Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 20. po Trojici 18.10.2015

Žalm 46, 2-5:  Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Preto sa nebojíme, keby sa aj prevrátila zem a vrchy klátili sa v srdci mora. Nech hučia, nech sa penia jeho vody, nech sa zatrasú vrchy jeho vzdutím. Hospodin mocností je s nami, hradom prepevným je nám Boh Jákobov

Drahé kresťanské spoločenstvo!

Minulý týždeň sme sa spoločne začali zamýšľať nad obsahom modlitby Pánovej – Otčenáš. Konkrétne sme hovorili o veľkej milosti, ktorú máme, keď môžeme Všemohúceho Boha volať Otcom – Oteckom. A tiež sme si vysvetlili, že je to modlitba spoločenstva, kde hovoríme Otče náš, teda máme spoločného otca v nebi a tak sme si navzájom bratmi a sestrami.

Dnes sa posunieme v texte modlitby ďalej. Slovíčka ktorý si, by sa nám mohli zdať ako nedôležitá súčasť tejto modlitby, ktorá nenesie nijaký podstatný význam. Lenže opak je pravdou. Meno, ktoré oznámil Hospodin svojmu služobníkovi Mojžišovi znelo: JHVH – Som, ktorý som. Alebo tiež, vzhľadom na gramatické pravidlá hebrejčiny aj Budem, ktorý budem. Zvláštne meno, mohli by sme povedať. Ale práve takéto meno vyjadruje najdôležitejšiu skutočnosť, ktorá je pre charakteristiku Boha dôležitá – Boh je. Boh je - Boh existuje. Je skutočný, reálny. Jednoducho tu je ON ako večná istota. Bol, je a bude.

Ak si občas pozriete nejaké filmy alebo seriály, ktorými nás v hojnej miere naše televízie zásobujú, určite sa stretávate s takými, kde ako postavy vystupujú mýtické postavy. Grécki, rímski, egyptskí či iní bohovia a každý z nich má nejaké meno. Vyzerajú a správajú sa dosť ľudsky a tiež majú, ktoré im dali ľudia. Náš Boh je iný. Jeho meno mu nikto nedal. Mal ho večne. Jeho meno vyjadruje to, že je ozajstný a živý.

Niekedy, sestry a bratia, strašíme deti strašidlami, rozprávame im o rozprávkových bytostiach akoby boli reálne a za určitých okolností by sa s nimi mohli stretnúť. Lenže veľmi dobre vieme, že neexistujú. Spomíname ich, ale vieme, že nie sú. Sú produktmi našej ľudskej fantázie. Keby nebolo ľudí, nebolo by fantázie, nebolo by rozprávok a ani ich postáv. Boh tu však je nezávisle od všetkého a všetkých. Jeho existencia nie je závislá na našej predstavivosti, na našej existencii. Keby nebolo ľudí, Boh by bol aj tak. Bol tu pred nami, je tu s nami a bude s tými, ktorí Ho vo viere nasledujú. Občas sa v správach alebo v novinách objaví informácia o tom, že niekto videl, či vyfotografoval UFO, Yetiho, Lochneskú príšeru. Neberieme to tak vážne, lebo existenciu týchto bytostí ešte nikto pravdivo nepreukázal. A dnešný svet sa takto pozerá aj na to, či existuje alebo neexistuje Boh. Ako na niečo, čo možno je, ale nikto to nedokázal. 

Božiu existenciu, Božie jestvovanie si predstavujeme veľmi ťažko. Boh sa nachádza mimo priestoru a času a zároveň naplňuje priestor a čas. Je Tvorcom všetkého bytia, ale nič z toho, čo stvoril Ho nemôže v ničom obmedzovať. Možno je to veľmi-preveľmi teoretické. Náš Boh si uvedomuje, že tieto úvahy sú ťažké a k Jeho spoznávaniu nás dostanú len ťažko. Vie, že naša myseľ nepostačuje na spoznanie všetkých dôležitých právd. Preto sa k nám zo svojej veľkosti sklonil a oslovil nás tak, aby sme Mu rozumeli a vedeli ako Ho  máme hľadať. Prišiel k nám vo svojom Synovi, v Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal človekom. Žil medzi nami, učil nás, uzdravoval nás, pomáhal nám, rozprával sa s nami v ľudskom tele. Potom za nás a tiež namiesto nás zomrel a zaplatil za všetko zlo, ktoré sme kedy myšlienkami, slovami alebo skutkami spôsobili.  A potom, po troch dňoch vstal z mŕtvych, aby sa mohol vrátiť do nebies, do slávy, ktorá Mu vždy patrila.

Ježiš Kristus, Boží Syn, je pravým Bohom, ktorý je vždy, ako sa píše v liste Židom v 13. kapitole, ten istý. Včera, dnes i naveky. To, čo o Ňom platilo v čase Jeho pôsobenia v ľudskom tele – to že bol s nami, liečil, pomáhal, to o Ňom platí i dnes. Je tu s nami, pomáha nám, rozpráva sa s nami. Je to Priateľ, pri ktorom máme istotu, že tu bude vždy, keď to budeme potrebovať.

Vieme, sestry a bratia, že nášho Boha poznávame v troch osobách. A keď hovorím o Bohu, že je večný, hovoríme to o všetkých osobách – o Otcovi, Synovi a aj Duchu Svätom. Už pri stvorení sveta sa Duch Svätý vznášal nad vodami. Veríme, že práve On bol inšpiráciou pre pisateľov Písma svätého, On zapaľoval vieru v srdciach ľudí, On bol tým, ktorý spôsobil založenie cirkvi a jej trvanie napriek všetkým prekážkam až do dnešných dní.

Prorok Izaiáš už vo svojej dobe vyjadril v 26. kapitole v 4. verši dôležitú vec: „Dúfajte v Hospodina na večné veky, lebo Hospodin, Pán, je Skala vekov.“ Áno, bratia a sestry, Boh je pevná istota. Na všetky výrobky dostávame v obchodoch dvojročnú záruku, na niektoré i dlhšiu. Nikto nám však nevie zaručiť večné trvanie nejakej veci. Všetko stvorené má určený čas a jedného dňa sa pominie. Jedine Boh je pre nás večnou zárukou. Ako čítame v Žalme 46:2 „Boh nám je útočiskom a silou, pomocou v súžení vždy osvedčenou.“

Naša vlastná existencia je plne závislá od tej Božej. My nevieme stvoriť život. Dostali sme ho ako dar. Každá bytosť, ktorá žije, môže dýchať len preto, že jej Boh dal túto schopnosť. Život, ktorý vyjadrujeme tým spomínaným slovíčkom byť, som, je, si, je taký vzácny. A napriek tomu si ho nie vždy vážime.

Je to ako s tou kampaňou čo  pred pár rokmi vytrhla z letargie Slovákov – Právo  na život. Spomeňte si – iste aj tu vo Vrútkach a v Martine bol jeden z 500 bilboardov, ktorý zobrazoval 11 týždňové dieťa vytrhnuté z maternice matky. Drsná, krutá však i reálna realita spoločnosti. Odrazu, keď sa pozerám na roztrhnuté dieťatko bez hlavy mi toto nepripadá, ako nejaký zhluk buniek – nejaká vec, ktorá mladej žene pôsobí nepríjemnosti. Odrazu to prestáva byť „to“ neželané. Vidíme prsty, chodidlá, rebrá – vidíme človeka, ktorý nestihol dozrieť v plnosť plodu. Prestáva byť vecou a stáva sa bytosťou, ktorému sme ochotní dať o 6 mesiacov meno.

Aký asi bude súd nad tými, ktorí aj Božiu existenciu hádzali na smetisko vecí. Len preto, že nemali predstavu o slovíčku „si“. Ak nemám predstavu o existencii Pána Boha neznamená to, že nie je reálnou bytosťou. Ďakujme Pánovi, sestry a bratia, že sa nám dal poznať a že nám dal možnosť o tom našom Bohu hovoriť - svedčiť i ostatným. Aby tá modlitba – nášmu Bohu – bola modlitbou celého sveta. Vďaka tomu, že sme spoznali Hospodina – že sa nám dal Sám poznať, bude to naše pozemské „som – existujem“ – pokračovať „až na veky“ v Božej existencii.

 Ján 11:25  Riekol jej Ježiš: Ja som vzkriesenie a život - kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie.                    

                                                                                              Amen.