Choď na obsah Choď na menu
 


23.-26. po Trojici

19. 11. 2012

Matúš 25:40,45-46  Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili! I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.

Úvod:

            Sestry a bratia v Kristu. Včera sme si pripomenuli začiatok konca – súdu jednej kapitoly histórie Československa. 17. november 1989 bol začiatkom konca. Mysleli sme si, že potom, keď sa všetko utrasie a získame slobodu volieb, názorov, cestovania musí prísť zaslúžený súd a trest pre tých, ktorí tvrdo potláčali náboženské a svetské slobody obyčajných ľudí. Nemyslíme súd pre obyčajných komunistov, ktorí vstupovali do strany z prospechárstva, alebo, aby mali pokoj.          Nie – to boli takmer všetci. Myslelo sa na tých hore, ktorí hýbali celou mašinériou melúcou všetkých a všetko, čo jej stálo v ceste a bolo jej jedno, koľko životov zničí. Neboli to len vyšetrovaní a zastrašovaní ľudia, boli to i väzenia a aj smrť pre mnohých, ktorí život v našej krajine chceli vidieť inak. Ešte raz – mnoho ľudí si myslelo, že príde súd a oni sa budú musieť zodpovedať za zločiny, ktoré aroganciou svojej moci napáchali. Dodnes sme sa ale nedokázali s touto minulosťou vysporiadať – nieto, aby prišiel súd. Ale on raz príde – ten posledný o ktorom hovorí aj dnešná nedeľa. Počúvajme text, nad ktorým dnes budeme uvažovať.

Sestry a bratia v Kristu;

Rakva s kvetinami pomaly klesá na dno hrobovej jamy a za spevu piesne Vzkriesenie čakáme, sa smútočný obrad pomaly končí. Všetci sa snažia z tohto smutného miesta odísť. Nikto nechce myslieť na miesto, kde už mohol 100x ležať. Nikto sa nechce zamýšľať nad svojou pominuteľnosťou. Len rýchlo preč od miesta smrti.

            Pri východe z cintorína sa stretávajú starí kolegovia z divadla. Nevideli sa roky a tak sa dávajú ihneď do reči. Spomínajú na staré dobré časy mladosti v divadle. Odrazu sa jeden zamyslene pozrie na miesto, kde sa vŕši hromada čerstvej hliny a hovorí – Ty si presa spomínaš, že keď sme pokazili predstavenie a spadla posledná opona, nemohol už nikto nič opraviť. Nepomohol nárek ani výčitky. Predstavenie sa  nepodarilo a nikto s tým už nič nemohol urobiť. Nepodobá sa tomu aj život človeka. Raz pre každého z nás skončí hra života a spadne posledná opona. Príde smrť.

Sestry a bratia; Prečo je pre mnohých ľudí smrť „kráľom strachu“? Určite preto, že jej sprievodcovia sú slzy, smútok, ľútosť a oddelenie od toho druhého. A často krát je tam aj beznádej. Slzy smútku v beznádeji nikdy nevyschnú. Je to ako divadlo bez režiséra. Život bez Krista. Keď raz padne opona, už sa s tým nič nedá spraviť. Je to opona večnosti.

            Možno sa pýtate, prečo sme tak smutne začali? Prečo máme myslieť na smrť? Pretože je to o nás. Je to o opone, ktorá môže padnúť kedykoľvek a my sa budeme musieť postaviť pred súd. Pred posledný súd, ktorý rozhodne o našej ďalšej ceste. Už sme o tom hovorili. Buď to bude s bratmi a sestrami v Kristovej prítomnosti, alebo to bude s bratmi a sestrami preč od Boha. V samote pekelnej tichosti. V tých troch veršoch čo sme si čítali je vlastne celé naše predstavenie života.

Sestry a bratia; pýtam sa Vás – veríte, že život s Kristom je omnoho hodnotnejší, ako bez neho? Veríte, že len skrze neho môžeme prejsť do večnosti Božej existencie? Že budeme spasení? Veríte tomu? Ak áno, je naša cesta správna a režisérom nášho života je naozaj Kristus. Mnohí sa pýtajú: „Ako mám teda žiť, aby som bol hodnejší toho obrazu na ktorý si ma Bože stvoril“? Ako mám hrať rolu na doske divadla s menom život. Ako mám napĺňať svoj život, aby bol naozaj požehnaným? A odpoveď je jednoduchá. Miluj a ver. Miluj úprimne láskou, ktorou nás miluje Boh a ver, že jedine a práve Ježiš Kristus zomrel za tvoj i môj hriech. Všetci dostali rovnakú šancu spoznať Božiu prítomnosť a na nás je, aby sme im ju ukazovali svojim životom. Pomáhali im  s pomocou Ducha Svätého nájsť zmysel života v Ježišovi Kristovi. Nasýtiť hladných, napojiť smädných. A to nielen chlebom a vodou, ale aj Božím slovom, nádejou na večný život a spasenie. Len vtedy budeme môcť v deň súdu dúfať, že naše predstavenie života bude odmenené potleskom večnosti. Že nás spravodlivý sudca prevedie cez bránu do  nebeskej ríše.

V texte, ktorý sme čítali a vykladáme ho hovorí Kráľ mocností o službe. Hovorí o záujme o ľudí okolo nás. „Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“. Odpovedá na nevypovedanú otázku z 24. kapitoly, ktorú mu položili učeníci potom, ako hovoril Ježiš proti farizejom v 23. kapitole. Farizejom, ktorí boli učiteľmi národa, vzdelancami dodržiavajúcimi zákon a prorokov. A predsa išli po zlej ceste života. A samotní učeníci sa pýtajú – tak ako to nakoniec bude, keď ani farizeji, o ktorých sme si mysleli, že sú spravodliví, nemôžu dôjsť do večného kráľovstva. A Ježiš odpovedá znameniami konca, o ktorých sme hovorili minulú nedeľu, hovorí o príchode Syna človeka a neskôr pokračuje etickými podobenstvami, kde hovorí o tom, ako žiť v láske, poslušnosti a viere. Opatrný a zlý sluha, o desiatich pannách, podobenstvo o hrivnách a nakoniec nám hovorí o poslednom súde. Pán Ježiš kladie dôraz na službu lásky, ktorá je dôsledkom viery jednotlivca, ale aj celého spoločenstva. Stojí tu jeden sám Kristus a neskôr celá cirkev, ktorá nesie posolstvo lásky, nádeje a v prvom rade viery. Preto Ježiš hovorí o službe najmenším. Tým, ktorý nezaťažujú svoj život túžbami a správou po majetku, ale vkladajú sa denne do Božích rúk, pretože zajtrajšok je v ich ponímaní ďalekou budúcnosťou.

A potom sestry a bratia, prichádza tvrdá odpoveď – tvrdé slová – o zanedbaní povinností. O lenivosti, egoizme, chytráctve, skupánstve, lajdáctve, nevšímavosti, zanedbaní starostlivosti, straty záujmu o druhého, individualizmus, komerčný životný štýl, intolerancie – jednoducho hriechu. „Vtedy odpovie im: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, mne ste neurobili!“  Sestry a bratia, Boh bude skúmať a skúma náš život,. Skúma ho, kde je v ňom živý Boží Syn. Kde sa duchovne nachádzam, aby som mohol byť spravodlivo v láske súdený. Ale nie v láske detinskej, či naivnej. Niekto si povie – Boh je láska, iste ma teda na konci, ale čo mňa – všetkých spasí a vezme do neba, veď je LÁSKA! Nie, omyl. Jeho spravodlivosť je v tom, že dal výkupnú obeť. Dal svojho Syna na kríž, aby sme mohli žiť večný život. Ale musíme ho prijať. Byť znovuzrodení z vody a z Ducha. A vtedy nemá v našom živote miesto sebectvo, vulgárny individualizmus, lajdáctvo, nevšímavosť. Vtedy je v mojom i v tvojom živote na prvom mieste Pán Boh a blížny, ktorých miluješ aspoň tak, ako seba ak nie viac. Slová, ktorými sa končí dnešný kázňový text: „I pôjdu títo do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ Nebudú znieť nám. Nie. Nám na poslednom súde zaznie – „poďte milovaný na miesto, ktoré som vám išiel pripraviť do nebies“.

Verím a dúfam, sestry a bratia,  že nikto z nás nie je v tej druhej skupine. Tých neochotných. Tých, ktorí svoj život premrhali na svetské radosti – teda na seba. A ak niekoho takého poznáme, je našou povinnosťou im pomôcť nájsť tú správnu cestu pokiaľ je ešte čas. Lebo, keď zaznie hlas trúby a príde súd, nikto už nič nezmení. Nebojme sa vyznať pred Bohom a pred ľuďmi, kto je naším Pánom. Kto za nás položil život. Je to Ježiš Kristu. A nehanbime sa prejavovať lásku tým, ktorí ju potrebujú. Buďme pripravení vzdať sa svojho pohodlia a nájdime si cestu k tým posledným z posledných, pretože to isté urobil aj Kristus, keď sa sklonil ku mne, ku tebe brat, sestra ku nám všetkým.  Nedajme diablovi šancu a vyznajme spoločne: „Ježišu si náš Pán.“                 

Robíme tak i teraz s Vami drahí rodičia a krstní rodičia, ktorí ste dnes prišli vložiť do Božích rúk vzácny dar, ktorý Vám požehnal Hospodin. Vaše dieťa. Boh ho prijíma a v krste svätom z neho urobí svoje dieťa, ktoré môžete svojou osobnou vierou priviesť k rozhodnutiu  pre večný život. Vaša viera môže byť všetkým vašim deťom svetlom, ktoré ukazuje na Ježiša Krista. Toto dieťa je jedným z tých maličkých, o ktorých sme dnes čítali. Nevinné – úplne odkázané na vašu lásku, dobrotu, zodpovednosť a Váš záujem o jeho telesný, ale aj duchovný vývoj. Dajte mu to správne. Ukážte mu živého Boha v Ježišovi Kristovi, ktorý aj za toto dieťa umrel, aby ono mohlo raz vstúpiť do nebies. Aby spolu s nami – mohlo počuť na poslednom súde: Vstúp moje dieťa, ktoré tak milujem, že som svojho Syna dal za tvoj hriech a ty si ho prijalo do svojho života na prvé miesto“.

Amen