Choď na obsah Choď na menu
 


6. po Trojici - 2015

22. 7. 2015

Marek 1:15  a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!

 

Drahé sestry a bratia;

 

            Dnes by som sa chcel zamyslieť nad podstatou hriechu a tiež i odpustenia. Má to spojitosť s mojím vlastným životom, ako Božieho dieťaťa a zároveň aj človeka, ktorý žije v tejto spoločnosti a má jej dávať niečo navyše. V pozadí toho všetkého je naša podstata človeka, ako hriešnika, kvôli ktorému musel trpieť náš Boh – Ježiš Kristus.

            Áno, drahí veriaci; čo je to teda hriech? V poučkách sa píše, že je to neuposlúchnutie Božej vôle a tak podvoleniu sa zlému. Dúfam, že tomu rozumieme -  aj na vlastných skúsenostiach z hriechom, pretože hriešne je už pomyslieť na to, že nehreším. A tu treba jednoznačne povedať, že hriech sa nedá deliť na malý a veľký. Nie raz sme si hovorili v kázňach, že u Pána Boha niet rozdielu. Hriech je len hriech. Je to počúvnutie zlého. Vykonanie. Vieme, že hrešíme v slovách, skutkoch, myšlienkach. Každá ľudská činnosť je pravdepodobne napadnuteľná hriechom. Dokonca i viera sa veľmi ľahko môže zmeniť na pýchu. Áno, okolo nás je množstvo pokušení, ktorým ľahko podľahneme. Mnohokrát sa i bránime, ale nakoniec tá slabá chvíľa príde a potom nám zostávajú len oči pre žiaľ nad hriechom, ktorého sme sa dopustili.

Apropo; keď sú slzy je dobre, pretože vedomie hriechu sa mení na vyznanie a tým konáme pokánie z toho, čo sa stalo. Lenže občas sa stane, že si daný hriech ani neuvedomíme. Respektíve o ňom aj vieme, dokonca nás naň i upozornia, ale nám samým nepripadá až taký strašný. Len taký – bububu. Alebo hrešíme tak často, že si ani nevšimneme, že je to hriech. Sme otupení k danej „hriešnosti“, skutku, slovu, myšlienke, ktorá je zlá. Je to akoby súčasť každodenného života. Nedávno som si to tak na sebe uvedomil, ako som ochotný – občas, keď je to i k môjmu prospechu, či dokonca prospechu cirkvi, tolerovať hriech iných ľudí. Je to strašné, a keď si to  teraz znovu uvedomujem, tak rozmýšľam, akým svetlom svietim tým okolo seba. Je to strašné, ako ľahko sa necháme týmto svetom a benefitmi, ktoré z neho plynú, ovládnuť. Je strašné, ako devalvujeme Kristovu obeť len na tých, ktorí vraždia, či kradnú – hoci sám povedal, že prišiel pre všetkých chorých hriechom. A my – my sme len takí potrimiskári – čože sme tak zlé urobili, že sa s toho máme spovedať? Čože je náš hriech v porovnaní s tými ich hriechmi. Možno pozeráme „podnikateľom a politikom,  na prsty ako kradli, ale tie naše nie sú pred Bohom o nič čistejšie. - Voláme po spravodlivosti  pre zlodejov a sami sa k nim „drobnosťami“ radíme. A keď si to tak uvedomím, nie som o nič lepší, ako iní. Je to hrozné a boľavé poznanie a pýtam sa i vás – máte i vy takéto pocity? Viete i sami na sebe pomenovať hriech, ktorý nosíte vo svojom vnútri? Či je nás len pár hriešnikov?

Poviem Vám jeden výstižný príbeh o tom, ako sa často krát ako ľudia vidíme ... nehovorím, že je to aj náš prípad, ale ....

Na pšeničnom poli boli skoro všetky klasy sklonené k zemi. Iba niekoľko vzpriamených stebiel sa pozeralo radostne k nebu, na okolostojacich i na svojich spoločníkov.

            „My sme najlepší,“ kričali. Neohýbame sa ako otroci, naozaj sa dá povedať, že sme pánmi situácie a udalostí. „ Ale vietor, ktorý pozná život lepšie  ako všetci, sa uškŕňal a povedal: „Čo by nestáli vzpriamene ... keď sú prázdne!“

            Práca, zodpovednosť, rodina, chvíle šťastia i smútku. Jedným slovom život. Toto všetko v ňom stretáme. Dobro a zlo. Pána Boha i diabla. Sme klasy, ktoré dávajú úrodu. Buďto bohatú, alebo žiadnu. Buď sme chlebom sveta. Ale slamou na spálenie.

 

            Sestry a bratia – tu nám Boh vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi – jedinom spravodlivom ukazuje a nastavuje zrkadlo. Zrkadlo v ktorom sa máme vidieť naozaj takí, akí sme. Zrkadlo, do ktorého sa mnohí ľudia nedokážu pozrieť, pretože by možno nezvládli pozerať do temnoty svojho vnútra. Lenže je to potrebné. Je to dokonca „životne“ dôležité pozrieť sa a zrevať od hnusu, kričať a plakať pri tom čo tam uvidíme. Pretože len to je cesta k pravému pokániu. K pokániu, ktoré nám znechutí hriech a ukáže novú cestu. Cestu za Bohom. Pretože napriek temnote tam predsa len svieti svetlo. Svetlo krstu. Svetlo, ktoré sa snaží preryť na povrch a rozžiariť celého človeka. Dať mu novú šancu žiť. Nielen prežívať v opantaní hriechom. Aby raz, keď príde tá pravá chvíľa vyznal svoju vieru v Krista Ježiša. Ja osobne s týmto bojujem a priznávam aj prehrávam a vtedy to bolí. Tu vo vnútri, alebo, keď sa mi otvorí Biblia  a ja čítam o neverných, klamároch, zlodejoch a vidím svoje meno v Božom Slove. Jedno ma však postaví opäť na nohy z prachu, do ktorého ma hodil hriech – a to je viera. Viera v Krista Ježiša, ktorého som vyznal a On nesie môj kríž spolu so mnou. Nesie ho a nesie i mňa vo chvíľach, kedy je naozaj ťažko. Vyznanie viery – prechod od detskej nevedomosti – krstu k živej viere, ktorá sa má budovať a rásť. Tu ma Boh pozval do svojho spoločenstva a ja som sa napriek „hriešnosti“ stal Božím dieťaťom, nad ktorým diabol nemá moc.

Mnohí ľudia si uvedomenie svojej viery spájajú s konfirmáciou, ktorú sme Bohu žiaľ v tomto roku u nás nemali.  Vtedy sa vyznáva viera, ale pre mnohých, je to len formálna záležitosť. Ale neskôr sa to zmení, alebo môže zmeniť, na pravé poznanie lásky nášho Pána Boha. A potom príde tá vnútorná konfirmácia. Precitnutie a pravý dotyk. Vtedy sa človeku otvárajú i nové obzory v prijímaní sviatosti Večere Pánovej – eucharistii. Prestane to byť len nejaké víno a nejaký chlieb. Stane sa to ozajstnou krvou a ozajstným telom Ježiša Krista. Za môj hriech obetovanou. Vtedy si človek uvedomí, čo je to hriech. Uvedomí si, ako bol ďaleko, a ako je dnes blízko k svojmu Bohu.

            Sestry a bratia – toto všetko sa nám ponúka vo viere a v sviatostiach, ktoré sú milosťou a darom Božím. Ponúka sa v cirkvi Kristovej  všetkým kajúcnikom, ktorí nazrú do seba a vyčistia s pomocou Pána svoje vnútro. Prestanú svietiť tmou a stanú sa svetlom. Zapamätajme si: „Nikdy nesvätí cieľ prostriedok.“ Ježiš Kristus to vedel a vedel, že On je tým, kto musí vyviesť ľudstvo z tmy smrti. Ukázať nové nebo, novú zem, ako dôvod ľudského žitia. Nebol bohatý a slávny a predsa bol, je a  bude Kráľom. Kráľom, ktorý dokázal svoju moc – porazením diabla a smrti.

            Sestry a bratia – pokánie je cesta spásy. Cesta, po ktorej sa musí vybrať každý z nás. Pokánie, ktoré otvára ľudské srdcia a vyháňa odtiaľ to, čo chcelo byť pred Bohom a ľuďmi skryté. Nebojme sa otvoriť srdcia. Nebojme sa pomenovať pred Bohom a pred ľuďmi svoj hriech. Hoďme ho diablovi naspäť do tváre a povedzme mu nahlas – Ja som Kristov – ja som Boží. Ja ti diabol nepatrím. A potom pristúpme pred oltár, pokľaknime a prijímajme dary, ktoré nám pripravil Boží Syn – Ježiš Kristus a stolujme, ako prvý učeníci.

            Sestry a bratia – prosme Pána Boha, aby nám dal k tomuto silu a aby sa nebesá otvorili i pre nás, tak ako nám zasľúbil.

                                                                                                          Amen.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Podakovanie

(Emília , 19. 9. 2015 13:17)

Vážený pán farár, dakujem že som si mohla prečítať Vaše slová v kázni
ktoré ste interpretoval osobne. Aj ked nechodím na Vaše služby božie z
osobných dôvodov, ale cirkevnú dan si platim u Vás. Mrzí ma však, že
medzi poslucháčmi sú aj ludia - presbyteri, ktorý tieto vážne slová berú
na lahkú váhu a k svojmu okoliu sa chovajú úplne inak . Neveril by ste, že
máte medzi sebou takých presbyterov, ktorí robia ludom zo života peklo.
Dakujem a budem rada ked sa spolu osobne stretneme.

kázeň

(Ondrušová, 31. 7. 2015 11:58)

drahý brat farár,
sestra Anička Lamošová mi preposlala Vašu horeuvedenú kázeň a chcem Vám poďakovať, ale zároveň popriať, aby Vás Duch svätý aj naďalej viedol pri kázaní Slova Božieho a aby Vaše slová padli na úrodné srdcia, mäsité, nie zatvrdilé. Mne pri čítaní kázne padali slzy- slzy pokánia.
Osobne Vás nepoznám, ale som Vašou sestrou v Pánu a vyprosujem Vám od nášho Pána hodne Božieho požehnania v ďalšom Vašom pôsobení, ale aj celej Vašej rodine.
Pán s Vami
s. Ondrušová z Krpelian