Choď na obsah Choď na menu
 


19. po Trojici - Poďakovanie za úrody zeme

26. 10. 2012

Matúš 15:32-38  Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: Ľúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste. Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup?  Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek.  Nato kázal zástupu posadiť sa na zem,  vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. I jedli všetci, nasýtili sa a nazbierali zvyškov plných sedem košov. Tých však, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí.

 

Drahé sestry a bratia,

            Dnešná nedeľa je nedeľou hojnosti a ďakovania za úrody zeme. V dnešný deň sa  zamýšľame nad darmi, ktoré dostávame každodenne od Pán Boha. Sú to dary duchovné, ale sú to aj dary telesné. Tie, ktoré potrebujeme ku každodennému životu. Tie, ktoré sa nám mnohokrát zdajú omnoho dôležitejšie ako Slovo Božie. A úprimne - ľudí zaujíma často krát len to, aby mali plné stodoly a ich srdcia sú suché a vyprahnuté. Sú prázdne a uzavreté pre dary duchovné. Neuvedomujú si čo to je vlastne chlieb každodenný.

            V modlitbe sa modlíme: Otčenáš, ktorý si v nebesiach; posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi tak i na zemi; chlieb náš každodenný daj nám dnes, ....        Vieme čo to znamená?

            Niekedy sa bojím, že to nevieme. A je to hlavne vtedy, keď vidím prebytky nášho jedla pohádzané popri ceste, okolo kontajnerov, či len tak na zemi. Konzum sa nám stal bohom. Absolútne to dokazujú rôzne reality šou o jedle v TV, kde sa jedlo hádže priamo na zem, či do odpadkového koša. Sestry a bratia, asi je nám príliš dobre. Pamätám si na moju babku z Priekopy, ako musela mať v špajzi stále aspoň vrecko múky, kus slaniny a nejaké topánky, pretože bola naučená strádať. Vedela, čo je to nedostatok, čo je to vojna a hlad. A tiež sme sami doma riešili, čo zo starých chlebom, ktorý nedokážeme zjesť, komu ho dáme a tak ho zatiaľ máme usušený v taške a čakáme. Sestry a bratia. Zbavujeme sa nielen jedla a vecí, ktoré nie sú trendové, ale na smetisku života končí aj druhý chlieb -  duchovný. Tento  mnohí vymenia za pozlátko, ktoré im ponúka svet a teda diabol. Veď čo by dnes neurobil človek pre rozkoš, pohodu a zábavu?

            V dnešnom texte vidíme jednu obrovskú radostnú zvesť. Je to zvesť Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš je chlebom života. Je to chlieb, ktorý sa nikdy neminie a je ho dosť pre každého hladného. My tu dnes máme na oltári peceň chleba. Čo myslíte, je tento chlieb čerstvý – dá sa zjesť, alebo je to len rekvizita, ktorá sa rok čo rok vyberá? Tento chlieb je čerstvý. Pretože chlieb by nemal byť nejakou ozdobou, ktorá sa dá do krabice a na druhý rok sa na slávnosť opäť vyberie. Chlieb má slúžiť na obživu. Tak ako aj chlieb života Ježiš Kristus a jeho Slovo. Mnohí Ho vyberajú len v nedeľu, akoby z krabice a potom ho tam dávajú naspäť, ako obrus na nedeľný stôl.  To je ako by mal niekto Bibliu, ktorú dostal od svojej starej mamy. Túto má založenú v knižnici a každého pol roka z nej utiera prach. Stará sa o ňu, pretože čím je staršia a zachovalejšia, tým má väčšiu hodnotu. Už to nie je kniha obsahujúca Božie Slovo, je to kniha, ktorej stránky sa každodenne, ale isto premieňajú na spomienky, či peniaze. Nejdem sa ani pýtať, či  máme aj my takúto Bibliu v knižnici? Ale je to ako s chlebom –aj ten sa časom stáva tvrdším a tvrdším. Táto kniha starne a postupne sa stáva tvrdšou a tvrdšou – nevhodnou na úžitok – nevhodnou na počúvanie nieto ešte na život podľa nej. Možno aj preto sú naše chrámy poloprázdne. Pretože ľudia zabudli jesť to mäkké a stále vidíme len kôrku, ktorá je tvrdá.  

            Predstavme si, že by Pán Ježiš nebol urobil zázrak a rozdelil by tých sedem chlebov a pár rybičiek len medzi svojich apoštolov. Koľko ľudí by ostalo hladných? Koľko ľudí by nespoznalo úžasnú moc Ježiša Krista. Koľko ľudí by nespoznalo Boha? A práve cez tieto telesné dary mnohí uverili a prijali chlieb večného života. Chlieb, ktorým je Ježiš Kristus. Pán Ježiš sa stal chlebom pre každého hladného po Bohu a vodou pre smädného po jeho Slove.

            Dnes máme sviatok: Poďakovanie za úrody zeme – za úrody, ktoré nám požehnal Pán Boh. Za chlieb, za ovocie, za čistú vodu, za dobrý vzduch, za to čo prijímame každodenne pri našich prestretých stoloch. Už ako malé deti sa učíme poďakovať za všetko, čo nám kto dá. Či je to v obchode, na ulici, doma, či u priateľov. Ale mnohí zabúdame ďakovať za to čo nám dáva Pán Boh zo svojej milosti.

Započúvajme sa do jedného príbehu: Hovorí o chudobnom mužovi, ktorému niekto dal krajec chleba. Tento muž prišiel zaň poďakovať pekárovi, ale on mu povedal: Neďakuj mne, poďakuj radšej mlynárovi, ktorý mi pripravil múku. A tak muž sa otočil a išiel za mlynárom, ale aj on mu povedal: Neďakuj mne, poďakuj radšej farmárovi, ktorý zasial pšenicu. A tak sa muž vybral hľadať farmára. Ten na jeho prekvapenie mu hovorí: Ani mne nemusíš ďakovať. Poďakuj radšej Bohu, ktorý dal slnko, dážď i úrodnú zem, aby si mohol jesť chlieb. Bez Neho by si tento krajec chleba dnes v rukách nedržal.

          Takýmto spôsobom by sme sa sestry a bratia, mohli pri každej práci dopracovať k Darcovi, k Pôvodcovi všetkého dobrého, ktorému máme za čo ďakovať každý deň. Najviac si to uvedomujem pri jedle.  Ak si kladiete otázku prečo, zamyslite sa a odpovedzte si spolu so mnou – ďakujem aj ja za každé jedlo, ktoré mi požehnal Boh? Pán Ježiš dobrorečil Bohu za dary chleba a rýb a rozdával ich. Dobrorečil Bohu za to, že mu ich požehnal. Zo siedmych chlebov a pár rýb nachoval obrovský dav ľudí a ešte mu ostalo sedem košov odrobín. Ten kto si váži dary nebeského Otca, bude požehnaný. Bude prinášať 100 násobnú úrodu. Je to ako zo zrnom zasiatym do dobrej pôdy, ktoré nasýti mnohých. To zrno sme my a po vzore Pána Ježiša musíme prinášať 100-200-300 násobnú úrodu. Ale nesmieme zabudnúť poďakovať – dobrorečiť Bohu za to požehnanie a deliť sa s tým čo máme.

          Viem, že sme dnes mohli hovoriť trochu viac o  daroch, ktoré nás zasýtia – o telesných. Pokiaľ však nebudeme mať sýte srdce a náš duch nebude prahnúť po dare života v Kristu - nebudeme spokojní. Nebudeme si vedieť vážiť ani samých seba, vlastné životy a životy našich blížnych. Nebudeme sa vedieť rozdeliť o kúsok chleba, o kúsok lásky a milosti. Postavíme sa k Božím darom ako Izraelci k manne, ktorú najskôr považovali za niečo úžasné a neskôr ju ohrdli ako niečo, čoho sa už prejedli. Nezabudnime, že chlieb života – Ježiš Kristus je tu pre nás a my sa ho nikdy nemôžeme objesť. Vážme túto milosť a otvorme oči aj druhým, aby ju mohli prijímať spolu s nami.

            Sestry a bratia. Budem rád, ak si zapamätáme a prenesieme do nášho života aspoň jednu vec – a to je vďačnosť. Vďačnosť za všetko to vzácne, čo nám Pán Boh z lásky dáva. Ako na nás myslí a ako napĺňa naše potreby. Nielen telesné, ale aj tie duchovné. Budem rád, ak sa naučíme štedrosti, deleniu a ďakovaniu. Lebo my a práve my sme naozaj bohatými. Bohatými v milosti a láske nášho Boha.

Amen.

 

Modlitba:

            Hospodine, ďakujeme Ti, za tvoje požehnané dary. Za to, že si sa o nás po celý rok staral a to nielen darmi telesnými, ale aj duchovnými. Pretože nielen chlebom bude človek živý, ale aj Slovom Božím. Ďakujeme Ti, za dobrodenia, ktoré sme mohli prijať z Tvojich milostivých rúk a požehnanie našich telesných darov. Ďakujeme Ti aj za Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorý sa stal našim duchovným chlebom. A prosíme Ťa, aby sa nám nikdy neprejedol, aby sme ho nevymenili za kúsok čokolády, ktorú nám ponúka diabol v peknom obale. Prosíme Ťa o to, aby sme nikdy nezabudli povedať ďakujem, za to čo si nám Ty požehnal. Chvála Tebe Bože náš, chvála Tebe na výsosti, za všetko čo darom dáš, láska Tvoja hojne hostí.

                                                                                  Amen.