Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 21. po Trojici 25. 10. 2015

Žalm 19:2 "Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha."

 

Milé sestry, milí bratia!

         Otče náš, ktorý si. Tým sme minulý týždeň skončili vo výklade Modlitby Pánovej. Dospeli sme ku konštatovaniu, že náš Boh je, existuje ako reálna bytosť, s ktorou môžeme mať vzťah. Dali sme nášmu Otcovi niekoľko prívlastkov, ktoré nám Ho aspoň trochu približujú. Dnes pred nami stojí úloha zistiť niečo o nebi, kde náš Boh prebýva a kam sa my snažíme vo svojich pozemských životoch smerovať. Predstava starčeka na obláčiku z animovaného filmu ani zďaleka nezodpovedá skutočnosti, že Boh je najinteligentnejšia bytosť, ktorá presahuje čas i priestor. Prebýva v nebesiach, ktoré sú večné a nekonečné. A to je pre naše v čase a priestore stvorené mysle len ťažko pochopiteľné. Takže nám často ostáva len hľadať odpovede. Čo je to nebo? Kde je nebo? Ako vyzerá nebo? Ako sa tam dá dostať? Štyri pomerne jednoduché otázky avšak bez jednoduchej odpovede. Nedá sa teraz vytiahnuť mapu a oznámiť, že nebesá sa nachádzajú na tom a tom stupni severnej šírky a tom a tom stupni východnej dĺžky. Nebesá sú územne nelokalizovateľné, nemôžeme k nim fyzicky prísť a skúmať ich prostredníctvom pozemských prístrojov. Ani z diaľky ich nemôžeme pozorovať. To nie je obloha, na ktorú sa pozerávame. Musíme ísť na to inak. Môžeme len zhromaždiť fakty, ktoré o nebi vieme vďaka tomu, že ich povedal ten, kto ho najlepšie pozná – sám Boh vo svojom slove, v Biblii. Čo teda vieme s istotou povedať? Vymenovať niektoré veci, ktoré nebo charakterizujú. Povedať čo tam bude a čo nie.

         Môžeme začať tým, že v nebi nebude žiadnej bolesti. To je ale super správa. Keď si spomenieme na všetky chvíle, keď nás niečo bolí, na všetkých ľudí, ktorí veľmi trpia v chorobách, na hrozné úrazy a nešťastia, ktoré vídavame, vtedy nám predstava, že niekde je miesto bez bolesti musí priniesť obrovskú radosť. Máme obdobia, kedy túžobne čakáme na účinok liekov od bolesti, lebo sa jednoducho nedá vydržať. Potrebujeme úľavu. Áno, také miesto je a je otvorené aj pre nás, ktorí veríme v Boha a vo viere aj žijeme. Zjavenie 21:4 nám o nebi dáva takúto informáciu: „zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo.“

 Ale sú tu aj ďalšie veci, ktoré v nebi nenájdeme. Napríklad choroba, ktorá s bolesťou úzko súvisí. Nikto už nikdy neochorie. Nikto sa nenarodí s postihom. Nikto nebude musieť ležať v nemocnici. Izaiáš /33:24/ vo svojej zvesti píše: „Ani jeden obyvateľ nepovie: Chorý som! Ľudu, ktorý tam prebýva, sú viny odpustené.“ – choroba, ako dôsledok hriechu – choroba tela aj duše!!!

       Ďalšia vec, ktorá nás nebude v nebi napĺňať zármutkom je smrť. Mnohí z nás sa museli v živote rozlúčiť s ľuďmi, ktorých milovali a nebolo to ľahké. Naplnení bolesťou a s očami v slzách sme šepkali posledné zbohom. Ale v nebi to už nikto neokúsi. Nikto už neumrie. Žiadne domy smútku, žiadne krematóriá, žiadne cintoríny. Budeme spolu a to naveky.

       Bratia a sestry, čoho sa najviac bojíte? V jednom prieskume sa ukázalo, že veľmi veľa ľudí sa bojí samoty. Preto nasledovná správa znie priam fantasticky. V nebi niet opustenosti a samoty. Čaká nás tam spoločenstvo s Bohom a tiež spoločenstvo svätých. Nebudú už chvíle, kedy máme pocit, že na nás každý kašle a že nikto o nás nestojí. Tu budeme žiť s vedomím, že sme milovaní a chcení.

         Pokoj je to, čo si tak strašne často želáme. Mať chvíľku pokoj. Zabudnúť na starosti, problémy, trápenie všedných dní a len tak, oslobodení od všetkých zaťažujúcich vecí, žiť chvíľu naplnení pokojom. Opäť nás môže povzbudiť proroctvo proroka Izaiáša, ktorý píše: „Pokoj ustanovím za tvoju vrchnosť.“ Teda v nebi už nebudú starosti a ani žiadne veci, ktoré by nám po nociach nedali spať, zvierali nám srdcia úzkosťou a napĺňali nás strachom.

       Často si, bratia a sestry, povieme, to je ale nespravodlivé! Ako to, že tento, kto žije tak bezbožne, má hojnosť všetkého a nijako netrpí? Prečo tento dobrý človek musel ochorieť? Prečo sa na súdoch nedočkáme spravodlivosti? Tak tieto otázky si už v nebi nikto nepoloží. V nebi totiž nebude miesto pre nespravodlivosť. Aj o tom píše Izaiáš: „Ustanovím spravodlivosť za tvojho dozorcu.“ Všetko bude tak ako má byť. Nikto nikomu nespôsobí neprávosť. Vzťahy medzi nebeskými obyvateľmi budú úprimné a čisté.

„Nebudú počuť o útlaku v tvojej krajine, ani o pustošení a skaze na tvojom území. Žiadne násilie. V nebesiach nie je miesto pre násilie, terorizmus, vojny, bitky a ani iné formy ubližovania. Večer si zapneme správy a už sa to na nás valí. Niekto prepadol banku, iný zabil človeka, v akejsi krajine bol teroristický útok, u susedov blízkych i vzdialených je vojna. Je nám z toho smutno, ale postupne si aj na to zvykáme. Ale v nebi nebude dôvod na nezhody, na nenávisť a závisť, z ktorých by sa narodila túžby spôsobiť inému bolesť.

        Raz som sedel v reštaurácii a čakal s mojou najdrahšou maželkou na objednané jedlo. Popri popíjaní koly sme si nemohli nevšimnúť dve mladé rodiny so štyrmi deťmi, ktoré tam tiež jedli. Deti boli ešte pomerne malé, vo veku od 1 do 5 rokov. Čo nás veľmi zarazilo, bol slovník, aký pri svojom rozhovore používali. Snáď každé druhé slovo bola nadávka a to dosť nechutná. Deti tam pobehovali, hrali sa a popri tom počúvali slová, pri ktorých sa slušný človek červená. Myslíte, že tie deti budú rozprávať inak? Kiežby! Ale deti veľmi kopírujú správanie svojich rodičov. Vidím to na svojich vlastných každý deň. Keď sa u nich doma komunikuje takto a ich prvý kontakt so svetom má takýto charakter, budú ho považovať za normálne a tiež budú podľa neho žiť. A potom si povieme: Tá dnešná mládež! Nie, nie! Hovorme: Tí dnešní rodičia! V 45. Žalme sa píše: „Srdce mi prekypuje krásnymi slovami, prednášam svoje dielo o kráľovi; môj jazyk je perom zručného pisára.“ Neviem, či sa v nebi bude komunikovať pomocou slov, ale určite tam nebude miesto pre nadávky a oplzlostí. Svätí, teda kresťania hovoria v Žalmoch a hymnách.

        Toto všetko, čo sme doteraz vymenovali: bolesť, choroba, smrť, problémy, nespravodlivosť, násilie a hrubosť, v nebi nebude, bratia a sestry. Nebude, lebo je to ovocím hriechu. A v nebi hriech nie je. Lenže skončiť opis neba iba tým, čo tam nie je, by nestačilo. Musíme poukázať aj na veci, o ktorých Písmo tvrdí, že na nás v nebi čakajú. Zjavenie nám v 21:1 odhaľuje: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvotné nebo a prvotná zem sa pominuli a mora už niet. A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi. A počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi. Kto zvíťazí, zdedí toto: budem mu Bohom a on mi bude synom.“ Nebo bude teda novým priestorom, ktorý bude krásny a vyzdobený ako nevesta čakajúca na ženícha. Bude plné radosti a oslavy, pokoja duše, ale hlavne to bude miesto, kde budeme môcť byť so svojím Bohom. S tým, ktorý nás stvoril a dal nám život tu na zemi. S tým, ktorý nás napriek hriechu nezavrhol, ale vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi nás opäť prijal na milosť a Duchom Svätým nás znovu zrodil, aby sme mohli byť obyvateľmi nebeského kráľovstva. Nie ako sluhovia, ale ako dediči, Boží synovia a Božie dcéry.

         V jednej piesni sa spieva, že nebo je nádherné miesto plné slávy a milosti. Určite je túžbou a cieľom každého veriaceho človeka. Buďme teda vďační, bratia a sestry, že nám dal náš Otec v nebesiach takýto dar, že nám dal zasľúbenie, ktoré čítame v 1 Ján 2:25: „A to je zasľúbenie, ktoré nám On sám zasľúbil: večný život.“                                  

Amen.