Choď na obsah Choď na menu
 


20. po Trojici

9. 10. 2016

Efezským 2:8  Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží;

Sestry a bratia;

            Poviem Vám jeden pekný príbeh, ktorý vystihuje podstatu nášho života. Počúvajte.

            Manželka nebola doma, a tak manžel, veľký obchodník, ostal doma s dvoma  neposednými deťmi. Mal vybaviť akúsi dôležitú vec, ale malí nezbedníci mu nedali ani na chvíľu pokoj. Snažil sa ich zamestnať všakovakými spôsobmi. Nakoniec z akéhosi časopisu vytrhol mapu celého sveta. Bola to veľmi zložitá mapa – každý štát bol inej farby – no nebolo to vôbec jednoduché. Rozstrihal ju na drobné kúsky a dal ich deťom, aby z nich poskladali celý svet. Urobil komplikované farebné puzzle. Dúfal, že im to zaberie aspoň zopár hodín.

            Čo sa však nestalo – o necelú štvrť hodinu deti víťazoslávne pribehli s poskladanou mapou sveta. Ich úloha bola hotová. Otec sa s neskrývaným záujmom a prekvapením opýtal detí: „Ako sa Vám to tak rýchlo podarilo?“

„Bolo to jednoduché, „ odpovedalo staršie dieťa. „Na zadnej strane bola postava muža. Skladali sme tento obrázok a na druhej strane sa celý svet poskladal úplne sám.“

            Rozumiete tomuto príbehu? Jednoduchému odkazu pre nás – pre každého jedného z nás? Naháňame sa za životom – skladáme jednotlivé čriepky – nuansy života – snažíme sa dať dohromady naše cesty, aby mali nejaký zmysel – a takto postupne skladáme svoj život – svoj svet. Svet, v ktorom žijeme, pracujeme, oddychujem – svet ktorý ešte len príde. Namáhame sa, hľadáme, mýlime sa, tešíme z čiastkových úspechov a plačeme, či si nadávame, keď nám puzzle života nechce zapadnúť na miesto. A pritom je to tak jednoduché – ako s tými deťmi. Stačí, aby sme skladali obrázok muža, nie sa trápili s jednotlivými farbami, ktorým ešte dnes nerozumieme kam patria. Muža, ktorý môže náš život, svet v ktorom žijeme, podľa seba poskladať úplne presne a  dokonale. Netvrdím, že to bude úplne jednoduché a ľahké, ale iste to bude ľahšie, ako skladať sám celý svoj svet a život bez návodu. Bez predlohy. V tomto prípade hovoríme o predlohe, ktorá je dokonalá – hovoríme o Ježišovi Kristovi, ktorý nám dal zasľúbenie Pomocníka a Radcu. Sám Ježiš Kristus  je predlohou, podľa ktorej môžeme modelovať, skladať svoj obraz života. Sveta, ktorý bude mojím všetkým. Ježiš nám dal uistenie, že život verného dieťaťa Božieho, nasledovníka Božích ciest sa skončí v nebesiach. V prítomnosti živého Pána Boha. Čo k tomu treba? Ako mám vedieť ako vlastne vyzerá predloha, podľa ktorej stavať puzzle života? A dá sa to vôbec vedieť?

            Áno, určite áno. Návod sme dostali v Slove Božom, ktoré k nám stále chce hovoriť. Tiež sa môžeme učiť v spoločenstve kresťanov cez osobné spoznávanie Božej vôle pre môj život. A k tomu treba jediné – vieru! Vieru, že Boh tohto sveta, môj Stvoriteľ, môj Vykupiteľ, môj Posvätiteľ života je Hospodin vo svojich troch osobách. Vieru, ktorú sme vyznali pred kázňou – Vieru v Otca, Syna a Ducha Svätého. Ak mám túto vieru, mám aj predlohu pre svoj život. Abrahám, uveril a bolo mu to počítané za spravodlivosť a nechal samotného Pána Boha skladať dokopy jeho vlastný život. Uveril Jeho slovám a dostal ten najväčší dar – spoločenstvo s Ním. Nie nezmyselné a náhodné prikladanie kociek puzzle života. Nie náhodný výber – ale jasná predstava, čo, kde a ako mám urobiť, povedať, spraviť, aby to bolo dobré v Božích očiach  - v Božej vôli. A čo je ešte dôležité, že to nerobím úplne sám. Mám okolo seba ľudí, ktorí sú rovnako rozmýšľajúci, rovnako vedení k tomu istému a správnemu cieľu. V rovnakej viere a s rovnakým očakávaním výsledku. To je jednota Ducha Božieho, ktorá nás spája v poznaní, že Ježiš Kristu bol a je Pánom života a smrti. Vodcom a Pastierom môjho života. Najskôr skrytý a neskôr spoznaný obrázok muža na druhej strane mapy sveta a života, ktorý som skladal. Muža, ktorého tvárou v tvár stretnem na mieste pokoja, tam, kde mi išiel pripraviť miesto večnosti – doma v nebesiach.

            Je však dôležité vedieť, že nie sme všetci rovnakí a ani naše cesty života nie sú totožné. Odlišujú sa. Ak by sme všetci začali skladať jedno a to isté puzzle, napríklad kvety alebo zvieratá či domy, začali by sme rovnako – rámom, ale potom postupne by sme začali každý jeden skladať rôzne obrazce na tomto puzzle. Rám to je tá základná vec, podľa ktorej ideme a zároveň je aj najjednoduchšia. To je poznanie, že mám vieru v Božieho Syna – že mám istotu Božej prítomnosti v mojom živote.  To ostatné sa ako obrazec objavuje postupne, ako skladám kúsky svojej cesty až ho nakoniec zložím. A s postupným ukladaním sa uzatvára aj môj obraz života. A viera sa z tej detskej, stáva dospelou, až nakoniec vidíme tvárou v tvár Pána života a smrti Ježiša Krista.

            Drahé sestry a bratia. Pre náš život je naozaj, naozaj potrebné vedieť – vlastne veriť. Veriť, že môj život má zmysel. Že tu nie sme náhodou, že sám som nevznikol len tak, ale že to bol zámer. Stvoriteľský zámer. Pán Boh ma stvoril pre spoločenstvo s Ním samým presne tak, ako Adama a Evu. Hriech stojí síce medzi nami, ale dielom spasenia a vykúpenia opäť môžem vidieť Pána Boha v celej poznateľnej veľkosti a kráse a môžem sa Ním nechať viesť.  Viesť k sile viery, ktorá dokáže otáčať hory naopak, ak to Boh bude považovať za potrebné, kriesiť mŕtvych – duchovne mŕtvych skrze svetlo Ježiša Krista, ktoré zo mňa ako kresťana žiari. Každý jeden z nás má takúto silu viery, ktorá je darom. Nie je skrytá – ponúka sa všetkým hľadajúcim, všetkým, ktorí chcú rásť vo viere a pravdivo skladať svoju mozaiku – puzzle života. Nie podľa farbičiek, módnych výstrelkov, podľa reklamy, či bezcenných flitrov, ale podľa obrazu muža, ktorý je síce skrytý očiam, ale nie srdcu. Vo viere vieme, že je tu. Vieme aký je, čo žil, čo hlásal, čo nakoniec urobil. Podľa obrazu Ježiša Krista.

            Na záver je veľká výzva dnešnej nedele. Nájsť spoločne silu viery. Alebo – silu k viere. Niežeby sme ju nemali, ale je nesmierne dôležité, aby rástla, vyvíjala sa a aby nás vnútorne budovala. A toto sa dá len a len v úprimnom vzťahu s Pánom Bohom. Priam sa nechať ovládnuť Jeho mocou, aby nás sám budoval a my spolu s Ním sme mohli skladať mozaiku našich životov s jasnou predstavou, kto je mojím vládcom života a čí obraz mám pred očami. Prosme Pána Boha o túto silu – je nám zasľúbená.

                                                                                              Amen.