Choď na obsah Choď na menu
 


3. po Trojici - Zborový deň - Deň kresťanskej rodiny

Zjavenie 21:1-6

Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet.  A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bo lesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec. Ja dám vysmädnutému zadarmo z prameňa vody života.

Milé sestry a bratia v Kristu;

            Čo je skutočné? Pýtam sa to preto, pretože v Biblii máme opísaných neuveriteľne veľa vecí, nad ktorými môžeme len pokrútiť hlavou.  Jeden sú v dnešnej dobe vnímané ako naivné, druhé, akoby boli zaspaté v minulých storočiach, iné zas takmer SCI-FI.

Jedným z týchto zvláštností je aj dnešný text. Text  videnia apoštola Jána, ktorý hovorí o novom nebi a o novej zemi. O meste Jeruzalem postavenom na Božích základoch. Znie to akoby rozprávka pre dospelých na dobrú noc. Rozprávka o nádeji  pre ľudí, ktorí nechcú zomrieť. Nechcú zomrieť naveky. A zároveň hovoria o aktívnej rodine, ktorá sa stretáva v nebeskej radosti na konci vekov. Rodine Božích detí, ktorí pijú z prameňa vody života.

Sestry a bratia, čo je to za text? Nie je to len fantázia, ktorú v tragickom okamihu života, uväznený na ostrove Patmos prežíva Ján? Nie je to len chvíľková nádej, ktorá pomohla prežiť ťažobu okamihu samoty? Dúfam a verím, že nie.

Mám dve malé deti. Veroniku a Šanika. A títo prežíva každý jeden deň takéto fantázie. Pamätám si, keď bola malinká ako sa raz hrala v Tisovci v tuji, ktorú sme mali na záhrade. Potom odbehla do malinčia, ktoré tam tiež bolo a keď sa vrátila, tak som sa jej opýtal čo tam videla. Pribehla totiž tak nadšene. A ona s pokojným hlasom povedala, že videla hrocha. Vôbec neviem, či vtedy niekde videla  hrocha, ale v tej chvíli ho bolo plné malinčie. Inokedy sa zase Veronika intenzívne hrá so svojou imaginárnou kamarátkou, či s myškami, ktorých vzápätí s manželkou máme plné dlane a vrecká. A strážime ich, aby neušli, kým im postaví domček z lega. Je prirodzené, že každá jeden rodič bude s dieťaťom hrať túto rolu a vie, že dieťa z toho vyrastie. Nie neklame, len prežíva svoj život plný krásnych vecí, ktoré sme mnohokrát my sami zabudli vidieť. A za toto mnohokrát milujeme svoje deti o to viac, pretože nám pripomínajú veci, ktoré pre povinnosti, či iné už nevidíme. A tešíme sa s nimi. Radujeme sa, že nám dovolia žiť krásne okamihy svojich životov. A nielen, keď sú deťmi, ale aj keď vyrastú.

Pán Boh nám svojim deťom ukazuje niečo podobné. Nevieme, ako to bude v tom Božom objatí v nebesiach vyzerať, ale veríme, že ako rodina sa tam stretneme. V novom nebi a v novej zemi plnom Božej lásky. Dnes si pripomíname deň kresťanskej rodiny. Máme spoločne stretnutie, aby sme si ukázali aspoň odlesk toho nebeského spoločenstva v jednote lásky a pohody. Pán Boh nám zasľubuje, že ako rodina budeme spoločne prežívať krásy a pokoj večnosti. A zároveň nás napomína, alebo ani nie že napomína, skôr poukazuje a pýta sa – ste už v tomto svete novým spoločenstvom. Naozaj tou kresťankou – Božou rodinou – novým útkach, Lipovci, Sučanoch  či v Martine?

Ak sa však dnes pozeráme do nášho spoločenstva, môžeme zostať trochu smutní, ba až sklamaní, pretože nevidíme medzi nami veľa kresťanských rodín. Jednotlivcov to áno, ale celé rodiny, akosi chýbajú. Odpoveď na otázku prečo je to tak, asi nenájdeme. Teší nás však spoločenstvo navzájom – zdieľanie vízie – sľubu, ktorý nám Pán Boh dal vo svojom Synovi. Víziu zo Zjavenia, ktorá znie, ako detská fantázia, ktorú milujeme u detí, ale u Jána má zvláštnu príchuť skutočnosti. Tak ako nám dal Boh naše rodiny, deti, partnerov, rodičov a príbuzných, aby sme ich milovali a boli milovaní, tak máme aj nášho nebeského Otca, ktorý sa nám dáva. Pripravuje nás na to krásne, čo príde po prechode do nového bydliska – nového Jeruzalema v nebesiach o ktorom Ján nielen sníval, ale ho aj prežil.

Nikto z nás nezanevrie na svoje dieťa, keď nás svojským detským spôsobom upozorní na niečo krásne, zvláštne, či hrá s nami, hoci o tom nevie, hru na fantáziu. Boh nám dal deti, aby sme nezabudli, že sami sme boli deťmi. A nielen že sme boli, ale že sme stále deťmi v náručí svojho Nebeského Otca.   Tak ako som už povedal, skrz naše deti mnohokrát vidíme to, čo sme zabudli vidieť. Vízie, sny, možno fantázie, ktoré sa stratili vo víre každodenných povinností. A vzácne chvíle s blízkymi nám ich pripomenú a my zastaneme a skúšame ich vidieť cez hmlu pochybností a starostí všedných dní.

Vďaka Božiemu Synovi  - Ježišovi Kristovi máme možnosť vedieť o nebi viac. Nielen víziu, ale skutočnosť s ktorou sa stretol pred svojím pobytom na zemi. Predtým, ako sa stal jedným z nás. Nebeské miesto plné Božích detí. Pokoj a láska – základné atribúty nebeského domova, ktoré tak často chýbajú v našich rodinách. Nedávno som sa rozprával s jednou sestrou, ktorá žije so svojimi blízkymi v jednom dome a pritom je strašne sama. Nie bez Pána Boha, ten je denným chlebom života tejto sestre, ale blízki ju opustili a to ich delí len jedno schodisko rodinného domu. Nie toto sa nemá diať. Toto nie je správne a predsa sa to deje. Rozdelení, pretože nevieme, či nechceme žiť a vidieť život očami tých druhých. Stráca sa láska a pokora.

Malé deti to ešte nevedia pochopiť a s láskou nám ukážu hrocha v malinčí a my ho buď chceme, alebo nechceme vidieť tiež.  Pán Boh – Otec nebeský – nám cez Jána ukazuje nebesá. Nový domov – vidíš ho tiež? Chceš ho vidieť? Ten nový domov Božích detí? A tvoja rodina – tvoji blízky – zdieľajú s tebou a s Jánom túto víziu? Si ty Jánom – milá sestra, milá brat, ktorý skrz Krista ukazuje krásu nebies svojmu okoliu? Opäť to nie je výčitka, ani napomenutie, ale výzva – výzva ku konaniu. Aby si ty, tvoja rodina, či tento cirkevný zbor bol Jánom, ktorý ukazuje na veľké veci Božie. Na spoločenstvo, ktorí vidí a žije príbeh nádeje, ktorý prišiel s Kristom Ježišom do tohto sveta. Zázrak nádeje. Prosme teda Hospodina, aby sme uvideli to, čo vidia naše deti. Nielen šedú, či výnimočnú  skutočnosť všedných dní, ale i to, čo je za ňou. Aby sme mali víziu budúcnosti – vidiac za hmlou smrti život v objatí nebeského Otca. Áno, nech je naša rodina, moja i tvoja pravým zrnkom nebeského pieskoviska, z ktorého sa stavia pevný základ Kristovej cirkvi. Aby sme spoločne s Jánom mohli zažiť nebeskú radosť v novom Jeruzaleme.                                                  Amen.

Modlitba za rodinu

Bože, od ktorého pochádza
každé otcovstvo na nebi aj na zemi,
daj, aby sa každá ľudská rodina
stala pravým chrámom života a lásky.
Daj, aby tvoja milosť
viedla mysle a činy manželov
k dobru ich rodín a všetkých rodín na svete.
Daj, aby mladé generácie nachádzali
v rodine silnú oporu pre svoju ľudskosť
a svoj vzrast v pravde a láske.
Daj, aby láska posilnená milosťou manželstva
sa ukázala silnejšia ako akákoľvek slabosť
a akákoľvek kríza, cez ktorú prechádzajú naše rodiny.
Napokon ťa prosíme, daj,
aby Cirkev medzi všetkými národmi sveta
mohla plodne plniť svoju misiu v rodine
a prostredníctvom rodiny.
Amen

 

Náhľad fotografií zo zložky Zborový deň