Choď na obsah Choď na menu
 


2.sviatok vianočný

28. 12. 2012

Mt 23, 34: „Preto, hľa, posielam vám prorokov, múdrych ľudí a zákonníkov; a vy niektorých z nich zamordujete a ukrižujete, iných zbičujete vo svojich synagógach a budete ich prenasledovať z mesta do mesta, ...“

 

 
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi!

 

Rwanda je Africký štát, pár stupňov južne od rovníka, v ktorom je najväčší podiel kresťanov na tomto kontinente. Pracujú tam rôzne misionárske organizácie, ktoré ľuďom pomáhajú prakticky zlepšiť ich situáciu, podporujú ich vzdelávanie, zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, ale hlavne prinášajú zvesť o Pánovi Ježišovi podľa Jeho príkazu: Choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy. V takejto misii pôsobila aj mladá žena, ktorá sa volala Felicita. Okrem iného viedla biblické stretávanie pre 30 dievčat. Počas jedného ich stretnutia ich napadli vojaci. Všetky dievčatá mali v úmysle povraždiť. Ale Felicite dali možnosť utiecť, lebo bola Európanka a mohli by z toho byť veľké problémy. Felicita však túto možnosť odmietla a vyhlásila, že umrie spolu s tými, ktorým zvestovala evanjelium. A tak zomrela posledná, potom ako videla smrť všetkých svojich žiačok. V Rwande dochádza k takýmto ukrutnostiam často. Je nebezpečné byť tu. Napriek tomu sa našli kresťania, ktorí chceli pomáhať ľuďom tejto krajiny a chceli im priniesť dobrú zvesť o Ježišovi. Aj za cenu vlastných životov.

Dnes si, bratia a sestry, pripomíname pamiatku mučeníka Štefana. Aj o ňom čítame v Skutkoch apoštolov informácie, ktoré hovoria o jeho pôsobení medzi ľuďmi. „Štefan však, plný viery, milosti a moci, činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom.“ Jeho pôsobenie sa stalo tŕňom v oku Židov, medzi ktorými sa pohyboval. Mohli by sme opýtať, prečo sa tam vôbec pohyboval a prečo provokoval Židov. Ale jemu išlo o naplnenie poslania, ktorým nás poveruje Pán Ježiš: „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, v Judsku, až do posledných končín zeme“. A to Štefan robil. Bol jedným z prvých diakonov a svedčil nielen ústami, ale najmä svojou službou a pomocou ľuďom okolo seba. Nehanbil sa otvorene vyznať v koho verí a to sa stalo aj príčinou jeho smrti v mladom veku. Bol prvým z nasledovníkov Pána Ježiša, ktorí pre svoju vieru umreli mučeníckou smrťou. Ktovie koľká v poradí bola spomínaná Felicita? Koľko bolo tých, ktorých krv bola preliata pre túto príčinu?

Akoby sa táto téma ani nehodila ku vianočným sviatkom, kedy hovoríme o radostnej udalosti Ježišovho narodenia. Akoby ju niekto zaradil do týchto sviatkov omylom. Ale má to svoj veľký a hlboký význam. Utrpenie patrí k životu Pána Ježiša ako jeho neoddeliteľná súčasť. To malé betlehemské dieťatko totiž prišlo práve preto, aby vyrástlo a na svojom tele vynieslo na Golgotský kríž hriechy celého sveta. Ježiško z jasličiek sa stal mužom, ktorý bolestnou smrťou zaplatil dlh za všetkých nás. Môžeme povedať, že Vianoce sa nikdy neskončia, lebo Slovo sa stalo telom, aby to telo umrelo za nás a my posilnení Jeho smrťou a vzkriesením, stali sme sa svedkami celému svetu. On položil život za nás, aby nám vydobyl večnosť. Mnohí pred nami neváhali ísť v Jeho stopách a pri svojej službe dať aj život za svojich bratov.

Ani nemusíme ísť do Rwandy alebo inej vzdialenej zeme, aby sme našli tých, ktorí pre svoju vieru v Boha museli trpieť. Stačí sa nám obzrieť pár rokov späť a nájdeme príklady aj vo vlastnej histórii. Komunistický režim tiež priniesol kresťanom utrpenie. Čo viedlo a dodnes vedie nepriateľov kresťanstva ku takýmto ukrutnostiam? To isté, čo viedlo kráľa Herodesa, aby po návšteve mudrcov z východu, dal vyvraždiť betlehemské deti do dvoch rokov. Strach. Strach, ktorý má z Ježiša diabol. Strach, ktorý vlieva do sŕdc ľudí, aby boli ochotní robiť veci proti Božej vôli a spôsobovali utrpenie Ježišovým nasledovníkom. Satan si totiž veľmi dobre uvedomuje, že príchodom Božieho Syna na svet Mu bol uštedrený smrteľný úder a že na Golgote sa udialo víťazstvo nad jeho mocou. Vie, že prehral a že pri druhom príchode Pána Ježiša Krista je jeho vyčíňaniu koniec. Preto ešte využíva posledné možnosti.

Meno Štefan znamená veniec, alebo ovenčený. Ovenčení vencom bývali a v niektorých športoch stále bývajú víťazi. A Štefan takýmto víťazom aj skutočne bol. Zvíťazil v boji so strachom. Nepodľahol obavám o svoj život a neprestal konať svoju službu, lebo miloval Pána Ježiša viac ako svoj život. Ako je to s nami, bratia a sestry? Nosíme vo svojich srdciach a mysliach slová Lukášovho evanjelia: „Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho.“? Uvedomujeme si, že sa máme usilovať hlavne o ten večný život? Chápeme, že tieto pozemské dni máme na to, aby sme v nich budovali svoj vzťah s Pánom Ježišom, ktorý jediný má moc darovať nám večnosť? My dnes nie sme postavení pred otázku, či pre Ježiša umrieme. Nemusíme sa báť prísť do tohto spoločenstva, alebo otvoriť Bibliu. Nezaspávame so strachom, či sa dožijeme nasledujúceho rána. Riešime len také situácie, kedy sa rozhodujeme, či sa verejne ku svojej viere priznáme a či sa tým náhodou nezosmiešnime pre kolegami v práci, alebo spolužiakmi. Rozmýšľame, či si neskrátime cestičku ku niečomu, po čom nám srdce túži tak, že obídeme Božie prikázania. Uvažujeme, či sa vzdáme tepla obývačky, aby sme prišli do spoločenstva bratov a sestier v chráme. Nie sme si istí, či nám upozornenie druhého na hriech stojí za to, aby sme si s ním narušili dobré vzťahy. Ale ak sme sa, bratia a sestry, narodili z Krista, ak sme sa s Ním skutočne stretli, nemáme čo riešiť a je nám jasné, že v našich životoch má prvenstvo Božia vôľa.

Dnes máme možnosť oľutovať svoje váhanie pri nasledovaní Pána a vyznať Mu svoju nedokonalosť v spovedi. Môžeme Mu s pokorou v srdci predložiť všetky svoje nedostatky, hriechy, poklesky a pády, ktorých sa denne dopúšťame. Je taký milostivý, že nám chce odpustiť a dať nám novú silu vo svojej svätej večery. Jeho telo, ktoré za nás umrelo a Jeho krv, ktorá za nás tiekla, nám dáva odpustenie všetkých našich hriechov. Dostávame milosť, ktorú si nezaslúžime, ale ktorú nesmierne potrebujeme, aby sme mohli jedného dňa vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Mučeníckou smrťou, bratia a sestry, zomrelo do dnešných dní nespočetne veľa kresťanov. Viac ako si dokážeme predstaviť. Všetci Ježišovi apoštolovia, okrem Jána, umreli mučeníckou smrťou. Situácia v prvej cirkvi nebola tiež nebola prechádzkou ružovým sadom. Prenasledovanie zo strany Ríma a jeho cisárov nabralo veľké rozmery. A predsa. Aj keď boli takéto udalosti, ťažké obdobia, vieru v Ježiša sa diablovi nepodarilo zničiť. Stále pokračujú Vianoce, kedy sa Ježiš Kristus rodí v srdciach nových a nových ľudí. Keď sa dostaneme do situácie, kde nie je jednoduché vyznať svoju vieru a diabol nás bude navádzať k Jeho zapreniu, majme pred očami Štefana, ktorý vďaka svojej pevnej viere získal víťazný veniec spásy. Aby sme aj my mohli s radosťou vyznávať s apoštolom Jakubom: „Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.“

 Amen.