Choď na obsah Choď na menu
 


1. sviatok vianočný

28. 12. 2012

 

Filipským 2:5-11  Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus,  ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež,  ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno,  aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou,  a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.

 

Drahí priatelia;

            Všetci hovoria, že Vianoce sú najkrajšími sviatkami v roku. Asi majú pravdu. Vlastne určite majú ľudia pravdu, keď toto hovoria. Väčšinou čerstvý sneh zakryje špinu okolitých ulíc a parkov. Inokedy šedé steny zrazu žiaria výzdobou. Šedá farba dnešnej doby sa aspoň na chvíľu tvári ako farebná dúha.  Námestia hýria farbami a obchodné domy sa predbiehajú, ktorý bude lepší, krajší a ktorý dá väčšie zľavy. Dokonca skrz záplavu ozdôb a svetiel nevidno človeka. Sme oslepení a v úžase. Niečo podobné je i v našich domácnostiach. Konečne prázdniny, či voľno v práci. Domácnosti rozvoniavajú chutným jedlom a žiaria čistotou a očakávaním prekvapení. Rodiny konečne spolu sediac pred modrastou žiarou obrazoviek prežívajú najúžasnejšiu podobu oddychu, akú dnešná doba má. Ďalší zas športujú a tak ďalej a tak ďalej. Ľudia sa menia na počkanie a zo zvláštnych ba dokonca niekedy až zlých ľudí sa stávajú dobráci, zmäkčení jemnocitom sviatočných dní. Možno sa snažia dohnať zanedbaný cit. V ľuďoch akoby niekde v pozadí znel hlas – len aby bol požehnaný JEŽIŠKO!!! A v tomto babylone ľudského chaosu, túžob, snov, potrieb a zbytočností zaznievajú nekonečné koledy. Všetko toto je iste príjemné – počas Vianoc – veď kto si pustí koledu v lete, ale predsa. Nechce sa Vám niekedy zakričať do davu beznádejne hluchých, slepých a nemých ľudí – „Ľudia, čo ste to urobili z Vianoc?  Je neuveriteľné, ako dokáže toto vianočné pozlátko prekryť pravého ducha Vianoc. Pravý zmysel, ktorý je tak veľmi dôležitý pre pokojný a nádejou naplnený ľudský život.

            Priatelia, čo sa to vlastne chystáme sláviť? Sú to sviatky jedenia a pitia, darov a rodinnej pohody? Alebo je to i niečo iné. Veď Vianoce v zmysle darov a pokoja si vieme urobiť i v júni, či marci, ale kedy môžeme naozaj oslavovať narodeniny nášho Pána – Ježiša Krista? Ktorý deň je na to určený? Áno – ten dnešný. Dnes sa nám narodil Spasiteľ – toto je Jeho sviatok a nie sviatok ľudských potrieb a TV - obrazovky. Myslíte, že si Kristus potrpí na hory jedla, pitia a darov? Plníme si svoje bruchá a srdcia ostávajú prázdne. Pretože nevidíme skrz tú žiaru reklamných svetiel, odlesku darčekového papiera a prskaviek pravý zmysel Vianoc.

A viete sestry a bratia - Vianoce neznamenajú vždy len pokoj a pohodu. Aj počas Vianoc zomierajú ľudia, sú aj chorí a aj trpiaci. Mnohí nemajú čo jesť a ďalší prechádzajú osobnými tragédiami, či samotou, ktorá znásobuje depresiu. Ja osobne som včera s radosťou povedal, že sa teším, že tieto Vianoce môžem stráviť medzi Vami – tu vo Vrútkach a vzápätí nám toto miesto prinieslo malú – osobnú tragédiu, keď nám auto počas štedrovečernej večere zrazilo psíka a musel som ho dať včera v noci utratiť. Dvanásť rokov spoločného života nášho psa a našej rodiny  sa skončilo zle práve na štedrý večer. Čo vidieť za týmto všetkým? Za leskom a pozlátkom Vianoc, keď sa snažíme aspoň tváriť šťastne?  Vidíme vôbec Krista v každom okamihu nášho života? Ježiš nesmie byť prekrytý svetlom reklamy, nesmie byť prekrytý našimi túžbami po šťastí – Ježiš musí byť základom nášho života nielen počas Vianoc, ale vždy.

            Narodil sa ako dieťa a mnohí ľudia ho tak aj berú. Ako nemluvňa zabalené do látky a uložené na mäkkej slame. Obklopeného Máriou a Jozefom, pár pastiermi a domácimi zvieratami. Mnohí v dnešnej dobe berú Ježiša len ako symbol Vianoc. Ozdobu obývačky v Betlehemskej krajinke – v papierovom, či drevenom Betleheme. Nevidia a asi nechcú vidieť, že Ježiš nezostáva dieťaťom. Nechcú si pripustiť, že sa stal dospelým človekom – dokonalým človekom a dokonalým Bohom. A to aj pre ich i naše spasenie. Akoby ho znovu človek, každé Vianoce vybaľoval z krabice a zostal prekvapený, že sa vôbec nezmenil. Stále je to to dieťa, ktoré dokáže len plakať, keď je hladné. Občas mám pocit, že si ľudia spravili z Boha - Ježiša vianočnú ozdobu, ktorú začiatkom Adventu zavesia na dvere, cez Štedrý večer ho zavesia na stromček a po troch mudrcoch opäť zabalia a odložia. Akoby zabudli, že Ježiš je živý Boh tohto sveta. A biblické slová z listu Filipským sú len starou obohratou a zaprášenou platňou, ktorá sa síce cez Vianoce  raz, či dva razy pustí, ale len zo zvyku.

            Existujú a dokonca žijú i medzi nami ľudia a mnohých poznám osobne, priamo z Vás, ktorí to nepovažujú len za tradíciu a dnešný deň naozaj slávia, ako Božie narodenie. Ako sviatok narodenín Krista Pána – Spasiteľa a Záchrancu hriešneho človeka. Verní kresťania, hľadajúci  a nachádzajúci pravého Krista – nádej svojho života. Nájdu sa však i mnohí takí, ktorí pridávajú k Ježišovi veci, ktoré by sme chceli na ňom vidieť. Majú vlastnú predstavu o Božom Synovi, ktorá im najlepšie zapasuje do ich života a životného štýlu. Pripisujú mu také vlastnosti, ktoré dokážu svojím srdcom a mysľou prijať. Ale to sa nesmie kresťanovi stať!!! Pri čítaní Písma Svätého – Biblie, potom to, čo sme pridali s pokorou dávame preč. Pravý kresťan totiž necháva Ducha Božieho, aby v ňom viedol jeho myšlienky, jeho srdce a myseľ k pravému poznaniu Ježiša. Poznaniu a pochopeniu pravdy o tom, kto sa znížil z výsosti nebeského trónu, aby sa stal človekom. Boho - človekom, ktorý na svojom tele vyniesol náš hriech na Golgotský kríž. Áno, milí moji, Vianoce sa stávajú cestou k uvedomeniu si našej hriešnosti – prečo sa vlastne Syn Boží musel stať človekom.

            Drahí priatelia. Mali by sme opäť nájsť to pravé čaro Vianoc. Radosť – evanjelium o láske Boha k ľuďom. Uvedomenie si toho obrovského skutku, ktorý pre nás Boh vykonal. Daroval nám svoje dieťa, aby sme ho mohli prijať a tak očistiť s pomocou Ducha Svätého svoje srdce. Naše srdce je tým pravým miestom pre toto dieťa. Dieťa Ježiša. Lenže toto dieťa musí i rásť. Musí rásť v nás. Musíme ho spoznávať v celej Jeho dokonalosti. Spoznávať ho Jeho očami. Bez pridávania všetkých možných i nemožných tradícií. Bez toho, čo by sme v ňom chceli vidieť. Je to Boží Syn a ako k takému sa musíme i správať. Najstrašnejšie je to, že kresťanské sviatky najväčšmi znesväcujú kresťania, ktorí ich slávia nekresťansky.  Krst a vyznanie viery akoby nič neznamenalo a mnohí si prídu naozaj len splniť povinnosť, či rozcítiť dušu slávnostnou chrámovou atmosférou. Takíto kresťania poznajú Ježiša len ako ten darček – korenie Vianoc. Zabudli, že sa stal dospelým mužom.

            Predstavte si matku. Matku, ktorá má syna doktora. Z času na čas matka ochorie a tak syn príde vyšetriť svoju mamu, poradí jej, predpíše jej lieky, vypíše recept, prinesie lieky. A matka má robiť jediné – každé ráno a každý večer si dať jednu tabletku. Ona si však povie. Veď je to moje dieťa, pamätám si ho ako sa pocikal, ako povedal prvé slovo, ako išiel do školy. Neverím, že vie toho viac, ako ja – jeho matka, ktorá ho vychovala. A dá si len raz denne jednu tabletku a aj to inú, ako jej on doniesol. Alebo si pridá ešte navyše pár modrých a jednu zelenú.  Takto sa občas správame my. My k Ježišovi. Akoby sme zabudli, že On je autorita – Ježiš – Syn Boží – Spasiteľ a Mesiáš.

            Sestry a bratia, skúsme sa nad naším vzťahom k Bohu zamyslieť. Tí, ktorí to s Kristom myslíme vážne, máme bojovú úlohu. Ukázať pravé Vianoce, ktoré trvajú celý život. Teraz je ten čas a príležitosť práve tým druhým, tretím, či jednoducho iným ukázať pravé naplnenie Vianočnej radosti. Je na nás ukázať reálne evanjelium a verte, že Boh toto naše snaženie požehná. Dá silu Ducha Božieho, aby sme to dieťa a neskôr muža Ježiša prestavili každému človeku. Aby radosť Pánova naplnila celú zem a my sme mohli ako jedna rodina Božích detí chváliť Pána.  Aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.

                                                                                              Amen.