Choď na obsah Choď na menu
 


Ján 8:12

Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.

 

Bratia a sestry!

Keď som si nedávno písala s bratom, ktorý žije v Londýne, hovoril mi o zaujímavom prekvapení, ktoré mu priniesol obyčajný adventný kalendár. Ten anglický má namiesto našich 24, hneď 25 okienok. Je to pochopiteľné, keď si uvedomíme, že si darčeky dávajú 25. decembra ráno. Ale pre našinca je to niečo nové. Španieli, ktorí s ním žijú v jednom dome pre istotou ani nevedia, čo to adventný kalendár je, pretože darčeky dostávajú až 6. januára, keď dary priniesli Ježišovi mudrci z východu. A ako som nedávno počula vo vysielaní slovenského rozhlasu, v Holandsku darčeky nosí iba Mikuláš 6. decembra a tým to končí. Hodilo by sa povedať: Iný kraj, iný mrav. To by platilo pri pohľade na jedlá, ktoré si pripravujeme, na dekorácie, ktoré zdobia naše príbytky, ako aj na koledy, zvyky a tradície. Vo všetkých tradíciách sa ale objavuje výrazná symbolika svetla. Mestá a dediny sú už od začiatku decembra vyzdobené svetelnými reťazami a ozdobami. Tohto umelého svetla je stále viac. Prorok Izaiáš píše: Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Pohyb po miestnosti, kde nie je dostatok svetla býva problematický. Keď ju poznáme, tak sa ako tak zorientujeme, ale pohyb v cudzom prostredí a ešte aj po tme môže dopadnúť katastrofálne. Izaiáš nehovorí o jednotlivcovi, ale o ľude, ktorý chodí v tme. Veľa ľudí, ktorí sa potácajú v temnote a nevedia kam idú, to pripomína scénu z hororu. V tme nevidieť nespravodlivosť. Nedokážeme rozoznať smer svojej cesty, nevieme ani s kým sa stretávame. Touto metaforou, ktorá popisuje stav spoločnosti, v ktorej dnes žijeme. Aj keď nám slnko denne vychádza a nemusíme sa pohybovať podľa hmatu, temné stránky života pozorujeme na každom kroku. Nešťastie, smútok, stres, to je to, čo dobre poznáme. Veľké rozdiely medzi ľuďmi – jedni žijú z nespravodlivého zisku, iní bojujú s chudobou. Lenivosť, nezodpovednosť, ľahostajnosť, ktorá vedie ku tolerovaniu zla. Médiá veľmi rýchlo pochopili, že zlé senzácie sa predávajú lepšie ako tie dobré. A tak si predtým ako idete do práce, či stihnete zjesť raňajky vypočujete alebo prečítate o vraždách, lúpežiach, podvodoch, nešťastiach a katastrofách. Izaiáš síce  predchádzajúcom verši spomína Galileu, ale nemôžeme povedať, že by sa nás charakteristika ľudu, ktorý chodí v tme, netýkala.  Preto je tento text aktuálny aj pre nás dnes. Čo nám vlastne hovorí? Sľubuje nám, že uvidíme veľké svetlo. Lebo dieťa sa nám narodilo a Syn nám je daný. Svetlom je teda pre nás Ježiš, ktorý prináša svetlo svätosti do temnoty sveta. Prináša lásku namiesto nenávisti, pokoj namiesto hnevu, zodpovednosť namiesto ľahostajnosti, pokoru namiesto namyslenosti. Najlepšie to vidíme na hore, kde káže o blahoslavených. Toto svetlo potrebuje svet, ale aj každý jednotlivec. Dnešná spoločnosť má svoje pravidlá nastavené podľa aktuálnej nálady ľudí pri moci. A aby sme na ne skočili a postupne sa prispôsobovali presvedčeniu, že všetko sa dá kúpiť, vrážajú nemalé zdroje do médií, reklamy a propagandy. Chcú nám naordinovať „normálne správanie“. Lenže to, čo považuje dnešok za normálne, označuje Biblia za tmu. Pojem normálny je odvodený od slova norma. Pre kresťanov nie je normou názor väčšiny, ale Ježiš Kristus. On je svetlo v tom zmysle, že nám nielen zasvieti v tme, ale je zdrojom, od ktorého sa môžeme aj zapáliť. Ako Slnko osvetľuje Mesiac, môžeme aj my odrážať svetlo Ježiša Krista, ktorý v nás prekoná hriech. Občas počujeme úvahy o dobre v človeku. A ak je človek obrazom Božím, tak v ňom dobro určite bolo. Lenže o to sme pádom do hriechu a následným dedením hriešnosti prišli. Nechceme to počúvať. Najmä na Vianoce sa radi tešíme z dobra, ktoré vidieť v rôznych ľudských skutkoch, charitatívnych akciách, benefičných koncertoch a vtedy si povieme, že tí ľudia nie sú až takí zlí. Prečo nám odchodom Vianoc ale tak rýchlo vyprchá? A nie je to často iba akési obligátne plnenie toho, čo spoločnosť očakáva, či robenie si dobrého imidžu? Môžeme, bratia a sestry, rozdávať len to, čo máme. Ak nemáme skutočné svetlo, sú naše skutky len tmou, aj keď to možno na prvý pohľad nevidno. Ak nemáme pravú lásku, nemôžeme  nikoho skutočne milovať. Jediný, kto nás dokáže opäť urobiť konateľmi dobra, kto nás dokáže naplniť nesebeckou láskou, je Ježiš Nazaretský, ktorý sa pre nás stáva zdrojom spásy a skutočného kresťanského života.   

V jednej známej anglickej vianočnej kolede sa spieva: Minulé Vianoce som ti dala svoje srdce, ale hneď na druhý deň si ho zahodil. Preto ho tento rok, aby som sa vyhla slzám, dám niekomu špeciálnemu – výnimočnému. Samozrejme, že sa tu spieva  vzťahu muža a ženy. Mňa však pri jej počúvaní napadlo čosi iné. Nám dal v Ježišovi Kristovi – v tom malom bezbrannom dieťati – Boh to najvzácnejšie, čo mal. Podal nám srdce na dlani. A stále podáva. A my mnohokrát reagujeme ako v tej piesni. Aj si ho vezmeme, ale veľmi skoro ho odhadzujeme ako nepotrebnú, nechcenú alebo zunovanú vec. Lenže Jeho reakcia je nelogická. Podáva nám ho znova a znova. Nepočíta množstvo úderov, bolestí a rán. Miluje nás a chce nás touto láskou naplniť.

Určite ste, bratia a sestry, aj vy zažili sklamanie v medziľudských vzťahoch. Niekomu ste sa otvorili, dovolili mu poznať to, čo iní nevedeli, vložili ste d neho svoju dôveru a nádej, že to bude navždy. A potom prišiel úder, nečakaná rana a sklamanie. Bolelo vás srdce, prenasledovali otázky prečo, čo keby, prišiel hnev a postupné zvykanie si na to, že sa to v ľudskom svete jednoducho stáva. V jednom vzťahu sa to ale nestane nikdy. Aspoň nie zo strany toho, koho by sme sa rozhodli milovať. Ježiš našu lásku nezradí a našu dôveru nesklame. On je ten špeciálny, ten jedinečný, komu môžeme bez pochybností dať do dlaní svoje srdce a celý svoj život, lebo On nás nikdy neprestane milovať. Dôkaz Jeho lásky dnes leží v Betlehemských jasliach.

Bratia a sestry! Na svete je množstvo národov, z ktorých každý má pre Vianoce možno iné zvyky a tradície. Ale v každom rovnako túžia o láske. Po tom skutočnom svetle, ktoré do života vnáša radosť a pokoj. A to nás všetkých na Vianoce spája a privádza ku spoločnej oslave. Tá sa začala pre dvetisíc rokmi, keď anjeli spievali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle, stále trvá pri stretnutiach kresťanov na celom svete a vyvrcholí v nebeskom kráľovstve na konci vekov.

Amen.