Choď na obsah Choď na menu
 


Sestry a bratia;

            Chcem sa Vás opýtať hneď na začiatku: „Ako sa máte?“ Máte sa dobre? Stačí pokývať hlavou, či áno, alebo nie. Možno niekoho niečo trápi  a možno niekto prežíva práve teraz príjemné chvíle života. Takže ešte raz – Máte sa – cítite sa dobre? Ste zdraví? Máte čo jesť, kde spať? Sú okolo Vás ľudia, ktorým na Vás a naopak Vám na nich záleží? Toto všetko sú dôležité otázky hovoriace o kvalite života mňa, ako jednotlivca v spoločnosti. Ak nám väčšina dôležitých vecí nechýba zvykneme povedať, že nám je dobre. Že? A presne toto je aj ten tretí „duch“ dnešnej doby“ Je dôležité, ba priam až nutné, aby sme sa cítili dobre. Nielen navonok, ale hlavne vo vnútri, aj keď pre ľudí okolo nás je dôležitejšie skôr to, ako to vyzerá navonok. Akoby to bola modla sveta, a kto ju nemá je na okraji dnešnej spoločnosti. Takže cítiť sa – mať sa dobre. Cítiť sa slobodný – cítiť sa šťastný a cítiť sa dobre. Tri modly dnešnej doby – tri pocity, ktoré by bolo dobré ukázať ľuďom okolo nás.

            Lenže – aj pri tomto treťom cítení je niečo naoko a niečo naozaj. Takou tou ľudskou povahovou črtou je, že sme akoby stále nespokojní. Chceme viac, ako nám „ život“ dáva. Mať sa stále lepšie a lepšie a lepšie. Takže to – cíť sa dobre – je akoby neuspokojený pocit človeka. Ak sa nás niekto spýta – „tak ako?“ – zvykneme s iróniou v hlase povedať „keby bolo lepšie tak nevydržím“, alebo hneď nájdem problém, ktorý má trápi aj napriek tomu, že v porovnaní s ostatnými sa mám kráľovsky. Nemôžem teraz povedať, že sa všetci máme dobre, pretože nepoznám vaše najtajnejšie priania, túžby, či osobné zlyhania a sklamania, ale môžeme skonštatovať, že až tak zle sa nemáme. Náš život nevisí na vlase a naše základné potreby sú uspokojené. Mohlo  by byť aj lepšie, ale stačí to na život. To boli tie odpovede na otázky v úvode, na ktoré sme si odpovedali. Väčšina z nás pokývala hlavou, že áno – sme na tom dobre. Nie super dobre, ale dobre pre život v našom meste a medzi ľuďmi, ktorý ma obklopujú.

            Ale iste ste si všimli, že len toto nestačí. Cítiť sa dobre. Dobre pre oko neznamená, že sa cítim dobre aj vo vnútri. Alebo, že sa duša človeka necíti absolútne zle. Aj za komunizmu sme sa naoko mali dobre, aj keď viem, že niekto nedá dopustiť na vtedajšiu dobu – veď každý mal prácu (nie robotu), mlieko stálo korunu, a chlieb sa pomaly rozdával zadarmo, predsa len vnútru niečo chýbalo. Nehovorím teraz o slobode cestovania – stačí povedať, že sa takmer nikomu nedalo veriť. Alebo že mnohokrát chýbali základné veci, poprípade boli všetci úplne rovnako oblečení, všetci nosili tie isté topánky, ... Priatelia – hovoríme tu o vnútornom uspokojení, kedy sa duši nežiada viac. Možno telo by chcelo, ale duša je spokojná. Cíti sa dobre – a cíti sa dobre vtedy, ak sú uspokojené dva predchádzajúce pocity – byť slobodný a zároveň sa cítiť bezpečne. To žiadna diktatúra nevedela dať, pretože jej základ je v zotročení a v strachu. Napriek tomu, že máme pre telo dostatok duša trpí. Vnútro človeka je hladné po pokoji – je hladné po cítení sa dobre.

            Dnes si pripomíname zničenie Jeruzaleme a ťažký údel Židov po tomto povstaní. Po strate identity – strate svojho chrámu. Prečo to bolo – sestry a bratia. Prečo sa vlastne Židia vzbúrili proti Rímu? Prečo sa vlastne ľudia búria proti tým, ktorí im zabraňujú prežívať pocit – mať spokojné vnútro? Cítiť sa slobodne v bezpečí a tak prežívať svoj dobrý čas života? Prečo sa človek búri, keď je vnútro hladné po dobrých veciach? Pretože telo nie je všetko a vnútro musí vybuchnúť a prinútiť telo k činom. Ani židom v Jeruzaleme a Judsku nič nechýbalo. Mali konečne poriadok vo svojich mestách. Rimania vybudovali v židovských mestách vodovody, cesty, školy a nemocnice mali konečne čisto, pretože vybudovali odpadový systém a skládky, doniesli zábavu, priniesli nové veci, nové plodiny– a predsa sa židia necítili dobre. Telesného mali dostatok, ale začalo im chýbať ich duchovno s poriadkom, ktorý tomu zodpovedal. Rimania nedoniesli len dobré veci – doniesli i podriadenie (vazalstvo) voči cisárovi – ako k bohu, ktorý mal zatieniť Hospodina, poslušnosť voči Rimanom, priniesli svoju kultúru, ktorá bola bezbožná voči židom. A tu je problém sestry a bratia – vnútro židovského sveta bolo poškodené svetom, ktorý doniesli Rimania. Aj nám tak ako im sa počas celej histórie a možno viac dnes ako včera podsúva nové božstvo. Božstvo konzumu, v ktorom je telu dobre, ale duša trpí. A preto tá revolta, preto ten boj.

            V texte, ktorý sme čítali vidíme, ako ľahko pominie tento svet a veci v ňom. Lazar nemal dobrý život a predsa. Čo je to dobrý život pre chlapa ležiaceho pred bránou? Bolo by však naivné myslieť si, že sa dá žiť tak ako žil Lazar (aj keď niektorí ľudia svojou, či cudzou vinou takto žijú.) Napriek tomu nám tento príbeh jasne ukazuje, kedy sa cítim naozaj dobre. Keď viem, že som v rukách Pánových. Keď viem, že nemusím mať najlepšie auto na svete a najväčší dom a najviac peňazí, ale mám dostatok na slušný život, ktorý posväcuje svojou prítomnosťou Hospodin. Priatelia - posväcuje Hospodin. Hospodin je absolútne najdôležitejším prvkom života človeka i spoločenstva. Tak ako bolo povedané – v ňom sa cítim slobodní a v jeho rukách sa cítim bezpečne a toto všetko mi robí dobre. Cítim, že žijem dobre, pretože je Pán Boh so mnou. Preto sa predsa oplatí bojovať. Preto sa oplatí postaviť sa proti prúdu, keď viem, že prúd života ide zlým smerom. Nestačí len telu urobiť dobre, treba nasýtiť a napojiť aj dušu človeka a to sa dá jedine v spoločenstve s Pánom Bohom, pretože on je chlebom i vodou tohto sveta.

            Svet má vlastné pravidlá, v ktorých som ja vinný, keď sa mi nedarí. Ak nespĺňam štandard som spoločnosťou považovaný za stratenú existenciu. Ale naozaj pozrime na Lazara – skončil v lone Abraháma – skončil v nebeskom pokoji v prítomnosti Pána.

            Cítite sa dobre – sestry a bratia? Vo vnútri nehľadiac na vonkajší svet. Cítite, že Boh kráča s Vami po ceste života  a tak je váš život  iný – má väčší zmysel, ako sa len naháňať za majetkom a uznaní od ľudí, ktorí za chvíľu zabudnú na vaše úspechy a budú spomínať na vaše pády? Pán Boh je tou najdôležitejšou hodnotou našich životov. Tak ako čítame v 2. žalme: Ale ty Hospodine si mojou slávou. Duša prahne po pokoji v Bohu a s Pánom Bohom. Vie to každý jeden z nás – túžime nielen po spoločenstve telesných požitkov a radostí, ale aj po tých duchovných uspokojeniach. A tieto môžu a prídu., pokiaľ človek hľadá na správnych miestach v Ježišovi Kristovi. A On s nami v krste vytvára spoločenstvo, ktoré my modlitbami, čítaním Biblie a napríklad týmto spoločenstvom rozvíjame. Sýtime hlad a tíšime smäd ducha – pardón On sýti a napája zo svojej moci.   

            Priatelia – chceme sa cítiť slobodne? Odovzdajme svoj život Bohu. Chceme sa cítiť bezpečne? Spravme to rozhodnutie čo najskôr. A nakoniec chceme sa cítiť dobre? Niet inej cesty len sa vložiť do rúk Pánových. A potom bude život plynúť tým správnym smerom. A hoci bude mať svet okolo mňa pocit, že som možno zlyhal ja budem vedieť, že to tak nie je. Budem vedieť, že ma Boh drží vo svojich rukách, ako ten najdrahší poklad, za ktorý bol ochotný zaplatiť tú najväčšiu cenu. Cenu svojho života – cenu smrti na drevenom kríži na Golgote.

            Tak teda vykročme spolu, ako cirkev na cestu slobody, v bezpečí Pánovej ochrany, aby bol náš život dobrým nielen pre telo, ale ja pre dušu. Boh ťa pozýva! Pozýva aj dnes k Jeho stolu s darmi milosti. Tak poďme spolu na cestu jednoty, pokoja, radosti – života, ktorému hodnotu dal svojou smrťou  Ježiš Kristus

                                                                                              Amen.