Choď na obsah Choď na menu
 


Matúš 7:15  Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci.

 

Sestry a bratia v Kristu;

Dnešná doba a ľudia dnešnej doby sú zlí. Inak to neviem ani povedať. To čo sa deje okolo nás a s čím sme denne konfrontovaní je strašné, zlé, nehumánne, zbabelé, mocichtivé a v prvom rade pyšné. Nemôžem obísť udalosti posledných dní, kedy sme ako národ dostali obrovskú facku, ba kopanec do brucha smrťou dvoch ľudí. Mladých ľudí, ktorí boli plní života. Je úplne jedno, aký bol dôvod a pôvod ich smrti. V samotnej podstate je strašidelné, že vo svete, ktorý o nás vie všetko, skutočne všetko, vo svete, kde sú sledovaní jednotlivci i celé skupiny, vo svete a štáte, ktorý vynakladá obrovské finančné prostriedky, aby mohol vedieť, čo, kde ako nakupujem, kde a s kým sa stretávam, čo a komu hovorím, nebolo možné zabrániť tejto strašnej tragédii. Smrti ľudí, ktorí boli iste sledovaní, pretože písali o veciach, ktoré sa nedajú prehliadať mocichtivými pánmi. A predsa boli zavraždení. Zbraňou, ktorú niekto držal v ruke, v ruke, ktorú niekto najal a zaplatil. Pýtam sa Bože kde si? A Boh odpovedá tu. Tu som a plačem nad vami ľuďmi, ktorí z daru života urobili kšeft.  Kšeft za 30 strieborných. Koľko je hodný život???

Sestry a bratia – tragédia však pokračuje ďalej. Vlna „popularity témy“ živí politikov, ktorí aj z tragédie, ktorá je vrcholom bolesti chcú vytĺcť politický kapitál. Kapitál miesto pokorného mlčania, či ospravedlnenia. A v tichosti svojich sŕdc si myslia: „Veď predsa tie protislovenské prostitútky dostali len to čo si zaslúžili“. Strašné, boľavé a pyšné a Boh plače nad nami. Nad svojim dokonalým stvorením. Kam až dokázalo padnúť. Ja ako človek, občan i kresťan hovorím svetu, Bohu, i matkám a otcom trápených – prepáčte. Prepáčte, že sme to nechali zájsť až tak ďaleko.

         Dovolím si však povedať, že zlé ešte príde. Prečo? Pretože ľudia, ktorí nám vládnu, či chcú vládnuť sú presne tí istí, až na pár výnimiek, presne tí istí, ktorí doteraz neurobili nič na zlepšenie prostredia života na Slovensku. Sú to odpočúvatelia, nahrávatelia, klamári, zavádzatelia, intrigáni, zapredanci, gorily, sasanky, kvázipodnikatelia, staré štruktúry, privatizéri a iní, ktorých ani neviem a nechcem pomenovať. Presne títo istí ľudia rozhodujú o nás a našom Slovensku. Mnohí sa akože zmenia. Ostentatívne prezlečú kabát, či vyronia slzu. Navonok natiahnu novú tvár, najlepšie s pokorným výrazom nevinného mačiatka. Niekto si posype hlavu popolom a iný zas nepripustí, že to čo zaznelo, by mohla byť pravda. Svoju minulosť prekryjú novou farbou. Pod tým sú však stále tí istí draví vlci, ktorým ide iba o jedno. O vlastný prospech. Vlastnú slávu, vlastné pomníky života, ktoré aj tak budú raz zvalené a zabudnuté, ale to im je teraz jedno. Dnes – dnes chcú byť na vrchole a urobia preto hocičo.

        Mohli by sme ďalej bedákať, ale to ani k ničomu nevedie a ani nám to ako kresťanom neprislúcha. Pri pohľade na to všetko sa ale musíme opýtať sami seba:  Je to iné v cirkvi? Medzi nami kresťanmi? A ako súčasť národa, ako sa rozhodujeme a aký príklad dávame svetu? Sme iní, sestry a bratia? Počúvajme ešte raz Božie slovo! Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vo vnútri sú draví vlci. Čo tieto slová hovoria mne a o mne? O nás? Mohlo by sa stať, že sú medzi nami – kresťanmi aj takýto ľudia? Mohlo by sa stať, že my sme takýmito ľuďmi? Ľudia, ktorí sa len pretvarujú, prezliekajú či si dokonca naťahujú na seba „masku“ kresťanstva? Áno. O tom niet pochýb. Veď načo by to inak Pán Ježiš hovoril a nemôžeme spochybňovať Jeho slová. Len príslušnosť k cirkvi neznamená, že som kresťan, ako si niektorí myslia. Tak ako v Skutkoch apoštolov čítame o Ananiášovi a Zafire, ktorí sa chceli dosať medzi kresťanov podvodom, tak isto sa to deje aj dnes. Ale toto všetko Boh trestá, ako vtedy, tak aj dnes. Pán Boh tú rakovinu falošnosti a pretvárky, ktorá by mohla zničiť cirkev, z tela hneď na začiatku vyrezal. Ak aj necháva rásť kúkoľ spolu so pšenicou, osud kúkoľu je vopred jasný. Dôvody, prečo to niekto robí sú rôzne. Prečo je niekto „falošným“ kresťanom? Ja použijem jedno staré porekadlo, ktoré iste poznáte: „Starého psa novým kúskom nenaučíš!“ A tak mnohí starí – vlastne noví žijú medzi kresťanmi, ale starým spôsobom. Môže sa stať, že človek prijme určité návyky pre svoje správanie a veľmi rýchlo sa naučí pohybovať v spoločenstve kresťanov. Bývajú to najmä inteligentní ľudia, ktorým stačí málo na zmapovanie nového terénu a ako parazit sa zahniezdia v tele organizmu, kde z neho vyciciavajú všetko ku svojmu prospechu. Nie však prospechu duchovnému pre spásu duše, ale ku prospechu pre pozemský život, ktorý má pre neho oveľa väčšiu a reálnejšiu cenu. A nikto z nás nie je schopný vidieť do jeho srdca. Lenže ostávajú v ňom isté vzorce správania, ktoré sa ukazujú najmä v krízových situáciách a v bojoch, v ktorých ide pre toho človeka o niečo podstatné. Nános kresťanského make-upu nedokáže prekryť starý spôsob myslenia a konania. Ak neprišla zmena zvnútra, ak to staré neumrelo s Kristom na kríži, nemohlo sa narodiť nové. A potom je pre takéhoto človeka jednoduché byť v nedeľu kresťanom a v pondelok režisérom hry plnej intríg, klamstiev, podvodov. Vzorce správania, v ktorých stále žije jeho podstata, jeho ja, mu nedovolia nechať sa premôcť Kristom, Jeho láskou.

          Netvrdím, sestry a bratia, že sa niekto mocou Ducha Svätého nedokáže zmeniť. Pán Boh dáva a ponúka dar viery všetkým! Že starý neverec nemôže uveriť, mladý človek bez vedenia rodičmi nemôže prísť na cestu viery, alebo dokonca vrah oľutovať svoj hrozný čin. Nie. Pán Ježiš stretával mnohých takýchto ľudí. A dal nám príklad tejto skutočnej premeny. Ženu cudzoložnicu, colníkov, Zachea a iných. Saul, ktorý sa neskôr stal apoštolom Pavlom je toho živým dôkazom. Zmena, ktorá nie je len kozmetickou úpravou, ale skutočnou a vzácnou premenou. Ale deje sa to ešte dnes? Dúfam, že áno.

        Sestry a bratia. Zmena musí začať z nás samých. Premôcť zlé – po tom musíme najskôr túžiť. Inak je to len kozmetika, maska, falošná koža. Pán Boh sa nás pýta, akí sme v skutočnosti. Nie preto, žeby to nevedel. Nie – je predsa vševedúci. Pýta sa nás to preto, aby sme sa videli Jeho očami. Očami, pred ktorými nič nesmie zostať skryté. Slová z Biblie, ktoré sme čítali nehovoria len o tých druhých, ale hovoria aj o nás. Pretože aj ja, ale aj ktokoľvek  je povinný skúmať svoju vieru a to čo mu vládne. Či to je láskyplný Boh, ktorý sa nechal ukrižovať na Golgote, alebo to sú zlé mocnosti. Po ovocí poznáme, čí som. Kto som a kam smeruje moja cesta.

         Drahí veriaci – nie je jednoduché pozrieť sa sám na seba a kriticky skonštatovať čo vidí Pán Boh a ostatní ľudia okolo mňa. Skutky, ktoré konáme sú našim ovocím. Pán Boh vo svojom Synovi prichádza, aby sám seba zjavil tomuto svetu. Aby sa človek nemohol vyhovárať, že nevedel, nevidel, nepočul, ako to má správne byť. Čo to znamená nechať sa ovládnuť Bohom a byť Boží! V modlitbe sme sa modlili za silu nepodliehať slabostiam a spoznávať svoj hriech. Vidieť však nič neznamená, dôležité je aj uvedomiť si a žiť podľa vzoru, ktorý prišiel v Kristu. Ktorý človeka zasiahnutého Jeho slovom mení. Mení ho zo zlého na človeka, ktorý sa stáva dedičom nebeskej radosti, ktorá prichádza s vierou v nášho Pána Boha.

         Čo teda robiť? Modliť sa! Za seba, za druhých, za nepriateľov aj za priateľov. Aby sme dokázali prehliadnuť falošné masky, ktoré nosia nielen druhí, ale občas aj my sami. Vtedy, keď si nechceme a nevieme priznať hriech. Táto kázeň nie je o moralizovaní, ale je o uvedomení si dôležitosti správneho pohľadu. V prvom rade na seba. Či sa niekedy nesprávam len podľa svojej vôle a svojich záujmov? Či nežijem v sebaklame, ktorým mi diabol prekryl oči a presviedča ma, že to čo robím, robím v záujme Božej cirkvi, aj keď v skutočnosti ide len o mňa a môj prospech? Až potom pozerajme na druhých, či na celé  spoločenstvá. A keď zistíme niečo zlé, je dôležité na to upozorniť, vychovávať, modliť sa a viesť na správnu cestu. Tak ako to robí Duch Svätý s nami, môžeme to robiť v Jeho moci aj my. Strhávať masky zlých mocností a falošných pretvárok a ponúkať život vo svetle. Svetle Kristovho kríža. Svetle, ktoré dokáže poraziť temnotu a znovu naplniť a obživiť uschnuté srdcia nevery. Ovčie rúcho je symbol pokory, jednoduchosti, ale aj lásky a mieru. Toto je rúcho kresťana. Rúcho Baránka. Rúcho Pána Ježiša Krista. Kresťania ako nasledovníci Pána Ježiša majú byť takýmito baránkami. Pokornými a slúžiacimi. Nie však naivnými, ktorí nechajú na seba pľuvať.

 Sestry a bratia! Niekedy nás situácia, v ktorej sa ocitneme naplní hnevom, či bolesťou. Niekedy nechápeme, prečo musíme byť obeťami útokov tých zlých, ktorí si drzo nasadia masku kresťana a šikanujú nás. A vtedy prichádza riziko, že hriech človeka si stotožníme s ním samým a nie sme už schopní pozerať na neho s láskou a vkladať ho do svojich modlitieb. Sami sa v takej chvíli stávame služobníkmi diabla. Jediným receptom na toto všetko je láska. Kristova láska, ktorá dokáže skutočne meniť človeka. Láska, ktorou sa na nás samých pozerá Pán Boh. Tá, ktorá dokáže prekryť každý hriech, pomáha odpúšťať a učí nás milovať aj nepriateľov. Tu nejde o naivné prizeranie sa zlu. Tu ho treba jasne pomenovať a ak sa dá aj odstraňovať. Ale človeka, nech sa nám javí akokoľvek, po vzore Pána Ježiša milovať. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, aká vám za to odmena? Či nerobia to isté aj colníci? Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia; aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach.

                                                                                  Amen.