Choď na obsah Choď na menu
 


Nedeľa Deviatnik - rozhlasové SB

27. 1. 2013

 

Izaiáš 43:26  Pripomeň mi to a súďme sa spolu; ty rozprávaj, aby si sa ukázal spravodlivý!

Rímskym 1:17  Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.

 

Drahí rozhlasoví poslucháči, sestry a bratia v Kristu Ježiši

         Dnes je nedeľa, čas, kedy s naším Bohom trávime viac času ako obvykle. Sedávame v našom chráme, rozhlasoví poslucháči mávajú naladený rozhlas a počúvajú sv. omšu, alebo služby Božie. V kostole spievame nábožné piesne, modlíme sa, rozprávame sa, prežívame spoločenstvo s inými kresťanmi a počúvame slovo Božie. Čo nás k tomu motivuje? Prečo to všetko robíme? Prečo sme ochotní aj v takomto studenom čase prísť do chrámu a nerobiť niečo iné v teple svojich domácností? Prečo sme vlastne veriaci – kresťania, ktorí musia poslúchať Božie príkazy a žiť život nasledovníka Krista? Čo nás volá k nasledovaniu? Sú to samé imperatívy – príkazy, zákazy, či strašenie? Takto sa možno pýta človek, ktorý nemá skúsenosť s každodenným životom viery. A my možno máme, sestry a bratia, pripravenú aj pekne znejúcu odpoveď. Ale zamysleli sme sa niekedy nad tým tak skutočne? Šli ste pri hľadaní svojej kresťanskej identity do hĺbky? Prečo verím v Hospodina a podriaďujem Mu svoj život?

         Niekto verí snáď zo strachu, a v obave pred trestom koná to, čo je obsiahnuté v zákone. Niekto z vypočítavosti, lebo, čo ak náhodou niečo vyššie skutočne je. A niekto sa naučil od malička a už si to ani inak nevie predstaviť. Niekto sa nad tým nezamýšľa. Jednoduché slovo verím ako odpoveď mnohým stačí. Ešte si aj povedia: Čo koho do toho! Lenže ono je dôležité vedieť vysvetliť ako a prečo veríme. A v prvom rade v koho verím. Kto je mojím Pánom.

         Dnešná nedeľa nesie názov Deviatnik – nedeľa Nezaslúženej milosti. Niekto by sa mohol opýtať aká je to tá nezaslúžená milosť? Čo to vlastne znamená? A dá sa vôbec milosť zaslúžiť?

         Odpoveď je jednoduchá i zložitá zároveň. Záleží na tom, ako sa na tento Boží dar pozeráme. V základe je  Božia milosť istota viery v Krista – Vládcu sveta i mňa, ktorý zobral na seba náš hriech, aby sme mohli žiť.  Je to ponúkané spoločenstvo tu na zemi v spoločenstve Kristovej cirkvi a potom v nebesiach v prítomnosti živého Boha. Milosť je odpustenie hriechu, ktorý z nás robí otrokov smrti. Je to Boží čin lásky k človeku, napriek tomu, že toho pre hriech nie sme hodní.

         Sestry a bratia – to je nezaslúžená milosť. Ponúkané Božie synovstvo a dcérstvo. Z viery a pre vieru. Dnes máme dva kázňové texty. Jeden je v starozmluvný, ktorý hovorí o zákone a druhý novozmluvný, ktorý hovorí o evanjeliu. Oba hovoria o spravodlivosti. Nám nejako nejde dohromady slovo – spravodlivosť a milosť. Je medzi nimi priepastná hĺbka zákona. Ak sme súdení podľa spravodlivosti zákona, boli by sme všetci zatratení, pretože niet spravodlivého ani jedného.

         V Izaiášovi 26 verši sa bude Boh súdiť  Pripomeň mi to a súďme sa spolu; ty rozprávaj, aby si sa ukázal spravodlivý! V tejto kapitole hovorí prorok o hriešnej minulosti Vyvoleného národa. Čítame tam slová o znesvätení, o hriechu, odpadnutí od neho a nevere voči Bohu Hospodinu. Pán Boh sa bude sa súdiť zo zákona – čítame. Boh vydal nariadenia, ktoré sa musia dodržiavať. V  knihách Mojžišových nájdeme množstvo zákonov. Človek, ktorý podľa nich  žil môže byť spravodlivý. Ale naozaj sa to dá? Bolo by naivné myslieť si, že sa o to niektorí nesnažili. A v Biblii môžeme nájsť nejeden príklad života v Bohu a dodržiavanie prikázaní. Ale ľahko tam nájdeme aj mnoho tých, čo sa snažili a potom fatálne zlyhali v hriechu, ktorý ich dobehol. Sám Pán Ježiš hovorí slová o tom, že niet spravodlivého ani jedného a preto musela prísť Božia milosť, ktorá dala a dáva aj dnes človeku nádej a istotu večnosti v nebesiach. Je pravdou, že kvôli nášmu hriechu, nikdy nebudeme spravodliví. Naše prekračovanie Božích zákonov nám dláždi cestu do hlbín samoty. Samoty bez Pána Boha. Pán Boh preto z milosti a lásky k nám ľuďom poslal na zem jedného – jediného spravodlivého. Tak ako čítame u evanjelistu Matúša – Ježiš – Boží Syn prišiel naplniť zákon a nie ho rušiť. Naplniť, že za hriech musí prísť trest. Poslal Svojho Syna Ježiša, ktorý svojou obeťou na dreve zatvoril bránu večnej smrti.  Samoty bez Pána Boha. Sestry a bratia - zatvoril ju pre všetkých tých, ktorí  v živote kráčajú a v úprimnej viere vkladajú svoj život do Božích rúk. Jeho spravodlivosť a obeť spôsobila milosť nad veriacimi úprimného srdca. Samotný Boh to v slovách, ktoré opäť môžeme čítať v Izaiášovi potvrdzuje: 43:25  Ja, ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať. On zotiera – nie ja, nie my zotierame - On nespomína – a nie ja vypočítavam dobré skutky, ktorými sa zaslúžim večný život.

O tomto hovorí novozmluvná časť dnešného kázňového textu: Spravodlivý z viery bude žiť. Len skrze vieru v Syna Božieho Ježiša Krista budeme ospravedlnení. Len skrze vieru je možný život. Nič viac, nič menej. Presne tak ako chromý, čo ho s vierou spustili do príbytku, aby naň Kristus aspoň pozrel a tak ho uzdravil. Nezaslúžene -  nie skutkami. Tieto robíme z dlhu lásky Kristovej obeti. Obeti za naše hriechy, ktoré by nás stiahli do samoty bez Pána Boha, pretože sami nedokážeme dosiahnuť spravodlivosť. Skrze Krst svätý sa stávame vzácnou súčasťou Božej rodiny – Božích detí, ktoré ak veria a svoj život podriaďujú Božej vôli majú istotu večného života a Božej ochrany.

         Sestry a bratia len viera, je spásonosná. Však viera bez skutkov, by nemala zmysel. V liste Jakubovom to máme jasne napísané, že viera má ovocie skutkov lásky. Ak by sme len verili, naša úloha kresťanov by bola len polovičná. Pretože z viery musíme konať tieto skutky lásky. Skutky, ktoré konal aj Kristus na svojej púti týmto svetom. Nesmieme skončiť vo viere zavretý vo svojich domoch a izbách, ale musíme vyjsť do sveta a hlásať Božiu milosť, vieru, lásku. A najlepšie sa hlása životom. Životom plným lásky a pokoja. Životom, ktorý svedčí o Božej milosti. Pri čítaní Božieho slova nájdeme vzácny text v evanjeliu podľa Matúša v piatej kapitole v šestnástom verši: Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach. Svietiť a nebyť tmou. Slúžiť a nebyť len sám pre seba. Túžiť a hľadať spoločenstvo, aby som mohol byť povzbudený, ale aj povzbudzovať na ceste za Pánom. To je živá viera. To je vzácny dar milosti, ktorý sme dostali v Ježišovi Kristovi.A tak sa naplní slovo z listu Rímskym:  Spravodliví z viery budú žiť.

         Na záver sestry a bratia - Syn Boží prišiel naplniť zákon, nie ho zrušiť. Tú milosť, o ktorej tu rozprávame máme v tom, že sme dostali ďalší deň na zmenu nášho života. Vnútorné zhodnotenie, kam vlastne smeruje môj život a čím ho napĺňam. Či som ochotne prijal túto milosť v Kristu z Božích láskavých rúk. Máme ďalší deň na zmierenie sa s tými, ktorí nám ublížili a na slovíčko prepáč tým, ktorým sme my ublížili. Táto Božia milosť je, že napriek mojej nespravodlivosti pred zákonom, mám istotu spasenia. Ak pokání prosíme o odpustenie hriechu a život v Kristu vtedy sa nemáme prečo báť. Vtedy máme istotu Obhajcu Ježiša Krista pred Božím súdom.  Viera má totiž vychádzať z lásky a radosti zo spasenia a nie zo strachu pred peklom. Pre nás všetkých a aj pre tých vonku mimo našich spoločenstiev je pripravené miesto v nebesiach. Je však potrebné vierou prijať Krista do svojho života, k čomu nás dovádza Duch Svätý. Prosme preto o Ducha Svätého - o dar úprimnej viery, ktorý je tým najväčším Božím darom človeku. Prosme o silu byť svetlom, ktoré žiari v Kristu na ceste do večnej nebeskej radosti v nebesiach.                                                                

 

Amen.

 

Náhľad fotografií zo zložky Rozhlasové SB - spevokol

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.