Choď na obsah Choď na menu
 


Sestry a bratia;

 

            Minulú nedeľu sme zo Slova Božieho počúvali kázeň na tému – cíť sa slobodný – feel free. Svet a ľudia vo svete túžia po slobode, presne tak ako aj po tých ďalších dvoch veciach, ktoré sú mottom dnešnej doby:  – cítiť sa bezpečne – feel safe - a cítiť sa dobre - feel good.

            Lenže. Svet síce túži po slobode, bezpečí a mať sa dobre, ale aký je predpoklad, že to ľudia aj naozaj zažijú? Cítiť sa slobodne, bezpečne a dobre? Možno okamih, ale určite nie v plnom význame týchto slov. O slobode sme hovorili. A vieme, že sa sloboda dá získať – ak hovoríme o tej pravej slobode – len v spoločenstve s Pánom Bohom, ktorý oslobodzuje od strachu, neistoty a dáva pokojné dni života v Jeho náručí. Boh nás oslobodzuje od hriechu, smrti a diabla. To je jediná garantovaná sloboda, ktorú dostávame darom a nik nám ju nemôže vziať.

            Ako je to s tou bezpečnosťou, sestry a bratia? Feel safe – cítiť sa bezpečne? Cítime sa tak? Cítime sa bezpečne v tomto svete v tejto dobe, obklopení ľuďmi a žijúci v tomto prostredí? Alebo máme pochybnosť o svojom bezpečí a teda aj o pokoji v živote. Ono to nie je jednoduchá otázka, ale každý jeden z nás ju musí denne riešiť. Stačí, ak odchádzame z domu. Je môj byt zabezpečený? Je cesta, po ktorej pôjdem v nedeľu do kostola bezpečná? Nenájde sa nejaký nezodpovedný šofér, ktorý ma zrazí, nevykradne mi niekto dom, kým sa budem v kostole modliť? Nesiahne mi niekto na život pre tých pár Euro, ktoré idem hodiť do pokladničky v kostole? Či sú v bezpečí moji najbližší, čo keď dostanú nejakú nepríjemnú, alebo ťažkú chorobu a oni budú musieť žiť život bolesti? Možno si myslíme, že naše deti sú v bezpečí, ak ich necháme sedieť pred počítanom, ale nikto nevie, kto sa skrýva na druhej strane sociálnej siete a kam posiela naše dieťa svoje fotky, s kým preberá svoje intímne a osobné veci.

            Toto všetko spadá k tejto téme – nielen to či USA a Kórea začnú jadrovú vojnu. Ešte razu cítim  sa bezpečne a bezpečný v živote? Aj ja som tesne pred odchodom z Tisovca, zažil jednu nepríjemnú skúsenosť. Bol som na tábore s mládežou Na papieri sme mali napísané, čo je dobré si naň vziať. A toto sme potom uložili do áut a neskôr sme vyložili do domu, v ktorom sme bývali. Všetko bolo dobré. Vždy nieto strážil naše veci. Dvere zvykli byť zamknuté – jednoducho boli sme zabezpečení, aby sme mohli prežívať spoločenstvo na tábore, kde sme sa učili kráčať po ceste života s Pánom Ježišom. Lenže potom sme vystúpili – v posledný deň – posledná zastávka pred návratom, pred OC Európa v Banskej Bystrici. Auto sme zacúvali tesne ku plotu, aby sa nedali otvoriť dvere, zamkli, skontrolovali sme a v pokoji sme sa vydali na nákup. Viac sme nemohli urobiť. Keď sme vystúpili v Tisovci z auta, zistili sme, že nám ho niekto za pár okamihov vykradol a to tak, že sme si to v Bystrici ani nevšimli. Deťom zobrali celé kufre a batožinu. Alebo pred rokom, keď som išiel do Bratislavy. Opatrne som šoféroval na diaľnici, ale čo na tom, keď ten predo mnou nemal zabezpečený náklad. Odtrhli sa mu gurtne a rovno v plnej rýchlosti na naše auto spadli sklenené tabule do plastových okien ... Alebo ... – viete takých alebo, isto neistých situácií ste iste aj vy zažili veľa.

            Smutné a nepríjemné udalosti, ktorá poznamenali inak dobrý a Bohom požehnaný čas života. A tak som sa pýtal sám seba – či sme mohli urobiť niečo viac, aby sme sa cítili bezpečnejšie. A odpoveď znie – NIE. Svet má jednoducho vlastné pravidlá, v ktorých nie je nič isté a pevné a kde má zlo svoje miesto. V ľuďoch, v prírodných katastrofách, či v strachu. Nie svet ako taký, nie je bezpečným miestom pre bezpečný život.  Dnes nikto nenechá nezamknuté auto pred domom, otvorené dvere na dome v zmysle „Hosť do domu – Boh do domu“.

            Práve naopak. Cítime sa bezpečne, keď máme na dverách bezpečnostné zámky, na oknách poistky proti vykradnutiu, v aute šesť airbagov. Cítime sa bezpečne, keď máme vo vrecku pri večernej prechádzke slzný sprej, nožík, či pištoľ, aby sme sa vedeli brániť prípadnému útočníkovi. A napriek tomu je tento svet nebezpečný. Denne nás o tom presviedčajú správy v televíznych novinách, či vlastná nepríjemná skúsenosť.

            Nie – sestry a bratia – po skúsenosti s vykradnutím auta pred OC Európa v Banskej Bystrici, už nebudem nikdy pokojne parkovať svoje auto. Keď pôjdem na nákladiakom, vždy sa budem obávať, či sa niečo neutrhne, keď ...

            Učeníci mali tiež podobnú skúsenosť. Skúsenosť strachu o život a to v príbehu, ktorý sme čítali, ako kázňový text. Plaviac sa na lodi,  o ktorej predpokladali, že ich bezpečne prepraví na druhú stranu života, zažívajú strach o svoj holý život. V pokoji nastúpia na loď a vzápätí už s trasúcim sa vnútrom hľadajú vo svojom živote pevný bod. Hľadajú to „bezpečie“, ktoré opäť upokojí rozbúrené vnútro, ale i more ich vlastných životov. Iste si nevybrali tú najhoršiu loď na svoju cestu, iste nebolo vtedy, keď nastupovali a začali sa plaviť zlé počasie, iste z nich nikto nechcel skončiť, ako potrava pre ryby a predsa sa stretávajú so svojim strachom na lodi života, ako tí, ktorí zostávajú len oči pre plač a vnútro plné strachu.

            Kto pomôže, kto zabezpečí, aby bol ich i náš život bezpečný v telesnej i duchovnej oblasti? Aby sme sa cítili naozaj bezpečne – to znamená s istotou prítomnosti i budúcnosti?  Nie bez zlých skúseností – to by bolo naivné si myslieť, že už žiadne neprídu, a diabol o nás nebude mať aj naďalej záujem. Ale v kom a na koho sa budem môcť obrátiť a chytiť ho za ruku, aby mi pomohol týmto prejsť? A odpoveď poznáte – je to Boh. On je tou skalou, na ktorej sa musí stavať dom života. Ten bezpečný dom, ktorý nikto a nič nestrhne. Aj učeníci, budiac Pána, vkladajú svoj život do jeho rúk. Majstre – zachráň nás, pretože náš pocit bezpečia mizne vo víchrici a vlnách tohto sveta. Keď sme nastupovali na loď, nezdalo sa, že budeme musieť bojovať o holý život, ak by sme to vedeli boli by sme pripravení. A Ježiš Kristus ich zachraňuje. Pohrozí vetru i moru a opäť príde pokojná mesačná noc všedného večera.

            Kedy sa cítiš bezpečný ty milý brat – milá sestra? V čom a v kom máš istotu? Máš istotu, že ti práve teraz niekto nevykráda tvoj dom? Sú to teda veci tohto sveta? Či si si istý svojim vnútrom? Alebo investuješ do duchovných bezpečnostných nitiek, ktoré potiahneš vždy, keď je zle? Alarmy, zámky, zbrane. Toto všetko robí život bezpečnejším, ale nie skutočne bezpečným. To vie jedine Boh. Pán Boh urobí a robí život človeka bezpečným v Jeho náručí. V jeho záujme a v jeho spoločenstve. On je tou plávacou vestou, keď sa naša loď života potápa búrkou citov či búrkou zloby a zlej skúsenosti – presne tak ako v príbehu o učeníkoch na mori. Svet bez Pána Boha nie je bezpečným miestom a preto je veľmi dôležité, aby sme denne budovali s Ním a s ďalšími bratmi a sestrami v cirkvi Kristovej bezpečné spoločenstvo, ktoré nás vo chvíli skúšky nenechá napospas vlnám a vetru. V cirkvi máme istotu, že sa Pán Boh o nás – svoje deti postará. A nielen teraz, ale potom – potom, keď bude treba účtovať. My ako kresťania máme v Pánu Bohu istotu a cítime sa bezpečne, keď hovoríme o živote po smrti, ale čo svet? Akú má on istotu? Žiadnu len strach z neznáma. Treba im o tejto nádeji povedať – slovami i životom.

            Pre posilnenie našej istoty bezpečia v Pánovom náručí, nám On sám prichystal hostinu. Hostinu svojich darov milosti tela a krvi svojho Syna Ježiša Krista. Na posilnenie s bojom v tomto svete. Dáva nám v nich istotu, že nikdy nie sme sami a On je prítomný v našich životoch. A hoci nás postihnú občas zlé veci, Boh to nenechá len tak. Stojí s nami v našom „spravodlivom“ hneve a tíši naše rozbúrené vnútro. V ňom potom prichádza pokoj a v ňom sa cítim bezpečne. On je predsa naša najlepšia investícia – najväčší poklad života, ktorá prerčí všetkých a všetko. Takto vlastne prichádzame aj k pozvaniu budúceho týždňa, kedy sa pri Jeho stole stretneme. Bude Kajúca nedeľa – deň smútku a bolesti Židovského národa, o ktorom si mysleli, že nemôže nastať. My si ho pripomenieme nielen čítaním dejín, ale posilníme sa v tejto dobe aj darmi svätej večere na ktorú Vás ešte raz pozývam.

            NA záver sestry a bratia - Tak nech nám Hospodin zo Siona požehná, aby sme tak ako učeníci nebáli a mali istotu vo svojom Pánovi, ktorým je Ježiš Kristus. Lebo On je tou najlepšou ochranou pred strachom života a Jeho ruky dokážu nemožné zázraky.                                                                                                                               Amen.