Choď na obsah Choď na menu
 


Deviatnik 1.2.2015

1. 2. 2015

Matúš 8:1  Keď zišiel z vrchu, nasledovali Ho veľké zástupy.2  A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.3  (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva.4  Povedal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom a obetuj dar, ktorý prikázal Mojžiš, im na svedectvo.5  Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k Nemu stotník a prosil Ho:6  Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a strašne sa trápi. 7  Povedal mu Ježiš: Ja prídem a uzdravím ho.8  Ale stotník odpovedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu; povedz len slovo a ozdravie môj sluha.9  Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem tomuto: Choď! - ide, a druhému: Poď sem! - príde, a svojmu otrokovi: Urob toto! - urobí.10  Keď to Ježiš počul, zadivil sa a povedal tým, ktorí Ho nasledovali: Vpravde hovorím vám: U nikoho v Izraeli nenašiel som takej viery.11  Hovorím vám, že mnohí prídu od východu a od západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v kráľovstve nebeskom,12  ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.13  A stotníkovi Ježiš povedal: Choď a staň sa ti, ako si uveril! I ozdravel mu sluha v tú hodinu.14  Potom prišiel Ježiš do domu Petrovho a videl jeho testinú ležať v horúčke.15  Dotkol sa jej ruky a horúčka prestala; i vstala a posluhovala Mu.

 

Drahé sestry a bratia v Kristu;

           

Veríte na zázraky? Lebo ja verím. Možno nie tie klasické, ako keď niekomu narastie odseknutá noha, či zaklepanie na skalu a tá sa otvorí, ale verím na zázraky a tajomstvá, ktoré sprevádzajú človeka na jeho ceste života. Ak by sme začali od dávnych dôb máme mnoho typov zázrakov, ale najúžasnejšie sú tie, ktoré robí Boh, respektíve ich robí Boh cez ľudí. Zázrak stvorenia sveta, zničenie Sodomy a Gomory, potopa, 10 Egyptských rán, otvorené more, palica ako had, pád múrov Jericha, Danielove zázraky s levmi a pecou, Kristovo narodenie, premena vody na víno, kráčanie po vode, Kristovo vzkriesenie, zoslanie Ducha Svätého a tisíce ďalších. Áno, Boh vo svojej nekonečnosti a všemocnosti dokáže robiť to, o čom mi nemáme ani predstavu. A toto mnohokrát voláme zázrakom.

Lenže existujú zázraky aj v 3 tisícročí? Dnes? Rozostupuje sa more, či horí niekde ker bez spaľujúceho ohňa? Možno. Bohu je všetko možné. Ja však verím v iný typ zázrakov (aj keď ani tieto nie sú vylúčené). Ja verím v zázrak viery. Viery, ktorá prichádza ako dar od nášho Boha. Dar ponúknutý všetkým ľuďom. Bez rozdielu. Každý jeden má možnosť tento dar – tento zázrak duše a ducha prežiť – byť v centre toho zázraku.

Minulú nedeľu sme hovorili o odvahe zvestovať – o sile viery byť bojovník za Kristovu vec. A s tým súviasia i zázraky ...  Zázraky, ktoré sa dejú i dnes a mnohokrát ich nevieme nijako vysvetliť, tak isto ako nevieme vysvetliť vieru.  Ježiš odchádza liečiť ľudstvo. Nielen jednotlivcov, ale celé ľudstvo. V Biblii máme opísané množstvo zázrakov, ale tieto tri o ktorých budeme rozprávať obsahujú celé ľudstvo – sme v nich obsiahnutí i my.

Prvý zázrak uzdravenia hovorí o tých, čo sú chorí telesne i duchovne. Príbeh o malomocnom, ktorý sme počuli v evanjeliu. Príbeh o človeku, ktorý bol vydedencom spoločnosti pre svoju chorobu. Malomocný nesmel vojsť do mesta a ak sa k nemu niekto približoval musel kričať: nečistý, nakazený – vzdiaľte sa. Bol odpudivou časťou spoločnosti tej doby a nemal pre svet žiadnu hodnotu. A tu sa deje zázrak. Keď počul o Ježišovi prichádza do mesta, riskujúc ukameňovanie a klania sa Ježišovi s prosbou na perách. Sestry a bratia. Neprichádza po vyliečenie, ale pre očistenie. Vie o svojej vnútornej biede o „prekliatí Bohom“. Jeho nečistota vychádza na povrch a stáva sa malomocným.   Koľkí z nás? Koľkí z nás sme boli nečistí a Ježiš nás očistil? Urobil zázrak a dotkol sa nášho špinavého vnútra a dal nám novú nádej do života, presne tak, ako to urobil malomocnému. Objal ho a povedal – CHCEM – JA CHCEM, buď čistý. Božia vôľa –zázrak uzdravenia. Očistenie od hriechu. Áno, aj dnes máme zázračné uzdravenia, kde medicína zlyháva, ale je to iný druh zázraku – tento je zázrakom viery, ktorú nevieme obsiahnuť svojim poznaním. Viery v Pána Boha.

Konáš aj ty milá sestra a milý brat tento zázrak? Si aj ty milostivou rukou Božou, cez ktorú Boh (Ježiš) môže konať? Som ja sám  jedným z učeníkov, ktorí utiekli, keď tam prišiel malomocný, alebo je vo mne živý Kristus, ktorý objíma a dáva nádej? Dnešná doba nás učí, že len tí majú hodnotu, ktorí niečo znamenajú. Bohatí, šikovní, pekní, populárni. „Malomocní“ – tí ktorí poznajú svoju chorobu hriechom sa dnes nenosia. Ani chudobní duchom, ani telesne chorí. To nie je moderné. Pokora je archaizmus dôb dávno minulých. Lenže Ježiš prichádza práve pre týchto – tak, ako prišiel kedysi pre nás. To je naša služba – čas a miesto konania zázraku. Zázraku pravej viery, ktorá očisťuje. Uzdravuje chorobu človeka na tele i duši. Modlitbou, úsmevom, návštevou – je to len vo vašich rukách, ako sa rozhodnete. Boh chce, ale chceme i my? Chceme konať zázraky?

V druhom príbehu uzdravenia pohana. Takého, ktorý sa nenarodil, ako člen vyvoleného Božieho ľudu – Izraela. Aj my sme pohania, pretože sa nikto z nás sa nenarodil ako Izraelec. A tak isto to bolo i so stotníkovým otrokom – sluhom. Sám stotník je pohan a čo ešte jeho otrok? Majú takíto ľudia nárok a podiel na Božích zázrakoch. Dokonca na zázraku viery – spasenia skrz Kristovu krv? Má taký Róm, či černoch nárok byť spasený a prežiť zázrak uzdravenia choroby nazvanou nevera? Dnešný svet povie – ÁNO. Pretože dnešný svet sa stavia k všetkým rovnako – bez rasizmu, ale ide skutočne o úprimné prežívanie toho spoločenstva? Nie je to len občas hra na toleranciu – aj toleranciu hriechu, ktorý nás zvnútra zožiera? Sami dobre vieme, akí sú. Lenže Boh prišiel pre všetkých. Je jedno kde a komu sa narodím – som Božie stvorenie a môžem sa stať Božím dieťaťom. Presne tak, ako stotník. Totiž tu ani tak nejde o toho otroka, ako o stotníka a jeho prežívanie istoty a viery v Krista Ježiša – Spasiteľa a Záchrancu ľudského života. Stotník – Riman, ktorý mal plné zuby mnohobožstva Rímskych bohov nachádza pokoj u Boha Izraela. Nachádza pravého Boha a dokonca mu stavia i synagógu. Je milovník Židov, ako o tom hovorí Lukáš. A keď stretáva Ježiša Krista pochopí, že je na správnom mieste a v správny čas, aby sa stal účastníkom nového zázraku. Postupu od Židovstva ku Kristovi. Nielenže bol pohanom – neskôr Židom (prozelytom)  – stáva sa i vyznavačom Pána Ježiša Krista. Cez vieru, ktorú dáva Ježiš Kristus ako vzor. Vieru pohana. Zázrak, ktorý prekonáva kontinenty a národnosti. Zázrak uzdravenia, ktorý dáva istotu všetkým ľuďom bez rozdielu.

A opäť sa obraciam na nás. Máme právo mlčať o tomto zázraku, do ktorého sme boli sami zahrnutí? Dokonca ho zatajovať? Nie a určite nie. Našou povinnosťou je svedčiť o Bohu ostatným – ostatným pohanom – neveriacim. Brať si príklad z viery stotníka, ktorý si pred Pánom vylial svoje srdce. Vyslovil túžbu a istou viery. Viery po uzdravení národov od choroby menom nevera.

Treťou skupinou a tretím zázrakom je uzdravenie Petrovej svokry. Ženy, ktorá v dobe Ježiša Krista bola len majetkom. Vecou, ktorou sa netreba zvlášť zapodievať. Bola to typická patriarchálna spoločnosť. Muž bol hlavou rodiny. Prichádza však Ježiš so svojimi postojmi a názormi a toto ruší. Dáva do popredia inú hlavu. Iný aspekt dôležitosti. Ruší rozdiel medzi mužom a ženou a dáva do popredia vieru. Hlavou má byť Boh a viera v Neho. Nie muž, nie žena, ale Boh. Pán uzdravuje ženu a tá im posluhuje. Aj my mnohokrát robíme rozdiely medzi ľuďmi. Aj medzi pohlaviami. Ty si len žena – povie si muž. Á, toto je len hlúpy chlap – povie si žena. Nie je to správne. Božia láska nás učí o jednote prežívania radosti v Bohu. Dnes je doba skôr opačná. Muž by mal byť hlavou rodiny i v náboženských veciach – máme to jasne napísané v Biblii, ale opak je pravdou. Veď si zrátajme pomer mužov a žien v našom spoločenstve. Mali by sme to zmeniť. Viem mnohé ste vdovy, ale mnohé ešte máte manželov. Manželov, ktorí neprecítili ten pravý liečivý dotyk Božieho Syna. Manželov, ktorí idú do pekla. V horúčke a s chorobou, tak, ako sme išli predtým i my. Boh nás zázrakom uzdravenia vyliečil z tejto choroby a je naším poslaním a povinnosťou slúžiť i druhým a dať im liek na túto chorobu. Sami to nezvládneme – lenže v Bohu môžeme všetko. On koná cez naše ruky. Tak sa mu oddajme a nechajme sa viesť k zázrakom 21 storočia.

Zázrak viery. Viera je nehmotná, nemerateľné a predsa tak reálna. Môžeme  ju vidieť v ľuďoch, ktorí sú dnes okolo nás. Viera, ktorá otvára nebeské brány. Kráčajme po nej a konajme zázraky spojené s touto vierou. Sami sa staňme zázrakom Božieho diela na zemi. V radosti i pokornej hrdosti, že sme kresťania. Dokazujme to skutkami lásky, ktoré sú ovocím viery. To sú tie zázraky, ktoré svet môže vidieť a ktoré máme povinnosť konať.

                                                                                              Amen.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.