Choď na obsah Choď na menu
 


2. pôstna nedeľa 2013

7. 3. 2013

Ján 3:9-15  Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať?  Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to?  Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských?  A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka.  A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život.

 

Sestry a bratia;

            Už sa Vám niekedy stalo, že keď ste sa s niekým rozprávali, odrazu ste zistili, že Vám začína rozumieť? Je to absurdné vôbec o tom hovoriť, ale bežne sa s tým stretávame – že nám ľudia jednoducho nerozumejú. Pre spôsob našej reči, pre myslenie, ktoré máme, pre postoje, ktoré prezentujeme, či pre špecifiká toho druhého človeka. Mnohí len prikyvujú a v podstate nerozumejú o čom sa rozprávame – možno len vytušia. Viete – je to akoby sa zrazu začala v hlave toho človeka rozsvecovať žiarovka a ten človek, s ktorým vediete debatu, odrazu začína chápať. Začína sa akoby preberať zo sna svojich myšlienok.

            Naozaj - stáva sa to aj vtedy, ak je človek s ktorým sa rozprávate hlboko presvedčený o svojej pravde a vy mu ukážete i tú druhú stránku veci. Tú svoju pravdu. Svoje názory. Ten druhý mal o niečom svoju vlastnú predstavu a vy ste mu ju v tej chvíli kúsoček nabúrali a on začína znovu rozmýšľať o daných veciach, o nových zmysloch.  Stalo sa to i u nášho Nikodéma.

            Alebo nestalo sa Vám, že ste niekedy niečo niekomu povedali a on si okamžite osvojil Vašu myšlienku – odrazu sa zapálil pre vaše názory a správal sa akoby práve teraz objavil Ameriku? Zahodil za chrbát všetko čo do vtedy žil a zmenil sa – okamžite, bez rozmýšľania?

Posun v našom myslení spôsobujú nové poznatky, myšlienky, informácie. Je to nikdy nekončiaci proces prijímania a dávania. Informácie sú všade okolo nás, treba ich hľadať, vnímať a prehodnocovať. Skúmať čo je správne a čo nie. Nikodém sa pýtal a dostal odpovede, ktoré jeho myseľ i srdce spracovali a prispôsobili sa pravde. Taký fanatik by neprijal nové,  lebo sa bojí odísť zo svojej pevne vystavanej myšlienkovej pôdy – napr. farizeji. Ale aj fundamentalisti iných náboženstiev ako len židovského. Áno sú takí ľudia, nielen v náboženskej oblasti, ktorí si myslia, že pojedli všetku múdrosť sveta a že ich názory sú tie správne. Ak žijú v prostredí, ktoré ich v tomto ešte podporuje, napríklad rodina, priatelia, spoločenstvo, vytvárajú pevný múr pred prijatím iných myšlienok. Takíto ľudia končia skoro vždy ako zatrpknutí, stále nespokojní, ktorí vidia len to zlé na druhých. Nie sú ochotní sa zamyslieť nad sebou. A potom je tu druhý extrém. Sú ľudia, ktorí sa správajú ako odpadkový kôš. Prijmú všetko čo kto do nich vloží  a menia svoje názory každých päť minút podľa módy. Takíto ľudia nemajú vlastný základ. Sú zasiahnutí nerozhodnosťou, ktorá ich privádza do stáleho trápenia pochybností o sebe a svete, v ktorom žijú. Nevedia nájsť pokoj. Sú medzi nami obidve skupiny. Sú ľudia, ktorí nechcú ani len počúvať druhých a sú ľudia, ktorí sa stanú po vypočutí toho druhého okamžite nasledovníkmi. Lenže toto je chorobný stav ľudstva. Toto nie je správne. Nemôžem sa správať ani ako farizej ani ako človek bez pevného základu.

Sestry a bratia, všetko musíme podriaďovať základnej norme – Biblii a viere vo vzkrieseného Krista. Informácie sveta musíme prehodnocovať v svetle učenia Biblie. Musíme sa pýtať čo je správne. Ak sa s niekým rozprávam a jeho názory a myšlienky sú mi sympatické, musím to porovnať s Bibliou. S Božou vôľou. Musím si spomenúť, že i rajské jablko bolo na pohľad krásne a príťažlivé na zjedenie a napriek tomu skrývalo a predstavovalo hriešnosť človeka. A tak  isto, ak niekoho odsudzujem, pretože jeho názory a myšlienky vo mne vyvolávajú vnútorný boj, musím sa pýtať, na ktorej strane vojska ten človek stojí. Musím vo svetle Biblického poznania nájsť, či jeho názor nie je práve Bohom poslaný hlas, ktorý by ma chcel vrátiť naspäť na stratenú cestu života. Naše názory a postoje a taktiež názory a postoje všetkých okolo nás musím podriaďovať Biblii – norme.

Je viac tých, ktorí boli zmenení práve stretnutím s Pánom Ježišom a informáciou o Jeho láske - Zacheus, o Jeho moci – uzdravení, o jeho múdrosti – žena Samaritánka a Nikodém, o Jeho vzkriesení - Tomáš a Jeho ďalšom živote – Emauskí učeníci a tiež apoštol Pavel. Všetci títo boli ochotní otvoriť svoje vnútra. Boli ochotní počúvať nejakého Ježiša a zmenili svoje životy. Zmenili ich, pretože v hľadaní pravdy našli túto v Kristu.

Sestry a bratia, ako sme sa dozvedeli o Ježišovi Kristovi my? Ako to zmenilo nás? Pre mnohé biblické postavy znamenalo stretnúť Ježiša úplnú zmenu ich života. Zmenu v myslení, obrat o 180 stupňov. Farizej Saul miesto vraždenia a zatýkania kresťanov v Damašku – prijal nové meno Pavel a rozdával lásku a milosrdenstvo v dosvedčovaní Kristovho evanjelia. Obrovský životný obrat. Zanechanie predchádzajúceho spôsobu života a začiatok nového života podľa vôle Boha. Zmenu, o ktorej hovoril Ježiš Nikodémovi a ktorú nazval znovu narodenie, znovuzrodenie.   

Toto je i naša cesta. Cesta ľudí – teba sestra a brat, mňa. Dokiaľ budeme vo svojich srdciach nosiť nenávisť, starosť o budúcnosť, skostnatené názory, či sa bude správať ako odpadkový kôš a necháme sa manipulovať inými ľuďmi, budeme stratení. Stratení pre Boha i pre spoločenstvo cirkvi. Mali by sme začať bojovať o posvätenie života. O znovuzrodenie v Duchu a v pravde biblických ideí – evanjelia Ježiša Krista.

Jedine v Božom Slove dokážeme nájsť odpovede na naše životné otázky. Jedine Božie Slovo v nás dokáže zlomiť našu vlastnú neomylnosť názorov a myšlienok. Ono je cestou života.

Nikodém po rozhovore s Ježišom Kristom nachádza odpoveď na svoju otázku – čí som a komu patrím. Pochopil, že dovtedy žil sebe a spoločenstvu pokrytcov, ale že práve v túto chvíľu sa mu ponúka nová cesta. Cesta života. Cesta posvätenia. Cesta po ktorej túžil sa mu práve otvára.

Po akej ceste kráčame my – po akej kráčam ja? Skúsme to rozlúsknuť. Odpovedzme si. Sú moje názory na Boha i na ľudí správne? Sestry a bratia -nikdy sa nesmiem uspokojiť, že dnes som to už správne pochopil. Nesmiem sa spoliehať, že keď verím 50 rokov, verím správne. Musím každodenne skúmať svoju vieru, svoje vzťahy. Prosiť Hospodina aby mi ukazoval každodenne cestu po ktorej ísť, pretože bez neho blúdime.

Prosme o toto posvätenie. Prosme každodenne o očistenie našich duší i myslí od zlého. Vyberajme každé ráno brvná zo svojich pomyselných očí a potom pomôžme zbierať smeti sveta, ktoré sa zachytili na iných ľuďoch.  Prosme Pána Boha o posvätenie a bojujme s diablom, aby nám ho nevzal.

Toto je cesta, na ktorú ukazuje Kristus Nikodémovi a tiež nám. Preto skúmajme, čo je milé a dobré Bohu a on zmení náš život a my budeme tí noví ľudia – znovuzrodení pre život v nebesiach. Tu zhromaždení pri Jeho stole – okúsme Jeho dobrotu a lásku – lásku spoločenstva živých a rastúcich Božích detí.                          Amen.