Choď na obsah Choď na menu
 


3. pôstna nedeľa 2013

Efezským 4:17-24  Preto teda hovorím a svedčím v Pánovi: Nežite už viac, ako pohania žijú v márnosti svojej mysle,  zatemnení na rozume, odcudzení Božiemu životu nevedomosťou, ktorá je v nich, a zatvrdilosťou svojich sŕdc;  oni sa (totiž) v svojej otupenosti oddali výstrednostiam, aby zo ziskuchtivosti páchali všetku nečistotu.  Ale vy ste sa nie takto učili o Kristovi!  Ak ste totiž počuli o Ňom, a dostalo sa vám v Ňom poučenia - ako je pravda v Ježišovi -  zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach,  obnovte sa duchom svojej mysle  a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.

 

Drahé sestry a bratia v Kristu;

 

            Kedy ste si  naposledy robili poriadok v skriniach? Zvykne sa to robiť takto na jar, pred Veľkou nocou ako jarné upratovanie.  Spomínate si, kedy ste naposledy kontrolovali to množstvo šiat, čo sa za života nazbieralo? A viete koľké z nich vôbec nenosíte?! Mnohé sú staré, iné ste mali len raz a niektoré nosíte stále. A predsa majú svoje miesto v skriniach. K niektorým Vás viažu spomienky a na niektoré ste úplne zabudli. Áno, máme množstvo vecí, ktoré vôbec nepotrebujeme, už nepotrebujeme, a predsa ich máme. Akosi sa nevieme vzdať toho starého, čo nám možno pripomína mladosť, prvé lásky, či smutné udalosti života. Ja si osobne spomínam na to množstvo vecí, ktoré sme triedili po mojom nebohom starom otcovi. Teraz už nie sú, ale bolo toho veľa. Až si človek pomyslí, že to jeden nemohol ani zodrať. Všetko sa odkladalo s tým, že sa to ešte môže zísť, alebo len z ľútosti vyhodiť to.

            Takto je to v živote so všetkými vecami, ktoré máme. Mnohých sa nevieme vzdať a tak ich skladujeme a občas si pripomenieme pohľadom na ne, dávne spomienky a udalosti. V duchovnom živote sa správame mnohokrát podobne. Akosi sa nevieme vzdať, tých zlých návykov, ktoré sme mali pred spoznaním sa s Pánom Ježišom Kristom. Potom si nosíme so sebou v našich vnútrach ruksaky a batohy starých harabúrd, a tie nám nedovolia žiť životom Kristovho nasledovníka.

            Nosíme v sebe to, čo na nás v tichosti nahádzal svet, po ktorom kráčame. Vždy si z neho  vezmeme niečo svetské a pridáme to k tomu, čo už máme. A tak sa plnia naše životné skrine šatstvom a vecami, ktoré nás ovládajú a spútavajú do okov.

            A je tu jedno riziko. Ak niečo staré a svetské nosím v sebe a občas na to natrafím, tak to občas i natiahnem na seba a správam sa svetsky. Hreším a konám veci proti Bohu. Možno nie až tak viditeľne, ako to robia tí bez živého Boha, ale tým svojim starým svetským spôsobom. Potom to opäť po čase vyzlečiem a vyznám Bohu ako svoj hriech a dúfajúc, že to už nespravím odložím to staré, čo ma zviedlo na hriech na dno skrine života a idem  ďalej. Sestry a bratia, často krát to iba odložím a tam to v tichosti čaká, až na to naďabím a opäť oblečiem a zmením sa z nového na starého.

            Naše Božie slovo to opisuje ako starého človeka a nového človeka. Starého, ktorý je v šatách, ktoré nesú ráz sveta, v ktorom žije. Človeka, ktorý nevedomosťou nasleduje hriech. Zatvrdilosťou svojho srdca nevidí, že ho svet a diabol ženie do priepasti samoty bez Boha. Áno, i my sme boli a bohužiaľ sa i dnes, keď poznáme Boha, občas správame podobne. Akoby sme sa nevedeli zbaviť toho starého spôsobu. Akoby sme nemali odvahu odovzdať sa úplne celý do Kristových rúk, ale nechávame vo svojom srdci i také to tajné miesto o ktorom si myslíme, že o ňom nikto, ani Boh, nevie. Bojíme sa vzdať starých spôsobov, starých návykov. Bojíme sa toho, aby sme náhodou z seba samých nestratili až príliš veľa. A Boha chceme vtesnať do kompromisov, ktoré sme v sebe a s Ním túžili urobiť. Lenže to nejde. Nedá sa to. Boh nechce kompromisy, Boh nás chce celých. Nie jeden rukáv červený a druhý biely. Musíme byť celý čistí a vymenení. Boh od nás chce úplné odovzdanie sa. Ten čo kradol musí prestať, ten , čo  rád a často pije alkohol, musí ozdraviť svoj život telesne i duchovne, ten čo .... Môžete si tam doplniť čo chcete, bratia a sestry. Nie to, čo vidíte na susedovi, alebo na niekom známom, o koho živote sa dobre rozpráva pri kávičke. Zmeniť to, čo viem, že je zo starého a do nového života s Kristom nepatrí. Úplné odovzdanie sa a nasledovanie Ježiša Krista. Toto je nový život v Ňom. Len úplná očista pomôže prekonať nástrahy zlých mocností. Ak vyhodím všetko staré, nemá ma čo lákať na zlé. To je ako s alkoholikom, ktorý si povie že prestane piť a napriek tomu má skrytú za knihami fľašku. Ak sa toho nezbavím úplne, som vo veľkom pokušení. Netvrdím, že si nemôže kúpiť v obchode alkohol, ale v rámci možností sa zbaví všetkého starého, čo už nechce. Ak túži po slobode, nájde ju. Podobne je to s fajčiarom, ale i hriešnikom. Je fakt, že naše vlastné sily k tomu nestačia. To by sme mohli vytvoriť iba akýsi spolok ľudí s pevnou vôľou a vysokou morálkou. Ale Kristova cirkev je predsa omnoho viac. A kvas farizejov rázne odmieta.

            Kristus nás nevolá k pravidlám a skutkárčeniu. Volá nás k slobode. Sloboda v Kristu. Sloboda, ktorá ničí všetko zlé, čo nás chce povaliť do prachu sveta.  Od tohto nás oslobodzuje – od strachu z neúspechu, či nepriateľa. Boh nás uisťuje o tomto na mnohých miestach Božieho Slova – Žalm 61:4 – Lebo si mojím útočiskom, si pevnou vežou pred nepriateľom.

            Áno, Boh je naším obranným valom. Je to bojovník, ktorý pozná svojich. Svojich stvorených podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.  Obnovených Duchom Svätým. Rušiacim zlé a klamlivé žiadosti. Vedie nás k úplnej zmene myslenia a života. A tomu sa niekedy bránime. Chceme si ponechať aspoň čosi. A to čosi môže nakvasiť celé cesto nášho života.

            Často počujeme, že dnešná kresťanská viera je v kríze. Nie je to pravda. V kríze je súčasný človek, ktorý si hovorí „veriaci“.

            Ak pôjdeme náhodou okolo ZŠ a z otvoreného okna budeme počuť žiaka, ktorý na hodine matematiky nesprávne odpovedá, nesmieme si hneď myslieť, že násobilka, či škola sa ocitla v kríze. Či budeme počuť susedovho syna, žiaka hudobnej školy, falošne hrať stupnice, nemôžeme vyhlásiť, že celé umenie prežíva úpadok. Toto sa nedá brať ako smerodajný údaj. V kríze môže byť buď zdravé uvažovanie počtára, ktorý chybne násobí čísla, alebo prstoklad muzikanta, ktorý hrá stupnice, alebo niekto úplne iný.

            Kto sa neučí poctivo matematiku, neprecvičuje stupnice a nežije svoju vieru opravdive, nemôže dosiahnuť nič iné, ako zlý výsledok. Preto sú chybné výsledky, falošné stupnice a pokrivená a špinavá viera produktom nedostatku ľudskej poctivosti a opravdivosti.

            Je neodškriepiteľné, sestry a bratia, že keď sme počuli o Kristu a našli sme v Ňom príklad života, zistili sme, že jedine On nám pomôže prekonať diabla a mocnosti sveta a zla, musíme orientovať na Neho svoj život. Ak máme žiť naozaj opravdivo, musí k Božej milosti, ktorú sme dostali zadarmo pristúpiť i naša osobná poctivosť. Poctivosť zbaviť sa starého, aby mohol vo mne naplno žiť Kristus. Aby mohol denne vo mne rásť.

            V dnešných dňoch, keď máme okolo seba hromadu chorôb, beží v TV reklama na výrobky, ktoré podporujú imunitu. Sľubuje nám pri každodennom užívaní ochranu pred chorobou. Koľkí uverili reklame? Mnohí majú možno zdravé telo, ale chorú dušu. Lenže tú nevidíme a aj keď nás bolí, nevieme to niekedy ani pomenovať. Akoby sme sa ju naučili ignorovať. Dajme i jej šancu na nový život v plnosti Božej.

       Bratia a sestry, práve pôst je dobrým obdobím na prehodnotenie toho, čo žijeme. Podobať sa idolom sveta? Nechávať si v kútiku srdca starého Adama? Zbavme sa všetkého, čo by nás mohlo pokúšať. Veď Kristus nám dáva slobodu od hriechu a mocností zla. On nám túto slobodu ponúkol a ponúka. Vezmime ju a začnime s očistou. Oblečme si nový odev, ktorého sa diabol pre jeho žiaru a čistou zľakne. Nechajme sa vyprať Božím Slovom do čistoty Božích detí, ktoré majú pripravené miesto v nebesiach.

                                                                                              Amen.