Choď na obsah Choď na menu
 


1. sviatok vianočný 2013

Ján 3:16-17  Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.  Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.

 

Drahé sestry a bratia;

            V dnešný deň pred viac ako 2000 rokmi sa v Betlehemskej maštali narodilo dieťa menom Ježiš. Dieťa, ktoré zmenilo svet. Nie nasilu, nie bojom, nie výčitkami, či vydieraním. Naopak svojou jednoduchou a láskavou zvesťou, toto dieťa zmenilo srdcia ľudí. Zmenilo, pretože svet potreboval zmenu. Potreboval vystúpiť z tmy a vstúpiť do svetla, ktoré s Ježišom prišlo do tohto sveta. V príbehu o slamke je to takto.

            Pastieri, ktorí sa boli v betlehemskej maštali pokloniť Ježišovi – dieťaťu, sa vracali domov. Všetci prichádzali s náručiami darov a teraz sa vracali s prázdnymi rukami. Až na jedného. Jeden malý pastierik si z betlehemskej maštale, z jasličiek, kde ležal Ježiš niečo priniesol. Niečo, čo ukrýval v zovretej pästi. Ostatní si to nevšímali, mali predsa dosť roboty vrátiť sa ku stádam, až kým si to jeden nevšimol a nespýtal sa:

„Čo to más v ruke?“ „ Steblo slamy“, odvetil malý pastierik, steblo „slamy z maštale, v ktorej spalo Dieťa.“ „Steblo slamy - steblo slamy!“ Smiali sa ostatní. „ To sú len smeti. Zahoď to!“

Mladý pastierik energicky pokrútil hlavou. „Nie“, povedal . „ Nechám si ho. Pre mňa je to znamenie, znamenie dieťaťa, že naozaj prišlo do tohto sveta. Keď ho vezmem do ruky, spomeniem si naň a aj na to, čo o ňom hovorili anjeli“.

Na druhý deň sa ostatný pastieri pýtali mládenca: „Čo si urobil so steblom slamy?“ Mladík im ju ukázal a povedal: „Stále ju mám pri sebe.“ „Ale zahoď ju!“ „ Nie. Má pre mňa veľkú hodnotu. Ležal na nej Boží Syn – Mesiáš“. „Slama má hodnotu? – smiali sa. Snáď Boží Syn má hodnotu – nie slama!“

„Mýlite sa. Aj slama je veľmi cenná. Na čom inom mohlo ležať Dieťa, keď bolo také chudobné? Boží Syn potreboval trochu slamy. Z toho viem. Že Boh potrebuje malých a bezcenných. Ako táto slama, ktorá mu slúžila. Áno, Boh nás potrebuje, nás maličkých, ktorí nemáme veľkú hodnotu, ktorí vieme toho tak málo.“

Postupom času sa zdalo, že steblo slamy je pre mladého pastierika stále dôležitejšie. Počas dlhých hodín pasenia ovečiek, bral steblo často do rúk. V tých chvíľach znovu a znovu myslel na slová anjelov a bol šťastný, pretože vedel, že tak Boh miloval a miluje ľudí, že sa stal jedným z maličkých ako on.

Ale jedného dňa mu jeden z jeho druhov vytrhol steblo slamy z ruky s výkrikom: „Ty a tá tvoja sprostá slama! Už máme dosť tých tvojich hlúpostí!“ Slamku pokrčil a hodil na zem. Mladý pastierik zostal ticho. Zodvihol steblo zo zeme, vyrovnal ho a pohladil rukou. Potom povedal tomu druhému: „Vidíš, zostalo tým čo bolo – steblom slamy. Nezmenil ho ani tvoj hnev. Iste, je jednoduché zničiť ho. Porozmýšľaj, prečo nám Boh poslal dieťa, keď nám by sa viac hodil silný bojovník. Ale z tohto Dieťaťa vyrastie muž a bude pevný a nepremožiteľný. Bude vedieť znášať všetku ľudskú zlobu a vždy zostane tým, čím je – naším Spasiteľom – Mesiášom!“ A s rozžiarenými očami dodal: „Nie. Božia láska sa nedá zlámať na kúsky a odhodiť. Aj keď sa zdá, že je krehká a slabá ako steblo slamy!“

Áno - sestry a bratia – áno. Dnes si pripomíname obrovskú a nekonečnú lásku Pána Boha k človeku. Ku mne. K tebe. K nám. Bez výnimky, bez rozdielu vzdelania, farby pleti, výšky IQ, či konta v banke. Dnes si pripomíname, že sa Boh stal maličkým, aby mohol vyrásť a vyniesť naše hriechy na drevo Golgotského kríža. Stal sa maličkým, aby ukázal svoju veľkosť. Pastierom na Betlehemských lúkach zaznela anjelská zvesť: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. Dnes sa narodil Spasiteľ. V príbehu je krásne opísaná láska Boha k človeku a vďačnosť s nádejou malého pastierika, ktorý s dôverou počúval a neskôr prežíval radosť anjelskej zvesti. To evanjelium, že prišiel Spasiteľ do tohto sveta. Nie mocný, nie bojovník, ale dieťatko, ako jeden z nich, či nás.

            Dnešná radostná udalosť. A nielen dnešná, ale je to udalosť nášho života. Aj my, tak ako Kristus dnes oslavujeme narodeniny, pretože nosíme v sebe Boha, toho Ježiša, ktorého sme vyznali vierou a skutkom lásky. Dovolili sme v slobodnej vôli vstúpiť Jemu, pravému Bohu do nášho vnútra a naplniť ho. Iste sa nájdu i taký, ktorí Boha nemilujú – ba dokonca sa vysmievajú tejto vianočnej zvesti. A je ich dosť. Svet – diabol – ponúka mnohé lákadlá, mnohých pseudobohov, ktorí uspokoja vnútro človeka. Možno sme boli i my jednými z nich, ale dnes – dnes sme tu zhromaždení a slávne slávime narodenie nášho pána. Božia láska sa totiž nedá zlomiť. Nedá sa zlomiť nenávisťou sveta, nedá sa zlomiť národmi plnými zla, nedá sa zlomiť ani jednotlivcom, ktorí potiera a vysmieva sa vo vnútri, či navonok z viery v Boha. Božia láska vytrvá. Dôkazom toho je aj to, že sme tu dnes my. Že nás nezlomil svet svojimi lákadlami a že sme otvorili cez Ducha Svätého svoje srdce Ježišovi.

            Najskôr tomu malému. Dieťaťu. Veď koľkí z nás, vrátane mňa, prichádzal do chrámu len na Vianoce? Pozrieť si TO, a byť účastný na nejakom peknom obrade? Spomienke na Betlehem, Vianočné svetlo, dieťatko v jasličkách? A dnes, to dieťa Ježiš vyrástlo a stalo sa mužom v mojom srdci – v našich srdciach. Pevný a nepremožiteľný muž, ktorý nás, ako svoje najdrahší poklad chráni. Svojou láskou, obetou na kríži.

       Niekedy si aj my, bratia a sestry, pripadáme ako tie steblá slamy. Slabí, zraniteľní, bezvýznamní. Môžu nám ublížiť, zahodiť nás, pošliapať po nás, dokonca aj spáliť nás. Ale aj napriek tomu, že sme pre svet možno nedôležitou a slabou slamou, Bohu na nás záleží. Miluje nás s našimi slabosťami a nedostatkami. Prichádza k nám nie z pozície toho, kto nám dokazuje, že je lepší ako obyčajná slama, že j lepší ako my, ale naopak, stáva sa jedným z nás. Obyčajným človekom, zraniteľným steblom slamy. A to nielen v Betlehemskom príbehu Vianoc. Prichádza tak do života každého z nás. Dáva nám možnosť prijať Ho ale aj zahodiť ako nepotrebnú vec. Ak sa na Neho budeme pozerať ako na niečo zbytočné, nepotrebné, úbohé, zostane len steblom slamy, ktoré náš život nijako neovplyvní. Ale ak Ho prijmeme ako lásku, v ktorej je moc spasiť nás, vyrastie v našom srdci na mocného Pána, ktorý nás povedie životom ku spáse.

Amen.