Choď na obsah Choď na menu
 


8. po Trojici 2016

Matúš 7:22-27 Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.   A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, oborili sa na ten dom, ale nepadol, lebo bol na skale založený.   A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku.    A prišiel príval, privalili sa rieky, strhli sa vetry, narazili na ten dom i padol a jeho pád bol veľký.  

 

Bratia a sestry:

            Všetci niekde bývame. Byt v paneláku či rodinný dom je pre nás miestom istoty a nášho súkromia. Zároveň je to investícia, ktorá je dá sa povedať investíciou budúcnosti. A pri takejto investícii si dávame dobrý pozor, ako investujeme – ako staviame svoj dom. Chceme aby bol pevný, pekný, účelný a aby vydržal. Preto k stavbe nepristupujeme len tak ledabolo.  Najskôr treba nájsť vhodný pozemok, vybaviť milión potvrdení, nájsť financiea potom opatrne, krok po kroku, stavať dom. Najskôr základy, múry, strechu, vnútorné priečky, elektriku, vodu, podlahy, a tak ďalej a tak ďalej.  Ak chcem, aby náš dom bol kvalitný a pevný, musíme použiť kvalitný materiál. Nesmieme šetriť pri základoch, zateplení, streche. Málokto by si v dnešnej dobe postavil dom z nepálených tehál a slamenou strechou. Aj tu sa snažíme stavať a budovať pre dlhšiu dobu ako jeden rok.

Sestry a bratia – toto je dom z kameňa. Ale slovo Božie nás upozorňuje ešte i na inú stavbu. Stavbu, ktorú budujeme celý život. Stavbu viery.  Z úst Pána Ježiša znie príbeh o staviteľoch domov. Na skale a na piesku. Priamo z Božích úst počujeme, aká je táto stavba dôležitá.

Tento náš dom začíname stavať s pomocou Božou a v ideálnom prípade aj s pomocou našich rodičov už v detstve. Niektorí prichádzajú ku poznaniu Boha až v neskoršom veku, ale aj pred nich je položená rovnaká úloha vystavať dom viery. Najskôr základy viery, ktoré musíme uložiť hlboko do svojho srdca. Zakopať ich, aby ani príval búrok života nepohol našou vierou, aby odolala celá stavba, ktorá je na nich. Neskôr, keď duchovne rastieme, staviame postupne múry a robíme strechu domu viery. Budujeme vzťah s Kristom Ježišom v spoločenstve a veriacich bratov a sestier. A ako plynú roky nášho života budujeme priečky a postupne ho zariaďujeme. Takýto domov budujeme celý život. A nebudujú ho len veriaci. Každý jeden človek buduje svoje vnútro. Hovorí o tom náš príbeh. Tí druhí ho však budujú na piesku. A ich dom – viera v seba, v spoločnosť, v pravdu, v rôznych guru a čo ja viem ešte v koho, padne nespočetne krát. Pretože ich dom stojí na piesku – veciach, ktoré nemajú stály základ.

Aký dom a na čom ho budujeme my? Akí sme stavitelia? Múdri, ktorí stavajú na pevnom – večnom základe života – na Kristu, alebo sme už postavili x-tý dom na sebe na svojej pravde a viere v seba?

Pán nás vystríha pred použitím lacných a nekvalitných materiálov pri stavbe domu večnosti. Pred prvou a základnou chybou domu – nestavať na piesku. Veď koľko trápenia prežije taký človek, ktorý nemá istotu. Istotu a pokoj, že raz po všetkom príde večnosť náruče Božej. Že po búrkach, ktoré sa opierajú do stien domu nášho života príde nádherná Bohom presvietená večnosť lásky. Takáto viera, je možná len v Bohu.

Netvrdím, že v kresťanskom živote neprichádzajú búrky. Ale ak je náš dom života z kvalitných materiálov na Slove Božom, modlitbe a spoločenstve veriacich a stojí na perfektnom podklade, na samom Ježišovi Kristovi,  nespadne. Je potrebné len občas niektorú izbu vymaľovať, či prebrúsiť parkety ak ich veľká vlna smútku, či ťažkostí poškodí. Ten, kto má základ v Kristu sa nemusí báť, že zostane na svete sám, má rodinu Božích detí s Nebeským Otcom na čele. Sám Boh sa k nemu priznáva a vedie ho po ceste do večnosti. Vedie nás.

Ale taký neveriaci človek, ktorému slovo Boh vyvolá namiesto príjemného chvenia pri srdci len úsmev na tvári, musí trpieť. Samotou a neustálym stavaním nového domu, pretože základ, na ktorom ho stavia sa stále rozpadáva. Občas sa mu ho dokonca i podarí postaviť, ale len na chvíľu a potom s plačom hľadí na ruiny, ktoré po ňom zostali. 

„A každý, kto počúva tieto moje slová, a neplní ich, podobný bude mužovi-bláznovi, ktorý si postavil dom na piesku.“    Kto nekoná podľa týchto slov, je zatratený. Počúval a počúva falošných prorokov či seba a snaží sa postaviť dom šťastia na piesku. Sú i takí, ktorí si myslia, že stavajú na kameni. Myslia si, že poznajú Boha. Takýto dom možno stojí na nejakých kameňoch, ale cement – poznanie Boha je  nekvalitné – upravené ich vlastných chcením ovládnuť duchovno. Má vieru, ktorá mu vyhovuje a ohýba ju podľa svojich predstáv a túžob. Má vlastné pravidlá a vlastný návod ako žiť. Je presvedčený, že kresťanskú  vieru chápe správne. V Sixtínskej kaplnke je obraz, na ktorom je znázornený Boh a človek vo večnom spojení. Boh naťahuje ruku a dotýka sa prstom prsta Adama. Tento dotyk je znázornením večného spojenia Stvoriteľa so stvorenstvom a toto takémuto človeku chýba. Chýba mu spojenie, chýba mu kvalitný cement v základe života a preto sa chveje, preto múry praskajú, preto takýto dom padá.

Múdri staviteľ spraví kvalitný betón s kameňom. Múdry človek – človek, ktorému záleží na živote – nielen na tých pár rokov, ktoré sme tu na zemi, ale na večnom živote stavia na Kristu.  Počúva rady Božie. Číta v Biblii ako v knihe, kde je presný návod, ako postaviť kvalitný dom na večné bývanie v nebesiach. Číta a koná presne podľa rád najlepšieho staviteľa života – Ježiša Krista. Nebojí sa obetovať do stavby všetok čas čo má a buduje dom života, kde vládne duch Boží. Číta Slovo Božie, aby sa nepomýlil a neriskuje, že nedá správny pomer materiálu. Vie, že jeho život závisí od plného odovzdania sa do rúk Božích.

Sestry a bratia ak sme náhodou zistili, že náš dom stojí na piesku, či kameni bez cementu zvaľme ho. A postavme nový. Na kameni na Kristu, pre večnosť spojenia s ním v nebesiach. Veď predsa: „Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, podobný bude múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale.“