Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 22. po Trojici 1.11.2015

3. M 19:2 "Svätí buďte, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý".

 

Milé sestry a drahí bratia!

           Započúvajme sa do tohto príbehu: Jeden otec mal piatich synov. Niekto by si povedal – požehnanie. Mať päť zdravých synov, ktorí pomôžu otcovi na hospodárstve. 5 párov silných rúk dokáže veľa. Lenže po čase, keď synovia postupne vyrastali z chlapčenských košieľ, strácali záujem o tvrdú robotu, ktorá prinášala chlieb. A tak jeden po druhom zanechali svojho otca i matku a vydali sa do sveta za šťastím. Nakoniec zostali sami. Staré zodraté ruky, staré smutné srdcia. Po čase o nich opäť počuli. Stali sa z nich obávaní zbojníci. Po čase ich chytili – všetkých, jedného po druhom odsúdili. Starým, zodratým rodičom ostali len oči pre plač a strašná hanba. Deti, ktoré chodia po zlých cestách robia hanbu svojim rodičom. A nie je to  len fikcia, či príbeh. Strašné na tom je to, že to je skutočnosť – denná realita mnohých rodín.

          Milé sestry a bratia – príbeh nebol samoúčelný. Mal nám pripomenúť i jednu dôležitú skutočnosť a tou je naše synovstvo a dcérstvo v Božej rodine. Naše vzťahy s Pánom Bohom, ktorý nás krstom prijal do svojej rodiny. Božej rodiny. A takto nás vníma i svet. Nielen ľudia, ale celý Bohom stvorený svet so všetkými aspektmi, ktoré o svete vieme a poznáme. Vníma nás tak aj Boh. Ako svoje vďačné, či nevďačné deti. Bolo by určite veľmi zaujímavé, v tú ktorú chvíľu vedieť, čo si o našich činoch, slovách či myšlienkach myslí Boh. Nielen tá naša predstava čo by si tak mohol myslieť, ale ako to v skutočnosti aj je. Aké asi robíme Pánu Bohu meno – dobré, či zlé?

          V Modlitbe Pánovej sa modlíme za to, aby bolo pri nás a aj pri nás posvätené Božie meno. V tejto prosbe Otčenáša nás Boh vedie k tomu, aby sme robili vo svojich životoch kroky, ktoré nás budú viesť k naplnenie požiadavky z kázňového textu 3 M 19:2. Áno, priatelia. Boh je svätý. Svätý vo svojom mene, ktoré tak, ako sme už spomínali pred dvoma týždňami je podstatou ľudského vnímania Pána Boha. „Som, ktorý som – Budem, ktorý budem.“ V Malom katechizme je opísaný vzťah človeka k Bohu týmito slovami: Máme sa Pána Boha báť a Ho milovať. Posvätný rešpekt a láska. Svätosť a túžba byť milovaný a milovať.

         Svätosť sama o sebe je zaujímavou vecou. Je to totiž spojenie spravodlivosti a lásky. Je to z nášho ľudského vnímania tá najnedosiahnuteľnejšia Božia vlastnosť. Byť spravodlivý – trestať hriech, odhaľovať priestupok, byť prísny a neoblomný v rozhodnutiach a zároveň milovať tak človeka, že na jeho záchranu pošlem vlastného Syna zomrieť, aby on napriek hriechu, ktorý má, mohol žiť. Toto je svätosť. Toto je to úžasné, čo od Pána dostávame. Ak sa pýtame, či je človek schopný posväcovať Božie meno, odpoveďou je práve život Ježiša Krista – Božieho Syna. On vedel o čistote – svätosti svojho Otca a ukazoval ju cez seba i ostatným. Vedel, že Boh vo svojej svätosti neznesie hriech. U Ježiša môžeme vidieť bezhriešnosť a čistotu, ktorú mal a nám by mala slúžiť ako vzor. Mali by sme sa pokúsiť byť aspoň podobní. Ja i ty, vzácna sestra, vzácny brat v Pánovi. Židom 1:3-4 Tento (Syn) ako odblesk slávy Boha a obraz Jeho podstaty udržuje všetko svojím mocným slovom a posadil sa na pravici Velebnosti na výsostiach, keď (prv) spôsobil očistenie od hriechov; o toľko je dôstojnejší ako anjeli, o koľko ich prevyšuje menom, ktoré zdedil. Áno Ježiš sa pohyboval uprostred hriechu – diabol nie raz eminentne siahal na jeho vnútro a predsa sa nedostal do jeho vnútra. V sile viery, ktorú mal, zostal svätý.

Človek je však rozpoltený. Chce a túži, aby sa Božie meno posväcovalo i v jeho živote. V modlitbách, piesňach, spoločenstve. Túži po úprimnom vzťahu, kde by ho niekto miloval nekonečnou láskou a tak sa oddáva do toho posväcujúceho zväzku s Pánom Bohom. Lenže o chvíľu, keď je nám dobre, či keď príde pokušenie a diabol sa dotkol našej citlivej struny sa odtiahneme od Pána. Pošpiníme hriechom naše vnútro. A tak sa stane, že kážeme vodu, ale pijeme víno. Sestry a bratia – posvätenie Božieho mena znamená priľnutie k Pánu Bohu celým srdcom, dušou, silou, mysľou. Celým mojím ja a konaním skutkov, pri ktorých ľudia – svet, ktorý nenávidí Pána Boha, či ho nepozná, mohol vidieť aspoň odlesk svätosti zachraňujúcej Božej lásky. Vtedy aj my sami čerpáme z Božej svätosti hoci nás napáda hriech. Boh nám tu nechal plno možností, ako sa s ním stretnúť a všetky sú dobré a pre človeka s túžbou po Ňom zvládnuteľné. Kresťan musí ku každému náboženskému úkonu pristupovať s posvätnou bázňou a úctou. Vždy, kedy sa berie do úst Božie meno, ktoré je sväté – v modlitbe – nesmie to byť len také od verklíkovanie, ale musí to byť živá rieka ďakovaní, túžob a prosieb kresťana. Čítanie Slova Božieho nesmie byť len povinnosťou, ale radostným rozjímaním. Spev piesní musí byť radostnou oslavou Pána Boha, ktorý napĺňa nás život zmyslom, a sviatosti – ten najintímnejší prejav Božej lásky – tak tu sa musí kresťan naplno oddať spirituálnemu prežívaniu – naplno sa oddať  do Božích rúk a prežívať úzke spojenie so svojim milovaným Bohom. Takto sa priatelia posväcuje Božie meno. Ak toto nerobím, je otázkou môj samotný vzťah k Pánu Bohu. Ľahko sa môžem stať nevďačným synom, ktorý opúšťa chodník spravodlivosti a musia kvôli smútku z môjho odchodu tiecť slzy strachu, či sa ešte vrátim.

Prosbou o posvätenie Božieho mena prosíme o silu byť Božie deti v každej situácii. Byť svedkami živého Pána Boha, ktorý premohol smrť i diabla a dal večný život. Prosíme o to, aby svet videl, že nesieme i my toto svetlo nádeje - že nie sme tmou. Prosíme o to, aby sám Boh viedol naše kroky ku svätosti, ktorú dosiahneme v nebesiach. Preto by sme sa mali posilňovať navzájom v pravom kresťanskom živote. Viesť život hodný Božieho synovstva a dcérstva. Byť jednoducho jedným z tých, ktorí vedia a veria, že majú už dnes otvorené nebesá. Aby svet videl, že Boh je svätý. Prežívajme túto radosť v plnosti srdca. Tešme sa zo vzájomného spoločenstva, ktoré mnohými hlasmi chváli Pána Boha, aby sme raz mohli pokračovať tam pri jeho nebeskom tróne až naveky.

                                                                                      Amen.