Choď na obsah Choď na menu
 


7. po Trojici - 2015

Ján 4:7-12  Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha, a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha.  Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska.  V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho.  V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. Milovaní, keď si nás Boh takto zamiloval, aj my sa máme milovať navzájom.  Boha nikto nikdy nevidel; ak sa milujeme, Boh zostáva v nás a Jeho láska je v nás dokonalá.

 

Bratia a sestry v Kristu

            Budeme pokračovať v kázni z minulého týždňa.  Témou je: Božie požehnanie zachraňuje ...  teda Božia láska zachraňuje človeka. Tak sa nás hneď pýtam „Čo je to láska?“ ....................   Slovo, ktoré je nám nadovšetko známe, slovo, ktoré má tak strešne veľa podôb. Slovo, ktoré jedných napĺňa radosťou a iných smútkom. Čo je to láska. Láska k Bohu, blížnym k sebe. Naozaj je toľko významov, toľko odtieňov tohto slova.

            Nás ako veriacich v prvom rade zaujíma láska AGAPÉ, o ktorej sme už nie raz hovorili. Láska, ktorou Boh miloval a miluje svet. Láska bez podmienok, bez príkazov, bez egoizmu. Takouto láskou miloval Adam s Evou Boha na počiatku a my by sme mali tiež Pána milovať takouto láskou. Avšak hriech nám ju zobral. Teda my sme sa jej hriechom vzdali, aby to nebolo len na toho chudáka diabla. My sa radi vzdávame akejkoľvek lásky. Pamätám si ako  raz v rozhovore starších pánov, humorne, ale asi aj sčasti skutočne zaznelo na otázku, ako je to s jeho manželstvom, jeden z pánov odpovedal: „Veď to poznáš, my sme si už na seba zvykli“. ..... My poznáme podmienkovú lásku – čo za to, že budem milovať? A občas ani to ... stačí byť zvyknutý. Na partnerov, na deti, na svet ale najhoršie je byť zvyknutý  na Pána Boha.              Pripomenieme si jeden príbeh. Poznajú ho takmer všetci ľudia. Je to príbeh o láske, ktorá zmenila tento svet. Z hlbín hriechu a beznádeje vyniesla na svet pokoj a nádej. Je to láska, ktorou poslal Boh na svet svojho syna. Láska Nebeského Otca, k svojim neposlušným, sebeckým a hriešnym deťom. Prirodzene, aby spravodlivosti bolo učinené za dosť, musel niekto za náš hriech, v láske a pre lásku trpieť. Bol to Syn. Ježiš Kristus, ktorý prišiel spasiť a dať nádej tým strateným ovciam nebeského stáda. Takáto láska, obetavá je tou pravou láskou. Láskou, ktorá napĺňa a dáva zmysel nášmu životu.

            Máme ju aj my sestry a bratia. Aj ja, aj ty, aj my. Nie je len vzorom. Dokonca niektorí hovoria ... nedosiahnuteľný vzor. Ak by bol nedosiahnuteľný, bolo by zbytočné sa snažiť ... nie???  Je dôležité spoznať svoju lásku. Akou to vlastne seba, svet a Pána Boha milujem. Tú postupnosť a priority lásky. Viete, Boh nás požehnáva a to nás zachraňuje. Požehnáva láskou seba samotného, cez skutky na Golgote. A to by mal byť náš odrazový mostík. Svedectvo Pána Boha ... svedectvo lásky.  

            Počúvajme slová Jána:

            Len ten kto miluje, pozná Boha. Len ten kto zabudol na svoj prospech ten je na tej správnej ceste. Božia láska je nekonečná, patrí všetkým a všetci z nej môžu čerpať. Je to ako živá voda, ktorá dáva novú nádej, úsmev do zachmúrených tvári. Istou, že človek nie je sám.

            Drahí bratia a sestry. Bez výčitky a suchým konštatovaním musím povedať, že sa naša láska končí otázkou: „Čo z toho?“ Náš brat, sestra, spoločenstvo potrebuje pomoc a my si v duchu chytro premietneme aká výhody tým získame. Bude mi zaviazaný, bude mi vďačný, budem môcť chcieť niečo od neho. A všeličo iné. Ale toto nie je láska, ktorou nás obdaroval Hospodin. Toto nie je láska, pre ktorú umrel na kríži Syn Boží. Toto je láska vychádzajúca s temnoty ľudského srdca. Temnoty, ktorá nakoniec zakryje náš dobrý úmysel a staneme sa úžerníkmi lásky a pokoja. Sila diabla je v tomto prípade obrovská. A verím, ak sa pozrieme na svet okolo nás, ktorý tvoríme a ktorého sme súčasťou, že takáto láska prevažuje. Opäť sa mi dostal do rúk jeden citát: „Problémom nie je nasýtiť chudobných, problémom je nasýtiť bohatých“.  Smutné, pravdivé, bez lásky ....

            Boh je nám svedectvom, drahí veriaci. Svedectvom láska. A nie nedosiahnuteľnej lásky.  Táto AGAPÉ, čistá a nekonečná by nás mala viesť svetom. Viesť naše kroky po tej jedinej správnej ceste. K Bohu a k ľuďom. Veď Kristus neprišiel len pre tých pár, stojacich v pokore pod Krížom. Prišiel pre chudobnú vdovu, ktorá dala všetko čo mala. Prišiel pre Lazara, aby ho odviedol od boháčových dverí do lona Abrahámovho. Prišiel pre všetkých. Nerobil rozdiel. Prišiel i pre teba brat sestra. V Božej láske by sme mali mať svoje zrkadlo, vzor nádeje a pokory.

            „Milovaní, keď si nás Boh zamiloval ... Mali sme a aj máme lásku. Ale aká je jej hodnota?  Kristus ju svojou smrťou povýšil a dal ju ako prvý znak. Znak ľudí a znak Boha ... ale najväčšia z nich je láska. Nie a tak prišiel, aby nám dal nádej a svoju smrť, za hriechy. Sklonil sa aby sme mi mohli žiť. Máme právo my konať inak? Svet okolo nás zúri nepokojom, bolesťou, túžbou vlastniť a mať .... dajme mu novú hodnotu. Tú ktorú do nás Pán Boh vložil svojim požehnaním. Hodnotu lásky, ktorú máme, len sa ju možno bojíme naplno ukázať.

            Brat s bratom, sestra so sestrou, ako jedna rodina, predstúpime pred Hospodina.  Práve v srdci toho druhého stretávame Pána Boha. Skúsme sa zahľadieť do vnútra človeka a skúsme tam nájsť to skryté posolstvo lásky. Nebojme sa výsmechu, či poníženia. S Pánom prekonáme všetky nástrahy, ktoré nám poslal diabol do cesty. Aj tú našu egoistickú lásku, aj sebectvo a chamtivosť. Boh nám jej dal nadostač pre všetkých. Preto ju rozdávajme plnými hrsťami, tak ako ju nadeli Pán.

                                                                                                          Amen.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.