Choď na obsah Choď na menu
 


17. po Trojici

22. 9. 2013

Čas. Sestry a bratia, čas?

Akú náplň v sebe nesie toto slovo? A je vôbec potrebné, aby sme v našom slovníku mali takéto slovo? Veď si ho aj tak, mám taký pocit,  nevieme vážiť.

            Čas je milý veriaci zvláštna vec. Stále plynie, ako rieka, ktorá nemá konca. Čas je ako vietor, či jemný vánok, ktorý sa preháňa po zemi. Bez konca, bez začiatku – takmer nepoznateľný. A predsa rozhýbe jemné listy stromov, či vlasy na našich hlavách. Čas má v sebe šediny starých mám, i plač novorodených detí. Áno, čas je všade a pritom nikde. Plynie bez nás i s nami. Čas je niečo čo si nevieme dnes akosi správne vážiť.

            Ak sa zamyslíme nad týmto slovom vieme ho naplniť, ale i vyprázdniť mnohými frázami. Vieme počítať sekundy a pritom si necháme ujsť roky času života. Trocha filozofie do dnešného vrútockého rána, kedy si pripomíname 758. výročie prvej písomnej zmienky o našom meste. Skúsme aj trocha fantázie, trocha odvahy myslieť na to, čo nám akosi uteká.

            V Biblii je množstvo pasáži, kde sa spomína čas. Sama je vnorená do času a nie hocijakého – do času večnosti. Bez začiatku a bez konca. Niektorí odvážlivci – sami sa nazvali biblistami – historikmi sa rozhodli dať Biblickým príbehom časovú os a vypočítali kedy bolo Božie „na počiatku“. S ich výpočtov vzišlo 4034 rokov a 5 stvoriteľských dní, pred naším letopočtom – pred narodením Ježiša Krista. Vtedy sa v Božích rukách, že vraj, narodil Adam. Vedci zas zistili podľa vykopávok a vedeckých meraní, že naša zem je stará okolo 4,5 miliardy rokov. A vesmír 14-15 miliárd, čo tam po jednej miliarde. Tak kto má pravdu? Niektorí zase počítajú koľko rokov zostáva do druhého príchodu Pána Ježiša Krista. Mal prísť v 1913, 1923, 1945, 1967, 1999, 2000, 2012. Neprišiel - príde?. Niekde sa stala asi časová chyba. Vedci vypočítali, že naše Slnko a tým i Zem vydržia ešte ďalších 5-6 miliárd rokov, ak to sami nejako našou rozumnou činnosťou neurýchlime. Tak si vyberte.

            Viete čas je relatívny. Aj to Božie „na počiatku“. Nie je napísané kedy na počiatku, iba na počiatku a potom – prvý deň. Pán Boh nedefinoval „na počiatku“, dokonca nedefinoval ani „prvý deň“. Pisatelia Biblie, konkrétne kníh Mojžišových, inšpirovaní Duchom Boží, mali vlastnú predstavu o čase. Podľa teológov, asi tak pred 4000 rokmi pred narodením Ježiša Krista,  začali zaznamenávať prvé príbehy. A vtedy sa roky počítali inak. Vtedy rok trval 1 mesiac, dokonca niekde iba 15 dní. Neskôr sa počítal na obdobie 3 mesiacov, 6 mesiacov a nakoniec tak ako to máme dnes na 12 mesiacov. Kedysi sa biblický človek dožil 25-30 rokov a bol pomaly starec  a dnes považujeme za starca 75-85 ročného človeka? A tak Abrahám, Noe, Matuzalem, Mojžiš – mohli sa dožiť svojho veku, ale v svojej dobe so svojim počítaním rokov. Kedysi sa považovali šediny za radosť (tešme sa zo žalmistami) a dnes za starosť. Áno čas je relatívnym pojmom. Niekto počíta sekundy života, iný hodiny a nikomu utečie celý život.

            V Božom slove sa hovorí o dňoch. O dňoch stvorenstva. O dňoch kedy Boh pracoval svojim slovom. Tvoril a budoval. 6 dní a siedmy odpočíval. Mali 24 hodín, či trvali 1000-ce či miliardy rokov? Áno u Hospodina je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Tak jednoducho jasné. Tak priamo povedané a my sa stále snažíme opantať Pána Boha do našich 60 sekundových minút, hodín, dní a rokov. Snažíme sa nájsť si 5 minút pre modlitbu, spoločenstvo s ním, pre Slovo Božie a predsa toľko krát zaspíme bez týchto dotykov s Bohom. Bez dotykov, ktoré napĺňajú zmysel času nášho bytia. Koľko krát sme zabudli, či boli veľmi unavení, aby sme sa sklonili a obetovali z bohatstva svojho času?

            Sestry a bratia, hovoríme o našom pozemskom čase, o čase rokov, hodín, sekúnd. Snažíme sa sputnať večnosť do náramkových hodiniek. A pritom nám uniká ten dôležitejší čas. Čas Božieho zasľúbenia. Vedel o ňom Adam s Evou, vedeli praotcovia, vedeli králi, vedeli proroci, vedel Ježiš, vedeli prví i druhí učeníci. Vieme o ňom aj my? Vieme o slovách – napríklad Izaiáša, ktoré znejú „Vyslyším ťa v čas milosti!. Sestry a bratia – vieme o čase milosti? O tom, ktorý máme od Boha darovaný pre spoznanie jeho nekonečnej lásky a dobroty, ktorá sa nám zjavila v jeho Synovi Ježišovi Kristovi? Vieme o čase, ktorý môže podkopnúť nohy diablovi a smrti a voviesť nás do kraja menom – nebeské kráľovstvo? Vieme o tomto čase?  Tento sa drahí veriaci nepočíta na roky, dni a hodiny. Tento sa počíta na život a smrť. Nie sestry a bratia -  tento nemožno opantať hodinami. Nemožno si povedať tak dnes uverím – dnes sa stanem Božím, nemožno povedať, že začnem veriť v Boha v dôchodku, keď budem mať viac času, nemožno si dokonca povedať, že som ho už našiel, že som prežil tento čas milosti. Nie tento plynie neustále. Pre nás, ľudí 21. storočia – ľudí Novej Zmluvy, začal plynúť Kristovou obeťou na kríži. A skončí sa jeho druhým príchodom  na Zem. Nevedno, či to bude dnes, zajtra, o sekundu, o milióny rokov. Nevieme. Ale raz príde a vtedy sa bude účtovať. Verných na jednu stranu a neverných na druhú. Jedni, ktorí v čase milosti našli živého Boha v Slove Božom, v modlitbách a v spoločenstve sestier a bratov vovedie do slávy nebeského kráľovstva a tých druhých, ktorí si nechávali vieru na neskôr zaženie spred Božej tváre. Tam sa nebudú počítať dobré skutky, tam sa bude pozerať na veriace srdce.

            Toto nie je strašenie. Toto je realita. Áno my počítame čas trebárs na dni a roky. Počítame ho dôkladne. Slávime jubileá, ako narodeniny, či slávnosti miest a obcí, ako je tomu práve dnes vo Vrútkach. Spomíname, a žijeme každý jeden deň. V našich životoch mnohokrát oddelíme veci duchovné od tých svetských. Lenže čas milosti a lásky plynie súbežne s našimi rokmi života. Ten  sa nedá oddeliť. Je to zrastené. Je to sputnané tým najtesnejším putom – putom života. Je strašné ak sa dožijeme 969 rokov ako Matuzalem a nenájdeme Pána Boha, a úžasné, keď zomrieme mladí v kvete života, ako Štefan s Pánom Ježišom v srdci.

            Sestra – brat, ako si prežil posledný týždeň, alebo deň svojho života? Vedel/vedela by si povedať, že svoj čas využívaš správne? Že sa nesprávaš macošsky ku daru, ktorý ti dal Pán? Že sa neženieš za vecami sveta, ale že je pre teba prvoradý vzťah s Bohom? Teraz úprimne, odpovedaj si v svojom srdci, využívaš čas milosti, ktorý ešte stále trvá na vytvorenie vzťahu s Bohom, hľadaním jeho pravdy? Či sú to len chabé pokusy, ktoré končia fiaskom, pretože si sa do nich nevložil celý? Rozmýšľajme. Rozmýšľajme o čase, ktorý nám dal Hospodin. O čase, ktorý odrazu spočítava desiatky krížikov života a my ani nevieme, že boli. Odovzdajme dnes svoj život do Jeho, Božích rúk. Uvedomme si, ako málo máme času. Aj toho Matuzalemského, aj toho času milosti a začnime plávať v rieke tohto času a nie sa topiť. Aj pre nás prišiel, aj pre nás trpel, aj pre nás zomrel Boží Syn. Toto pre mňa, či pre teba sestra, brat už nikto nespraví. Rozhodni sa preň hneď teraz, pretože zajtra môže byť neskoro. Vážme si čas, daní nám z milosti.   

                                                                                                                   Amen.

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Dni mesta a SB