Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 23. po Trojici 8.11.2015

Marek 1:15  a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!

 

Milí bratia, milé sestry v Pánovi!

 

Veľa rozprávok sa začína slovami: Za siedmymi horami, za siedmymi dolami bolo raz jedno kráľovstvo. Malo svojho kráľa a ten mal napríklad tri dcéry. Keď vyrástli, musel sa kráľ rozhodnúť, komu odovzdá do rúk vládu nad kráľovstvom. A to je dobrý začiatok zaujímavého deja, ktorý môže rozprávka priniesť.

Rozprávkový začiatok som použila preto, lebo naša predstava o kráľovstve a kráľovi je veľmi úzko spätá práve s rozprávkovými príbehmi. Isteže aj v dnešnej dobe existujú králi a kráľovné, ale ich moc a dosah je v porovnaní s tou rozprávkovou predstavou o niečom úplne inom. Našou dnešnou úlohou nebude skúmať rozdiely medzi kráľovstvom rozprávkovým a reálnym – skutočným, dnešným. Ale budeme spolu uvažovať nad 2. prosbou Modlitby Pánovej, kde sa hovorí: Príď kráľovstvo Tvoje. Preto zamyslieť sa nad tým akú predstavu máme o slove kráľovstvo je skutočne na mieste.

Ľudia často uvažovali nad tým, aké spoločenské zriadenie by bolo tým najlepším – ideálnym. Je dobré keď vládne jeden? Alebo je lepšie, keď má v rukách moc vláda a tá ju získa na základe demokratických volieb? Je správne vládnuť železnou rukou? Malo by sa na vedení krajiny podieľať viacero politických strán, alebo, ako sa na Slovensku stále hovorí, bolo lepšie za totality? Má zmysel veriť, že existuje štát, v ktorom všetci podliehajú zákonu a spravodlivosť si vždy nájde cestu? To sú úvahy, o ktorých sa veľa hovorilo a písalo. Ale nech sa už vymyslí akékoľvek usporiadanie vzťahov medzi obyvateľmi niektorej krajiny, vždy nastane nejaký problém. Prečo? Lebo stavebnou jednotkou ľudských vzťahov je človek a ten je hriešny. A v politike sa ponúka neskutočné množstvo priestoru, v ktorom môže diabol naplno rozbaliť svoje zbrane a útočiť koľko vládze. Nakazí človeka samoľúbosťou, pýchou, nedôverou, chamtivosťou, lakomstvom, závisťou, nenávisťou, klamstvom a v neposlednom rade neuhasiteľnou túžbou po moci. Klobúk dolu pred tými politikmi, ktorí prejdú touto mašinériou bez ujmy na charaktere. Ale nielen politici, štátnici, či králi alebo iní vládcovia sú problémom. Veď v demokratickom zriadení padá veľká váha zodpovednosti na naše plecia. Vieme vôbec, kto je to uvedomelý občan? Volíme? Rozumieme volebným programom? Dodržiavame zákony? Vyjadrím svoj osobný názor a poviem, že podľa mňa by dosť obyvateľov tejto krajiny nemalo mať ani občiansky preukaz a už vôbec nie volebné právo.    

       Vráťme sa ale ku Modlitbe Pánovej. Tam je spomenuté Božie kráľovstvo. Nie nebeská demokratická republika, nie zväz nezávislých nebeských oblastí, ale Božie kráľovstvo. So svojím kráľom – Hospodinom. V čase pozemského života Pána Ježiša sa o ňom hovorilo veľmi často. Jeho príchodom medzi ľudí sa k nám priblížilo priam na dotyk. Evanjelista Marek v 1. kapitole v 15. verši  píše o Jánovi Krstiteľovi, ktorý ľuďom oznamoval príchod Ježiša aj po Jeho príchode On sám začal hovoriť: „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ Bratia a sestry, ako máme chápať tieto slová? Prečo je pri približovaní kráľovstva Božieho potrebné pokánie? Prečo máme veriť v evanjelium? Kráľovstvo Božie existuje už teraz. Existovalo vždy. Bude existovať a príde aj bez nášho modlenia. Ale jeho úplný príchod, jeho úplné priblíženie sa k nám, je spojené s posledným dňom, s posledným časom, teda s koncom sveta. Môže sa stať, že príde, ale my nebudeme súci, aby sme doň mohli patriť. Preto sa v Otčenáši modlíme túto prosbu, aby Božie kráľovstvo prišlo aj k nám osobne. Aby sme svoje životy žili tak, aby sme boli pripravení. Niet inej prípravy na koniec sveta, bratia a sestry, ako získať dobrého obhajcu, aby sme sa vysekali zo všetkých hriechov a mohli  vstúpiť do Božieho kráľovstva. Akí musia byť tí, ktorí do neho chcú vojsť? Matúš zaznamenal v 5. kapitole slová Pána Ježiša takto: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Marek zapísal zasa tieto Pánove slová: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. Detská viera, dôvera v Božiu moc a v evanjelium o Jeho Synovi, ktorý nás svojou smrťou vykúpil z hriechov, to jediný spôsob prípravy na posledné veci a úspešný vstup do Božieho kráľovstva.

      Lenže Kráľovstvo Božie, bratia a sestry, nie je len záležitosťou budúcnosti. Dobrota Božej lásky sa prejavuje aj okolo nás. Pán Boh nám požehnáva spoločenstvo, ktoré je odrazom – odleskom nebeskej slávy. Je to spoločenstvo, ktorému hovoríme – spoločenstvo chrámu. Teda kresťania, ktorí začínajú svoju životnú cestu tu v chráme – krstom svätým a neskôr verejným vyznaním viery. Zároveň je to miesto pokoja srdca a duše, ktoré čerpáme nie zo starých múrov, ale s prítomnosti Boha a bratov a sestier, ktorí tvoria Božiu rodinu. Takto sa o nás Pán stará – buduje nás svojím duchom, aby sme mohli byť jednotní, pevní, radostní a v prvom rade verní!!! Toto miesto, ktorého postavenie si dnes pripomíname je miestom vernosti, ktoré napĺňame našimi radosťami a starosťami, a ktoré nám Pán požehnal pre vzájomné spoločenstvo.

           U evanjelistu Lukáša čítame: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! Už dnes môžeme pocítiť jeho atmosféru. Už dnes do Neho môžeme patriť. Aspoň čiastočne zasahuje aj do tohto hriešneho sveta. Je to tam, kde sa napĺňajú jeho ideály a žije sa podľa zákonov Jeho kráľa. Je to tam, kde je hlavným a najdôležitejším zákonom láska. Tam, kde sa ľudia stretnú, aby spolu prežívali spoločenstvo so svojím kráľom – Ježišom Kristom, tam, kde Ho oslavujú, v modlitbách sa s Ním zhovárajú a v dôvere Mu otvárajú svoje vnútro. Apoštol Pavel píše v liste Rímskym /14:17/: Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Aj my teda môžeme byť tými, ktorí šíria jeho atmosféru v tomto svete a získavajú preň ďalších ľudí. Možno dnes nie je v móde veriť a žiť život veriaceho, pretože sa to u ľudí spája s predstavou života v askéze a čudných obradoch. Nie je veľa tých, ktorí chcú žiť skutočným životom Ježišových nasledovníkov, ale Ježiša nás uisťuje slovami /Lukáš 12:32/: Neboj sa, malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Ideály Ježišovho kráľovstva sa naozaj dnes veľmi neuživia. Ale On sám to vedel a preto povedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.

Bratia a sestry! Existujú ľudia ktorí majú dvojakú štátnu príslušnosť, či inými slovami povedané, dvojité občianstvo. Sú vlastne občanmi dvoch štátov a týkajú sa ich zákony oboch. Aj my máme svoju pozemskú štátnu príslušnosť. Podliehame zákonom našej republiky. Ale máme možnosť získať občianstvo dokonalého, najdokonalejšieho zriadenia – kráľovstva Božieho. Vládne tam totiž Boh, ktorý je svätý a v Jeho blízkosti nemá miesto žiaden hriech. Vládne tam Boh, ktorý je spravodlivý a vždy dodrží svoje slovo. Vládne tam Boh, ktorý je láska a chce, aby som aj ja, aj ty bol Jeho dieťaťom a žil s Ním naveky.   

Amen.