Choď na obsah Choď na menu
 


4. nedeľa po Zjavení 2014

23. 3. 2014

Matúš 5:17  Nemyslite si, že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť;18  lebo veru vám hovorím: Dokiaľ sa nebo a zem nepominú, nepominie sa ani jediné písmenko, ani jediná čiaročka zo zákona, kým sa všetko nestane.19  Kto by teda zrušil čo aj len jedno z týchto najmenších prikázaní, a tak učil ľudí, bude pomenovaný najmenším v kráľovstve nebeskom; ale kto by konal a učil (podľa nich), bude pomenovaný veľkým v kráľovstve nebeskom.20  Lebo hovorím vám: Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.

 

Drahé sestry a bratia;

            Zákon. S týmto pojmom, ale i obsahom tohto slova sme denne konfrontovaní. Je ako Damoklov meč, zavesený na tenkom konskom vlase nad našou existenciou a my si ho možno ani neuvedomujeme, ale kedykoľvek sa môže roztrhnúť a môže rozťať naše sny a túžby, naše chcenia a často krát bytia. Nepozornosť, či zámer? Veľká Božia groteska, alebo plán, aby sme nikdy nestratili pozornosť v bázni?

            Áno, zákon, je policajt, ktorý robí poriadok. Zákon sú pravidlá pre našu spoločnosť, ktorá by inak predstavovala svorku ego  - maniackych bytostí, zvaných ľudia. Zákon dáva hranicu medzi zakázaným a dovoleným či medzi slobodou a otroctvom.

            Ak chceme hovoriť o zákone a vykladať Božie slovo korektne, musíme si objasniť tento pojem. Musíme ho pochopiť čo zákon znamená a aký zákon poznáme. Viem, niekto povie – spravodlivý a nespravodlivý, aj to je pravda – avšak v Bohu, skrze Kristovu kázeň na hore, poznáme a zjavuje nám zákon Boží a zákon ľudský. Kladie ich takmer na jednu úroveň a pritom je medzi nimi obrovská priepasť.

            Ak hovoríme o zákone, okamžite ma napadne slovo Dekalóg. Desatoro – dosky zákona, ktoré Mojžiš prináša zo svätej hory a predkladá ich Izraelcom. Dekalóg, ktorý bol daný, aby človek Starej zmluvy – Izraelec našiel cestu spravodlivosti pred Bohom. V celej Tóre – prvých 5 knihách Mojžišových sa hovorí o zákone. O tom, čo musí človek robiť, aby sa páčil Bohu. Nesmie hrešiť spôsobom – nevery, pohŕdania, klamstva, vraždy, cudzoložstva, krádeže, nesprávnej obete, zabudnutím na šabat, či jedením nečistých zvierat. Áno, zákon Boží, ktorý sme prijali v Starej Zmluve, obsahuje množstvo predpisov, zákazov a prikázaní. Ich naplnenie, či vlastne nenaplnenie a porušenie čo i len jediného prináša hriech a tým odsúdenie na smrť. Sme schopní sestry a bratia tento zákon naplniť? Vnímame ho ako dokonalý? Či si skôr myslíme, že je skostnatený a nemoderní pre ľudí 21. storočia? Nech si odpovieme akokoľvek, musí nám byť jasné, že JE to Boží zákon. Dokonalý a nemenný.

            Náš drahý Pán Ježiš Kristus prichádza na tento svet naplniť i poslednú jotu (čiaročku) tohto zákona, ktorý dáva ľuďom Boh. Neprichádza ho zrušiť, ale naplniť. To znamená, že v Kristu síce dostávam slobodu od hriechu, ale nie od zákona, ktorý sa musím snažiť dodržiavať v neskoršom výklade nášho Pána Ježiša. Ak to chcem robiť s Božou pomocou – ak ho má napĺňať v mojom vnútri sám Ježiš Kristus, musím ho vpustiť do svojho vnútra. Musím poznať obsah Kristovho učenia a jeho výklad zákona o sobote, o láske, o obeti, ... A to sa dozviem len z Biblie. Musím byť konfrontovaný so zákonom. A musím konfrontovať – prežívať starý i nový zákon, ktorý prichádza Kristus naplniť. Áno, Ježiš prináša slobodu naplnením zákona, ale to neznamená, že ho prišiel zrušiť.

            A tu sa od Božieho zákona, ktorý je dokonalý, ktorý je nemenný dostávame na rázcestie – Božieho a ľudského. Mnohí ľudia hovoria, že nieto Boha, keď dovolí konať také strašné skutky tmy. Vojny, represie, krádeže, vraždy. Povedia – ak by bolo Pána Boha, toto by sa nedialo. Boh je predsa láska a láska takýto svet nechce. A tu je práve to skreslenie, ktoré my nevnímame a nevieme pochopiť, pretože sme postihnutý hriechom. A to, že tento svet je naplnený hriechom. Boh ho nechce, ale človek - človek ovládnutý zlým duchom, túžbou po moci a manipulátorstve  ťahá za nitky vojen, vrážd a represií. Nie Boh – Boh to nechce. Boh nám dal poznať svoj dokonalý zákon v Slove Božom, to len my ho nevieme čítať, žiť a dodržať. Slovo nezabiješ – vnímame len ako nezavraždíš a nie v celom jeho význame. Viete, akoby sme mali v tom Desatore zle uložené tie prikázania a dokonca – niektoré sú zbytočné. V dnešnej „humanizovanej“ spoločnosti by malo byť prvé – Nezabiješ – nepokradneš a ctiť si rodičov (kvôli dedičstvu) a v podstate je to všetko. Tie prvé tri – kto by veril v nejakého Boha - Hospodina a ostané – dnes je tvrdý kapitalizmus, aj klamať sa musí, i krivo vypovedať a cudzoložstvo – nedajte sa vysmiať - vy puritáni. Ja viem je to strašné, ale mnohí ľudia takto žijú, ba ešte horšie. A tak musel Boh vo svojej láske k človeku, povýšenej spravodlivosťou, obetovať čisté a bezhriešne – svojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista.

            Ak nás chcel zachrániť pre nebesá, musel zákon, ktorý ľudia zabudli napĺňať, naplniť On. A tak nie pretože budem žiť farizejskou, či zákonníckou spravodlivosťou, budem spasený. Budem spasený pre Kristove naplnenie zákona – vieru v toto naplnenie – vo vieru v Syna Božieho. Naplnený zákon, nám dáva istotu, že napriek hriechu, ktorý sme mali a budeme mať, máme evanjelium, ktoré tento hriech preklenie vierou. Vierou v Syna Božieho. To sväté, čo nám Kristus pri poznaní pravdy, doniesol do srdca, to sväté – Božie nám pomôže prekročiť Nebeskú bránu. Bez našich zásluh, bez nášho pričinenia. Len z Boha a jedine z Boha – úprimnej a úprimne žitej viery v Ježiša Krista.

            Sestry a bratia. Nám sa môže zdať, že zákon je nedokonalý a to hladne ten ľudský. Ako to, že prepúšťajú na slobodu vrahov, zlodejov – privatizérov, výpalníkov, či iné veľké ryby. Ako je možné, že mňa zastavia policajti za prekročenie rýchlosti a BMW, ktoré ma len pár sekúnd predtým predbehlo nechajú ísť. Ako to, že u nás zákon neplatí pre každého rovnako?

            Sestry a bratia - pretože je ľudský. Zákon nedokonalý - zákon ovplyvnený našou vlastnou slabosťou. Slabosťou vykladača a sudcu. Kresťan žijúci vo svete tak musí dodržiavať dva zákony – Boží i ľudský. Obom je podriadený. O oboch môže diskutovať, avšak Boží musí žiť a nemeniť. Ľudský musí skúmať, opravovať a napĺňať ho charakterom spravodlivosti.

            Ten Boží je ako čistá voda v pohári – jasná a priezračná. Ten ľudský je ako voda s bahenným kalom, ktorú musíme postupne čistiť a my kresťania – pretvárať na Boží obraz. Je našou povinnosťou – Kristovým príkazom, aby bola naša spravodlivosť iná, ako tá ľudská. Musíme sa ako kresťania snažiť vnášať a pretvárať tento svet na obraz nebeského kráľovstva a na jeho spravodlivosť. Spravodlivosť, ktorá vychádza z lásky. Nie sentimentálnej, ale opravdivej.

            Boh nás k tomu vyzýva. Ježiš prišiel naplniť zákon i pre teba. Sestra, brat – prišiel pre všetkých. Započúvajme sa do jeho tichého klopania na naše dvere sŕdc. Započúvajme sa a otvorme dvere, aby mohol vojsť a tak naplniť nás, naše životy novým svetlom.  Slobodou od hriechu, aby sme Boží zákon nielen čítali a vykladali, ale i žili. V láske, pre lásku.

Dnes sme opäť pozvaní, v mene tejto lásky, do spoločenstva Stola Pánovho. Uvážme, či sa tu nenachádza niekto s kým mám spor a urovnajme ho. Prinesme na oltár dobrú obeť. Srdce túžiace po pokoji. Srdce čisté, do tej miery, do akej sme ho schopný s pomocou Ježiša Krista vyčistiť. Nebojme sa toho prvého prepáč. Nebojme sa hľadať pravú hodnotu v človeku. Nebojme sa vidieť v tom druhom Boží rukopis. Ježiš nás práve týmito slovami k tomu povzbudzuje.

                                                                                              Amen.