Choď na obsah Choď na menu
 


2. po Zjavení

26. 1. 2013

Žalmy 119:1-8  Blahoslavení, ktorých cesta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hospodinovom! 2  Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; 3  oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú! 4  Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. 5  Ó, kiež sú pevné moje cesty pri zachovávaní Tvojich ustanovení! 6  Potom sa nezahanbím, keď pohliadnem na všetky Tvoje príkazy. 7  Ďakovať Ti budem z úprimného srdca, keď naučím sa Tvojim spravodlivým právam. 8  Ustanovenia Tvoje budem zachovávať; neopúšťaj ma nadobro!

Milé sestry a bratia v Kristu Ježiši;

            Viete si predstaviť telo bez hlavy? Bývajú rozprávky, kde si rozprávkové bytosti nosia hlavu pod pazuchou, či sú úplne bez nej. Napríklad v rozprávke Arabela a Rumburak, alebo tiež – vo westerne Bezhlavý jazdec, kde naháňal hrôzu.  Zväčša je ale také telo komickou postavou hlavne v  rozprávke. Poväčšine naráža do okolitých predmetov, potáca sa a nevie nájsť správny smer svojej cesty. V skutočnosti, veď to vieme všetci, by telo bez hlavy nemohlo existovať.

Slovo hlava, má ale aj iný význam – metaforický a symbolický. Ako hlavu označujeme osobu, ktorá má za niečo zodpovednosť. Niečo riadi a rozhoduje o ďalšom chode organizmu. Môže to byť manažér podniku, hlava rodiny,  hlava – vedúci projektu, a iné – hlavy. Toto slovo je jednoznačne spájané so zodpovednosťou.

Sestry a bratia. Kto je HLAVOU vo vašej rodine? Kto riadi chod Vašej domácnosti a kto je tým vodcom, ktorý rozhoduje o tom čo a ako sa bude v rodine  - domácnosti diať? Hovorí sa, že je niekto pod papučou. Znamená to, že jeden rozkazuje a druhý poslúcha. Je to akési neprirodzené rozdelenie moci v rodine, kde obaja partneri majú rovnaké práva. Inde sa zase hovorí o rodinnej demokracii. A niekde kašlú na akýkoľvek model rozhodovania, všetci robia všetko a nič. V rodinách to často krát vyzerá, akoby tam vládla stohlavá dračica, alebo stohlavý drak. Chaos, alebo striktné dodržiavanie vyžadovaných vecí.  Hovoríme o rodine, kde sa rozhodli rodičia – dospelí dirigovať podľa svojej vôle všetkých a všetko. Rozhodli sa vládnuť v spoločenstve, kde by mala vládnuť láska. Ale má to tak byť aj v našich kresťanských rodinách? Odpoveď nájdeme v Biblii.

V  žalme 119 sa hovorí o blahoslavených. O tých, ktorí nájdu slávu nebies. Biblia ich opisuje ako ľudí, ktorí sa vydajú po ceste Hospodinovej. Chodiacich v zákone Božom. Tých, ktorí sa pridŕžajú jeho svedectiev a hľadajú ho celým srdcom. A takéto hľadanie a nasledovanie by malo vládnuť i v rodinách. V rodinách, ktoré by mali mať Hlavu.

Ako kresťania vieme, že Kristus je hlavou cirkvi. Kristus vládne cirkvi, čo pre mnohých predstavuje len chrám a faru. Teda, že Kristus vládne len tam a inde je to náš – ľudský piesoček, na ktorom si môžem stavať svoje sny a hrady z piesku a vlastných túžob. Je to ale veľmi skreslený a falošný obraz. Áno Kristus je hlavou cirkvi. On ju založil v desiaty deň svojho vstúpenia na nebesá, ale zároveň je hlavou každého spoločenstva veriacich. Títo predsa tvoria cirkev, a tiež i jednotlivci, ktorí sú jednotlivými údmi, orgánmi tela, ktoré riadi Kristus. A preto by mal byť Kristus i hlavou našich rodín. Hlavou spoločenstva rodiny Krivušovcov, Bubeníkovcov, Lamošovcov, Bercíkovcov –všetkých našich rodín. Hlavou, ktorá riadi každodenný chod domácnosti. Podriaďujúc sa jeho vôli a Jeho evanjeliu lásky.

Pre všetkých týchto, ktorí žijú s Kristom v takomto spoločenstve znie – 1-3 verš: Blahoslavení, ktorých cesta je bez úhony; ktorí chodia v zákone Hospodinovom! 2  Blahoslavení, čo sa pridŕžajú Jeho svedectiev a hľadajú Ho celým srdcom; 3  oni nerobia neprávosti, ale po Jeho cestách kráčajú!  Všetko je podriadené Jemu. Nie z povinnosti, aby sme si zaslúžili nebeské kráľovstvo, ale z chcenia ho nasledovať. Nie z vypočítavosti, ale z túžby žiť ako dieťa Božie v súlade Božích príkazov a následných zasľúbení. Musí to vychádzať z nás. Z vnútra zo srdca. Z miesta, kam sme pozvali pri prijatí viery v Boha, Pána Ježiša Krista. Musí to vychádzať samo, ako túžba po rannej spoločnej modlitbe, spoločnom stolovaní, čítaní Biblie.

Lenže v našich rodinách to väčšinou vyzerá takto: Ráno sa v zhone zobudíme, niekto – hlava rodiny – vydá príkazy – to a to treba urobiť – v rýchlosti sa umyjem a najem a idem pracovať a plniť si povinnosti. Keď sa vrátim domov opäť sa rýchlo najem a idem do druhej zmeny a potom padneme na zadok pred TV a v tichosti zaspávame na svojich gaučoch. Kto by mal čas na Boha, na modlitbu, na spoločné čítanie Biblie. Je toto rodina, z ktorej majú radosť deti, rodičia a Boh? Kto z nás je vzorom svojim deťom inak ako v tvrdej robote, ktorá prináša len mozole? Kto z nás je vzorom nasledovania? Kto naozaj akceptuje  HLAVU – Krista, ktorý by mal byť prítomný v každej kresťanskej rodine? Zamyslime sa, zamyslime sa kedy sme naozaj čítali Bibliu spoločne, kedy sme sa modlili, kedy sme rozprávali o Bohu a viere. A spomeňme, kedy sme spoločne nadávali na politikov, na nevkusný program v TV a drahé potraviny a kedy sme spolu strávili chvíľu v Božej prítomnosti.

4-5 verš. 4  Ty nariadil si svoje rozkazy, aby sa verne zachovávali. 5  Ó, kiež sú pevné moje cesty pri zachovávaní Tvojich ustanovení! Máme od Boha pevné zásady pre život sestry a bratia. Istotu, že s nami bude kráčať po našich cestách. Nariadil svoje rozkazy, čítame u žalmistu. Ale poznáme ich sestry, bratia? POZNÁME Božie príkazy? Čo hovoria o mojej rodine a o mne samotnom? Som si vôbec vedomí, že ako kresťan som povinný v prvom rade zvestovať domácim. Byť svetlom? Modliť sa na pri stole v kuchyni pred jedlom, čítať slovo Božie a volať k čítaniu i druhých, vychovávať láskou? Ver drahá sestra  a milý brat – Boh ti k tomu dá každodenne silu, len to treba skúsiť a tí čo už okúsili radostné spoločenstvo s Bohom mi iste dajú za pravdu. 6 - 8 – verš. 6  Potom sa nezahanbím, keď pohliadnem na všetky Tvoje príkazy. 7  Ďakovať Ti budem z úprimného srdca, keď naučím sa Tvojim spravodlivým právam. 8  Ustanovenia Tvoje budem zachovávať; neopúšťaj ma nadobro!

Ako čítame  - Boh bude hlavou i v našej rodine. Vlastne On je hlavou každej rodiny. Žalmista ďakuje. Ďakuje úprimným srdcom za to, že má Boha vo svojom srdci, vo svojej blízkosti. Ešte raz sa spýtam – kde máme Boha? Je zavretý v modlitebnej knižke pri posteli, alebo je v otvorenom srdci, ktoré žiari.

Kristus posväcuje naše domácnosti. Je v nich večným svetlom nádeje. Svetlom, ktoré robí i v dňoch smútku z tmavých zákutí bezpečné cesty, po ktorej sa veriaca rodina môže vydať.

Drahé sestry a bratia - vyzývam Vás i seba, aby sme si urobili poriadok vo svojich rodinách. Aby sme vzali pomyselné  odpadové vrece a nahádzali tam všetko, čo nás spútava a nerobí slobodnými v našich domácnostiach. Všetko, čo nám bráni nechať sa viesť po ceste spasenia.

Budúci týždeň máme pripravený stôl Pánov. Prosím rodiny, ktoré majú medzi sebou vnútorné nezhody, kvôli peniazom, dedičstvám, súrodeneckým a rodičovsko-detským rozporom, aby si odpustili a zabudli. Aby vstúpili do seba a napriek tomu, že si myslia, že to nebola ich vina aby prvý vyšli s odpustením v ústrety. Lebo ak my neodpustíme, neodpustí nám ani Boh. Rodičia, ktorí ste zlyhali v krstnom sľube a vaše deti, vnúčatá a pravnúčatá ešte nepatria Bohu, povedzte im prepáč a modlite sa za nich. A veriace deti, modlite sa za svojich rodičov. Nahlas a bez hanby. Hlava, ktorou je Náš Ježiš Kristus Vám dodá silu a odvahu k modlitbe. Nepoľavte, nedajte sa zmiasť   svetom. Boh je Hlavou i vo vašej rodine. Vašim posvätením. Skúste ho v nej objaviť a ukážte ho i ostatným u Vás doma, aby i oni našli cestu radosti a spasenia.                                                       Amen.