Choď na obsah Choď na menu
 


3. pôstna 2014

Matúš 6

25  Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev?26  Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni?27  A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť?28  A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú;29  hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich.30  Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery?31  Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať?32  Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete.33  Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.

34  Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia.

 

Drahé sestry a milí bratia;

 

Čo tak zvyknete najčastejšie hľadať? Kľúče, peňaženku, okuliare? Poznáte to, chodíte po dome hore dole, pozeráte sa na všetky možné aj nemožné miesta a nič. Hlavou vám začnú behať rôzne scenáre o tom, ako vám tú vec musel niekto schovať, ukradnúť, alebo ako musela zázračne zmiznúť. Platí zásada: Hľadaná vec sa nachádza na poslednom mieste, kde by ste ju aj tak nehľadali. Keď ju nájdete nesmierne sa vám uľaví a na celý proces hľadania rýchlo zabudnete a po čase sa to zopakuje znova s ešte väčšou panikou.

Dnešný biblický text nás, sestry a bratia, vyzýva práve k tomu, aby sme niečo hľadali. Nie chaoticky a v panike, ale v pokoji. Vyzýva nás, aby sme hľadali Kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť. Teda, aby sme vynaložili vo svojich životoch úsilie pre nájdenie Božích vecí a duchovných hodnôt. Pred týmto veršom sú v Kázni na hore vymenované veci, ktoré zvykneme hľadať každý deň. Starostlivosti o telesné potreby venujeme dosť veľa času a energie. Hľadáme spôsoby ako zabezpečiť jedlo a pitie, oblečenie a bývanie. Nie iba v tom najzákladnejšom zmysle, aby sme neumreli od hladu, či od zimy, ale tak, aby sme stále mali lepšie a lepšie. A tak sa stáva, že pritom zabúdame na 33. verš, že našou úlohou je v prvom rade hľadať Božie kráľovstvo.

Tak ako je to dnes to bolo aj v dobe, kedy medzi nami žil Ježiš. Veľmi dobre videl, že ľudia milujú samých seba a svoje telá. Videl, že sa o ne boja. Ale nie takým spôsobom, ktorý je legitímny – oprávnený. Boja sa príliš. Ich strach ich okráda o dôveru v Hospodina. Nedokážu sa spoľahnúť na Jeho pomoc a neveria, že tak ako sa stará o všetko živé, postará sa aj o nás. Takíto ľudia, a my, bratia a sestry, k nim často patríme, neprestávajú vyslovovať otázky typu: Čo budeme jesť, čo budeme piť, čím sa budeme odievať. Vopred sa trápia, či neprídu o prácu, či neochorejú, či sa im niečo nestane, či ich niekto neokradne, či budú mať vždy dosť peňazí, atď. Ak sa udalosť, ktorej sa obávajú, nestane, báli sa zbytočne. A ak sa stane, báli sa oveľa dlhšie ako bolo treba. Kvôli takémuto zmýšľaniu žijeme život, ktorý Ježiš nazýva ustarosteným. Lebo to nie je starostlivosť, ale ustarostenosť.

Pán Ježiš nás uisťuje, že náš Nebeský Otec vie, čo potrebujeme. A keď sa pozrieme na svet ako bol stvorený, vidíme, že je naozaj plný potrebných vecí. Práve naša nedôvera ale ničí Boží plán. Sú krajiny, kde ľudia umierajú od hladu a my patríme k tým štátom, kde sa bojuje s obezitou a umiera najmä na srdcovo-cievne choroby. A keď sa pre chudobné krajiny robí zbierka, snažíme sa umlčať zlé svedomie nejakým smiešnym „milodarom“, len aby sme nemuseli siahnuť na svoj komfort. Máme doma toľko vecí, že musíme hľadať stále nové a nové úložné priestory. A máme tiež veci, ktoré sú nám vlastne na nič, ale reklama nás presvedčí, že keď si ich kúpime, budeme šťastnejší. Ale nie sme. Možno na chvíľu potešení, ale nie šťastní.

Žiadna vec, bratia a sestry, ktorú si kúpime, alebo dostaneme nám nezabezpečí to, po čom v hĺbke svojich sŕdc skutočne túžime – pokoj, lásku a istotu. A Ježiš nám to práve preto hovorí: „Ľudia, hľadajte najprv Božie veci!“ Nehovorí, že sa o seba nemáme starať, ale vyzýva nás k tomu, aby sme pochopili, že nájsť v živote Božie kráľovstvo nás oslobodí od naháňačky za hmotnými statkami. Ľudia s tým majú problém. Spomeňme si na bohatého mládenca, ktorý chcel vedieť ako sa dostane do Nebeského kráľovstva. Ale keď počul Ježiša ako hovorí: „Choď, predaj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi!“, zľakol sa. Bál sa stratiť pozemskú istotu, ktorú vo svojom bohatstve videl. A obzrime sa ešte na jedného muža. Ten v starozmluvných časoch vyslovuje vetu: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.“ Áno, je to Jób. 

V Ježišovi Kristovi dostávame slobodu od týchto našich závislostí a stávame sa voľní tak ako Jób. Slobodný v Kristu Ježiši a slobodní pre Krista Ježiša. Oslobodzujúc nás od hmotných vecí získavame nový pohľad na hodnotu nášho života. Získavame 1000 – násobne viac, ako sme mali predtým. A nejde tu len o to jedlo a pitie. Ide tu o všetky hmotné i nehmotné veci, ktoré nám zastierajú pohľad na Hospodina a na životný cieľ v kráľovstve nebeskom. Je to práca, ktorá sa nám stáva Bohom, je to majetok, ktorý nás zotročuje, sú to priatelia, ktorí nám zastierajú víziu nebies, vlastné ambície, ktorými nahrádzame Božiu cestu a milión iných vecí. V tomto všetkom je človek otrokom sveta a samého seba. A k tomuto všetkému nám pomáha byť, skrz vieru v Božieho Syna, Ježiš slobodný. A zároveň toto všetko nám Kristus požehnáva, ako náhle pochopíme, že sú to veci pominuteľné. A stávajú sa tieto veci našimi otrokmi.  Mnohokrát hľadáme svoju vlastnú spravodlivosť, svoju vlastnú cestu života. Vkladajúc Bohu do úst naše vlastné slová a sny, ospravedlňujeme zlé zmýšľanie. „Hľadajte najprv kráľovstvo nebeské a Jeho spravodlivosť a všetko toto vám bude pridané“.

Dnes je pre nás pripravený vzácny stôl Pánov. To čo človek hľadá celý život – pokoj a istotu je tu na oltári v Jeho daroch hmotné. Obeť Ježiša Krista na dreve Golgoty je najväčším prejavom lásky. Lásky, ktorá priniesla a prináša pre každého z nás aj po dvetisíc rokoch istotu, že mňa osobne Boh miluje. A to je to, čo ľudia celý život hľadajú a kresťania nachádzajú. Vieru. Ste – vlastne sme dnes všetci pozvaní k tomuto stolu milosti. Stolu, ktorý je skutočnosťou lásky nášho Pána ku nám samotným.

Prajem nám a modlím sa, aby nás Boh v tomto hľadaní, keď stratíme istotu pri skúškach života, urobil silnými a aby sme otvorili oči pre poznanie pravdy Božieho Slova. Modlime sa za náš cirkevný zbor tu vo Vrútkach a naplní ho aktívnym misijným povolaním. Aby každý jeden z nás a všetci spoločne sme boli: Hľadajúci kráľovstvo nebeské a jeho spravodlivosť, aby nám na konci nášho času povedal Hospodin – poďte si pre odmenu nebeskej radosti. O toto prosíme a toto dávame do rúk nášho svätého Boha.

                                                                                              Amen.