány nebeského kráľovstva. A keď príde pokušenie, spomeňme na Krista a moc diablova padne mu k nohám. 

                                                                                                                                                           Amen