Choď na obsah Choď na menu
 


Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

 

Keby som mal stručne definovať životný štýl dnešného človeka, dalo by sa to zhrnúť do troch anglických výrazov. Feel good, feel free, feel safe. V preklade to znamená: Cíť sa dobre, slobodne a bezpečne. Sú to akési ciele, podľa ktorých si organizujeme život. Ja sa dnes chcem zamerať na tú časť so slobodou. Teda feel free. Nedávno som v novinách čítal, že nie je celkom jasné, kam bude naša krajina do budúcnosti smerovať. Či bude liberálna, alebo konzervatívna, alebo nejaký mix.  Pojem liberálny má svoj základ v slove sloboda. Preto na snahe budovať slobodný štát by nemalo byť nič zlé. Čo je to ten liberalizmus? Čo ešte dnes má spoločné so slobodou, o ktorej často hovorí? V politike sa pojmy menia a napĺňajú takým obsahom aký je práve potrebný na dosiahnutie cieľov tej ktorej skupiny. A boj za slobodu sa javí ako dobré lákadlo pre zisk voličov. Liberáli teda v zásade hlásajú čo najvyššiu osobnú slobodu človeka, ktorá má byť garantovaná štátom. Korene tohto smeru sú v osvietenstve, kde sa snažili človeka doviesť ku slobode ekonomickej, náboženskej a politickej. Štát sa nemá do nikoho starať do momentu kým neohrozuje osobnú slobodu iného človeka. Liberalizmus sa na človeka pozerá ako na osobnosť, ktorá sa vždy dokáže rozhodnúť sama a nesie za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Človek nemá byť nikým a ničím ovplyvňovaný.  Ako pekne, ale ako nereálne to znie. To by musela byť ľudská spoločnosť tvorená len z vyspelých jedincov, ktorí dokážu robiť svoje rozhodnutia a postarať sa sami o seba. Keďže to tak nie je, posúva sa obsah liberálneho chápania politiky tam, kde sa to hodí. Najmä ku oslobodzovaniu sa od tradícií, náboženského a konzervatívneho myslenia. Sem patria veci, ktoré sú dobré na televízne obrazovky a titulky novín – registrované partnerstvá, legalizácia drog, posun času, v ktorom je možné vykonať interupciu  smerom nahor, odstránenie náboženstva zo škôl, či odluka cirkvi od štátu. V zmysle životného štýlu feel free – cíť sa slobodne sa teda mnohí uberajú podobným smerom. Nechcem sa na nič a nikoho viazať, radšej ostanem slobodný, manželstvo je výmyslom, ktorý ničí osobnú slobodu. Marihuana je predsa menej škodlivá ako niektoré lieky, či alkohol, preto by malo byť na osobnom rozhodnutí človeka, či ju bude používať. Sloboda ženy nebyť matkou je jej bytostné právo, preto nemôže byť nútená ostať tehotná a môže ísť na interrupciu. Učiť deti náboženstvo je ovplyvňovanie ich osobnej slobody. Mali by sa sami rozhodnúť, či budú alebo nebudú veriť. Jasné, že som to všetko trochu zjednodušil a zostručnil, ale keď počúvam tieto snahy a diskusie, ktoré sa snažia potvrdiť oprávnenosť liberálnych požiadaviek (čo povedzme si pravdu, nie je vždy zlé), pripadá mi to ako A bez B, lebo chceme slobodu, ale zodpovednosť nech už znáša ktosi iný. Sloboda, ktorá len povoľuje, ktorá len posúva hranice ďalej a ďalej v prospech nášho pocitu nezávislosti a pôžitkárstva je jednoznačne zlá a treba ju nazvať pravým menom - hriešna.

Bratia a sestry! O slobode hovorí celá história Božieho ľudu a celá Biblia je opisom získavania a strácania slobody človeka. Už na začiatku vidíme, že Boh dáva človeku slobodnú vôľu. Aby mala byť kde uplatnená dáva prvým ľuďom jediný príkaz. Majú slobodu rozhodnúť sa správne alebo nesprávne. A vybrali si možnosť B, ktorá ide ruka v ruke s následkami. Hriech získava nadvládu nad človekom a ovplyvňuje jeho slobodnú vôľu. Vôľa už nie je slobodná tak ako na začiatku. Človek sa rodí s dedičným hriechom a má v sebe náklonnosť ku zlému. Bratia a sestry, nie je pre nás automatické, že sa rozhodujeme pre dobro a správne veci aj keď rozumom chápeme ich správnosť. Naša hriešna podstata nás neraz nasmeruje opačne ako ide Božia vôľa.      

Židia prosili Boha o slobodu už v Egypte a dostali ju. Ako ju zvládli, keď pre Ním stáli ako samostatný národ? Krásnym príkladom je celá kniha Sudcov, kde Izrael hreší, je potrestaný, aby si uvedomil svoju vinu, činí pokánie, dostane pomoc v osobe sudcu a je zachránený. Nepoučí sa a jeho hriešna prirodzenosť ho opäť hádže tam, kde bol na začiatku. Prichádza úžasné obdobie kráľovstva, kedy Izrael na svojom území, pod vládou vlastného kráľa môže slobodne vyznávať vieru v svojho Boha. Cíti požehnanie, ríša sa rozrastá a hospodársky prekvitá. Každý z kráľov, ktorý mal byť v prvom rade Božím mužom a vzorom padá pri stretnutí sa s hriechom. Saul, Dávid i Šalamún a s nimi aj ich ľud. Kráľovstvo sa rozpadá sa prichádza o slobodu. Babylonské zajatie, neskôr Perzia, Grécko a ohavnosť spustošenia, kedy na oltári v svätyni svätých obetuje grécky panovník nečisté prasa. A v neposlednom rade Rím.

Boh videl, že toto všetko nedokážeme zvládnuť. Nedokázali sme uniesť bremeno slobodnej vôle a pod nadvládou hriechu už vôbec nedokážeme zvládnuť vybrať si to správne. Sme hriešni, lebo v nás vyhráva ten starý hriešny Adam, ktorý len hľadá ospravedlnenia a logické zdôvodnenia pre svoje hriešne konanie. A treba pochopiť, že iní už ani nikdy nebudeme. Vždy budeme bojovať s hriešnym ja, ktoré v nás prebýva. Ako hriešnici nemáme právo prísť pre Boha a vstúpiť do Jeho blízkosti. Z toho logicky vyplýva, že nemôžeme byť spasení. Jediné riešenie je to, ktoré ponúka Boh. Stále síce ostaneme hriešnikmi, lebo budeme hrešiť kým budeme žiť, ale ak vierou prijmeme Jeho plán záchrany, bude sa na nás pozerať a zaobchádzať s nami ako s bezhriešnymi. Ak veríme, že Ježiš Kristus zaplatil za naše hriechy, stávame sa slobodnými. Získavame slobodu od hriechu, smrti a diabla. To je sloboda, bratia a sestry, za ktorú sa oplatí bojovať. Slobodu kresťana, slobodu Božieho dieťaťa. Slobodu, ktorú dáva Kristov kríž. Jednou vetou to vystihol sv. Augustín: „Miluj a rob, čo chceš.“ Viacerými vetami, úplne dopodrobna bol nútený vysvetliť túto slobodu a význam Kristovej obete apoštol Pavol v Liste Rímskym.

Bratia a sestry! Boli sme draho vyslobodení. Sme slobodní, čo sa nám dostalo v krste, kedy sme spolu so starým Adamom umreli pre hriech a narodili sa pre slobodný život s Ježišom Kristom. K tomu už nemôžeme vlastnou snahou nič priložiť. Áno – aj dnes budeme krstiť – budeme štepiť Kristínku do toho kmeňa Ježiša Krista. Rodičia prinášajú tento vzácny Boží dar v podobe dieťaťa a vkladajú ho do Božích rúk, aby sa mohlo spolu s nimi vydať na cestu spásy. Milí rodičia toto je ten okamih, kedy sa stane ďalší zázrak. Po živote, ktorý Vám Pán Boh dal v dieťatku, prichádza zázrak spásy v Duchu Svätom. Keď sa Pán Boh prizná k dieťatku, ako jeho dobrý nebeský Otec. Prosím nezabudnite na tento okamih – je neopakovateľný. Keď si uvedomujeme  - všetci, čo to pre nás Boh urobil cez Pána Ježiša Krista, naša vďaka nás musí viesť k tomu, aby sme sa pýtali na Jeho vôľu a chceli byť otvorení pôsobeniu Ducha Svätého. Aby sme žili život svedkov Pána Ježiša Krista.

Slobodu, ktorú máme my, bratia a sestry, ponúkať svetu a ľuďom okolo nás je o tom, že sa vždy postavím na stranu života a ukážeme pravý zmysel ich života.  Nie je to sloboda – robím si čo chcem. Ale sloboda – robím, čo je správne, lebo hriech ma už nepremáha.

Ak chceme ako kresťania osloviť spoločnosť, ktorá túži po slobode, musíme ju ukazovať na vlastných životoch. Svet je naozaj hladný po slobode, ale hľadá ju v pseudoriešeniach. V silných rečiach, v odmietaní tradícií, pravidiel, vo vyjadrovaní odlišnosti a nezávislosti, v odmietaní autorít a spoločenských noriem. Akoby sme zápal pľúc liečili paralenom. Zmiernime nepríjemný pocit, ale problém neodstránime. 

Aj medzi nekresťanmi sú ľudia, ktorí žijú možno poriadnejší život ako mnohí kresťania.  Kým človek nie je naozaj slobodný, jeho rozhodnutia, nech sú ako správne, nie sú jeho vlastné. Nevychádzajú z jeho vnútorného presvedčenia a z lásky k Bohu a blížnym, ale zo strachu, že sa môže rozhodnúť nesprávne, že môže niečo pokaziť, že môže byť kameňom úrazu, že môže upadnúť do nemilosti. Preto potrebujeme byť oslobodení Kristovou láskou a slobodou. Byť skutočne slobodný, znamená byť v stave, kedy si uvedomujem hodnotu slobody, ktorú som získal a som schopný konať podľa nej. Byť naozaj dospelý a zodpovedný svedok Pána Ježiša Krista, ktorý nepotrebuje vyjadrovať svoju nezávislosť všelijakými do očí bijúcimi spôsobmi, ale v pokore a pokoji žiť život v snahe dodržať vôľu všemohúceho Boha. Aj keď si vždy uvedomuje svoju nedokonalosť a potrebu Ježiša Krista. Len v Ňom sme skutočne oslobodení pre spásu a večný život.

 Amen.