Choď na obsah Choď na menu
 


Ján 14:15-19

Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.  A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky - Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože Ho nevidí, ani nepozná. Vy Ho poznáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.  Neopustím vás ako siroty, prídem k vám.  Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte; pretože ja žijem, aj vy budete žiť.

 

Sestry a bratia;

Dostali ste už niekedy nejaký sľub? Teda, že Vám niekto niečo sľúbil? Ja som ho dostal neraz. Možno ako farár, čo súvisí s mojím povolaním a službou, dostávam a počúvam mnoho sľubov. Sú to najčastejšie sľuby vernosti. Pri krstoch, pri konfirmáciách, pri spovedi, pri sobášoch, pri pastorálnych rozhovoroch, ... Sľubujem, že vychovám, sľubujem, že sa budem modliť, sľubujem, že na Pána Boha nikdy nezabudnem, sľubujem vernosť v dobrom i zlom, sľubujem, že sa polepším, ... Ľudia to ale nesľubujú mne, aj keď si to mnohokrát myslia, ale sľubujú to Hospodinovi a ja ich „len“ počúvam. A mnohokrát sa čudujem, ako sa rýchlo na tieto sľuby zabúda. A vôbec to nie je správne.

Ale dostal som aj iné sľuby a sám som nie raz niečo sľúbil. Pri záväzku manželstva, pri ordinácii, pri narodení našich detí, alebo len tak, keď bolo treba niečo vybaviť a urobiť, tak som sľúbil, že si to vezmem na starosť ja. Niečo som dodržal a niečo sa mi nepodarilo a teda som  obsah sľubu nenaplnil, aj keď som sa snažil. Niekedy bolo veľmi ťažké dodržať sľub a to hlavne vtedy, keď som sám išiel s kožou na trh – ako sa povie. A občas môj sľub – ľuďom aj Pánu Bohu, kríval na obe nohy.

Sestry a bratia – myslím si, že niečo podobné, alebo dokonca identické prežívame všetci. Nám sa sľubuje a my sami sľubujeme. Svet takto funguje. Občas je nám jasné, že sľuby, ktoré nám niekto dá, sú už dnes nezrealizovateľné a inokedy sa nechávame prekvapiť výhovorkami, prečo sa to nedalo splniť. Stále mi rezonuje to typicky politické: “To čo ti ja sľúbim, ti nikto nemôže dať„. A stane sa aj to, že naše sľuby zostávajú len prázdnymi frázami, ktoré nikto ani len nechce počúvať, pretože už majú skúsenosť s našim klamstvom. Možno ste sa teraz zamysleli, že som použil slovo klamstvo, ale patrí k tomuto slovu SĽUB. Pretože ak sľubujem to, čo nemôžem splniť – klamem. Mám teda hriech a nechávam sa ovládnuť hriechom. Ovládnuť ľudskou prirodzenou náchylnosťou ukázať sa lepším a zodpovednejším ako v skutočnosti som – teda budem klamať.

Máme ešte jeden druh sľubov. A to sú sľuby milosrdnej lži. Keď sa sľubuje smrteľne chorému, že sa vylieči, alebo keď chceme niekoho zachrániť od sklamania, respektíve keď sa nám samým stane, že sľúbime sami sebe, že zajtra bude lepšie, aj keď viem, že to nie je pravda. Najstrašnejším nesplneným sľubom je ale falošná nádej. Nádej, ktorú prežívajú ľudia bez viery. Sľubujem, že po smrti nič nie je. Alebo, nič to za to, že tvoj život bol bez Boha, ak bol dobrý a ak Boh je – iste Ťa ako dobrého človeka prijme do raja a ak nie je – tak potom nič. Takéto sľuby hovoríme, alebo hovoria ľudia, ktorí „nepotrebujú“ k svojmu životu Pána Boha. Oklamávajú seba, ale aj ľudí, ktorí žijú v ich prítomnosti a to falošnou nádejou, či presvedčením. A to je smutné a tragické zároveň.

Aj Kristovi učeníci, ktorí sa najskôr stretávali denne so svojim Majstrom, začali po Jeho smrti a uložení do hrobu pochybovať. Zabudli na Kristove slová a vzkriesení – znovu postavení chrámu za tri dni. Tiež zabudli na slová, ktoré im hovoril o tom, že ich nikdy neopustí. Že bude prosiť Otca a dá im iného Radcu. Dáva im zasľúbenie. Dáva im sľub „spoločenstva“. V 26. verši 14. kapitoly Ev. podľa Jána čítame: „Ale Radca, ten Duch Svätý, naučí vás všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril“. Po vzkriesení dostávajú nový – alebo staronový sľub moci Ducha Svätého, ktorý povedie nasledovníkov Ježiša Krista v ústrety nebeského dedičstva.

Sestry a bratia – stalo sa tak? Dostali učeníci a dostávame aj my takéhoto Radcu, Pomocníka, Utešiteľa, Obrancu a Vodcu života? Určite áno – hovoria o tom Skutky apoštolov, hovoria o tom samotní učeníci, a hovoria o tom milióny svedectiev od počiatku zoslania až do dnešných dní. Ježiš Kristus plní svoje sľuby! To čo sľúbil – to aj dodržal.  Nie je len takou „sľubotechnou“, ako sa mnohokrát stávajú ľudia. Jeho slová majú váhu a sú pravdivé. A keď verím jednému, musím veriť všetkému. Ako kresťania – nasledovníci veríme Jeho slovám a sú pre nás príkladom života. Príkladom dôvery, istoty, nádeje ale aj príkladom nášho vlastného správania sa k svetu. Zodpovednosť, ktorú máme nesmieme len tak zanedbať a zničiť. Nesmieme ju znevážiť prázdnymi sľubmi. Lebo tie ľudské nesplnené, znižujú aj dôveryhodnosť tých, ktoré reprezentujeme, ako misionári Kristovho evanjelia pre tento svet.

Aj pre dnešnú nedeľu som našiel jeden pekný príbeh z pera Brunna Ferrera: Človek, ktorý sa podrobil operačnému zákroku na srdci, hovoril po určitej dobe o svojom zážitku. Deň pred zákrokom ho do izby prišla navštíviť mladá ošetrovateľka. Chytil ju za ruku, stisol ju a potom jej povedal, že cíti, ako mu stisla ruku aj ona.

„Počúvajte,“ povedala sestrička, „zajtra pri operácii vám vyberú srdce a pri živote vás budú udržovať pri živote len prístroje. Keď vám dajú srdce do poriadku a bude po operácii, vráti sa vám vedomie a prebudíte sa na JIS-ke. Šesť hodín sa však nebudete môcť pohnúť. Nemusí sa vám podariť nijaký pohyb, ani neprehovoríte, ba dokonca ani nebudete môcť otvoriť oči, ale budete pri vedomí. Budete cítiť a vnímať všetko, čo sa bude okolo vás diať. Tých šesť hodín ostanem pri vás a budem vás držať za ruku, tak, ako držíte teraz za ruku vy mňa. Budem s vami, kým sa úplne nepreberiete. Aj keď sa budete cítiť úplne bezbranný, keď budete cítiť moju ruku, vedzte, že vašu nepustím.

„Stalo sa presne to, čo mi sestrička povedala. Zobudila ma, ale nemohol som urobiť vôbec nič. Mohol som iba cítiť jej ruku, ktorá zvierala tú moju. A v tom bol ten rozdiel.“

Sestry a bratia; To je Duch Svätý. Tešiteľ, Pomocník, Obranca, Povzbuditeľ, Radca, ktorého svojim nasledovníkom – nám všetkým – zasľúbil Pán Ježiš Kristus. Drží nás za ruku celý život. Veriaci človek cíti tento intenzívny dotyk. Tu v srdci máme istotu, že Pán Boh je vždy s nami. Je preto nesmierne dôležité veriť Božím slovám aj v chvíľach, kedy sami nemôžeme, či nevieme nič urobiť. Máme istotu, že vtedy robí Pán Boh. Zároveň nám to dáva silu k službe tomuto svetu. Bratom a sestrám, pretože vieme, že koná cez nás. Máme istotu naplnenia sľubov, ktoré zodpovedne dávame ľuďom okolo nás a vážime svoje slová, pretože vieme o zodpovednosti, ktorú pred svetom, hľadajúcim svetom máme. Nehovorím, že to majú byť slová infantilné a nič svedčiace – takto nás to Pán Ježiš neučil. Majú to byť aj tvrdé slová, ale hovorené s láskou, ktorá má nádej prebudenia z letargie prázdnych sľubov a prázdnych slov. Slová, ktoré sa nás i druhých dotknú a zobudia.

Nie sme sami. Nemusíme byť ako učeníci zatvorení za dverami ich domu v strachu, čo im spravia Židia a Rimania, keď ich odhalia, ako nasledovníkov Ježiša Krista. Môžeme podľa svedectiev Novej zmluvy pokojne otvoriť dvere svojich sŕdc a nechať tam vstúpiť tohto Ducha pravdy. Môžeme ich nechať otvorené, aby cez ne tento Duch mohol konať nové zázraky viery v iných hľadajúcich zmysel a pravdu života. „Vy Ho znáte, pretože pri vás ostáva a bude vo vás.“

Sestry a bratia: Boh je v nás! Je v ľuďoch, ktorí mu otvoria srdce a dovolia mu vstúpiť. Ježiš Kristus nám dáva istotu spoločenstva a nie prázdnych sľubov, ktoré sa nikdy nesplnia. To vzácne evanjelium z nás robí šťastných ľudí, ktorí môžu a túžia slúžiť Bohu i ľuďom pravdou evanjelia a skutkami lásky.

Dnes sa nám, ako toľko krát predtým ponúka spoločenstvo Pánovho stola. Predtým však ešte musíme vyznať svoj hriech, ktorý každý jeden z nás má. Spoveď je intímnym stretnutím s Pánom Bohom, ale tiež s tými voči, ktorým máme dlh lásky. Nie sú to len slová, ale je to vyznanie a zároveň sľub, že sa môj, tvoj, náš život zmení k lepšiemu.  A potom príde radostná chvíľa spoločného jedenia a pitia na odpustenie hriechu. K tomuto nás privádza buď Duch Boží, ktorý nám zjavuje pravdu o nás samých a my s pokáním vyznávame hriech a potom s radosťou prijímame Jeho dary, alebo pýcha Bohorovnosti, ktorá  ale nezostane nepotrestaná.

Sestry a bratia. Tešme sa v tejto chvíli zo vzájomného stretnutia, ku ktorému nás doviedol zasľúbený Duch Svätý, pretože bez Neho, by naša viera, ktorá je Jeho darom nebola. Tešme a potešujme sa sľubom, ktorý nám dal Ježiš Kristus: „Neopustím vás ako siroty, prídem k vám. Ešte máličko, a svet ma viac neuvidí, ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem aj vy budete žiť.“

Amen