Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 25. po Trojici 22.11.2015

Ján 6:32-35: Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

Bratia a sestry v Pánovi!

Čo ste dnes raňajkovali? Stihli ste to vôbec? Raňajky sú vraj základ, ktorý je veľmi nesprávne vynechávať. Niekto sa uspokojí s kávou alebo čajom. Niekto má čas a chuť na praženicu. Niekto siahne po jogurte a iný začína s miskou cereálií. Aj keď to nie je zákon, väčšina ľudí jedáva na raňajky takú obyčajnú vec akou je chlieb, alebo iné druhy pečiva. Chlieb patrí k nášmu stravovaniu ako niečo bežné, na čo sme si zvykli a ak nám zdravie nebráni, jeme ho pravidelne, pretože sa ho akosi nedá prejesť. Keď som prvý krát na 4 mesiace odcestoval s manželkou do USA a nevedel som veľmi dobre, kde sa čo dá nakúpiť, chýbal mi práve náš chlieb. Postupne sme našli obchody, kde sa dal kúpiť podobný, ale po návrate to bola prvá vec, na ktorú sme mali chuť. Stačí sa prejsť po obchodoch a pozrieť sa ľuďom do nákupných košíkov. Potravín, ktoré sa nám dnes ponúkajú je obrovské množstvo. Každému chutí niečo iné. Každý má iný rozpočet na stravovanie a tiež aj možnosti prípravy jedla sa u ľudí odlišujú podľa toho, či sú zamestnaní, či varia len pre seba a tak podobne. Ale chlieb sa kupuje takmer stále.

O jedle som sa rozhovoril preto, že sa dnes zamýšľame nad ďalšou prosbou Modlitby Pánovej – Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Je zaujímavé, že už dva mesiace spoločne premýšľame o obsahu Otčenáša a len v tejto chvíli sa dostávame ku prosbe, ktorá súvisí s telesnými potrebami človeka. Chlieb náš každodenný daj nám dnes!  Samozrejme, že náš Nebeský Otec dobre vie, že aj takéto veci pre svoje životy potrebujeme. Musíme jesť, potrebujeme sa pravidelne zásobovať tekutinami, potrebujeme miesto pre život, kde sa ukryjeme pred chladom, kde budeme môcť existovať. Ale túžba po týchto telesných veciach by nás nemala pohltiť natoľko, aby sme zabudli myslieť na veci duchovné. Preto prichádzame ku tejto prosbe až potom, ako sme si vysvetlili kto je náš Nebeský Otec, v akej úcte máme pristupovať k Jeho menu, ako máme s túžbou očakávať Jeho kráľovstvo a napĺňanie jeho ideálov a ako sa máme vždy s pokorou podriaďovať Jeho vôli.

Sestry a bratia - ide v tejto prosbe len o zabezpečenie dostatku chleba na každý deň? Určite nie. Už Luther sa v Malom Katechizme podrobne rozpísal, čo si máme pod týmto pojmom predstaviť. Čo je to chlieb každodenný? Všetko, čo patrí k výžive tela a našim potrebám, ako pokrm, nápoj, odev, obuv, dom i dvor, pole, dobytok, peniaze, majetok, verná manželka (verný manžel), dobré dietky, zbožná domácnosť, dobrá a spravodlivá vrchnosť, dobrá vláda, dobré povetrie, pokoj, zdravie, striedmosť, možnosť poctivo pracovať, verní priatelia, dobrí susedia a iné podobné veci. Dnes by sme jeho zoznam určite trochu pozmenili, ako sa hovorí aktualizovali, pretože ho písal vo svojej dobe, poznajúc potreby vtedajších ľudí. Na hodine náboženstva som dala v niektorých triedach napísať zoznam vecí, ktoré potrebujú na prežitie bežného dňa. Aj keď neuvádzali úplné detaily, nazbieralo sa toho pomerne dosť. Naše potreby stále rastú a máme pocit, že bez niektorých vecí by bol život o ničom. A to je chyba. To, že náš životný štýl sa stále viac približuje k tomu, aby sme mali a mali a mali. Spomínate si, ako pokúšal diabol Pána Ježiša na púšti? Premeň tieto kamene na chleby. Ale Ježiš mu odpovedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.

Drahí veriaci! Potrebujeme aj uspokojenie našich telesných potrieb. O tom niet pochýb. Máme Otca v nebi, ktorý nám dal všetko pre to, aby sme ich mohli uspokojiť. Ale už v rajskej záhrade nám nelietali pečené holuby do úst. Píše sa: Hospodin Boh vzal človeka a voviedol ho do záhrady Éden, aby ju obrábal a strážil. Už tu bolo treba pracovať. Ale práca bola radosťou, potešením a mala zmysel. Po páde človeka do hriechu sa situácia zmenila. Človek počul tieto slová: Pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Iba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.

Na začiatku októbra sme Bohu ďakovali za požehnanie, ktoré sme aj v tomto roku mohli prijať vo forme darov našich polí, záhrad a sadov. Každoročne môžeme ďakovať, pretože je za čo ďakovať. Možno nie je vždy úroda podľa našich predstáv, ale v našich končinách nie sme postihnutí takým nedostatkom, aby sme museli hladovať. Máme teda za čo ďakovať. Ale tiež aj prosiť. Pretože to nie je také automatické, že dostávame.

V Lutherovom vysvetlení sme čítali aj o iných ako len priamych telesných potrebách. Človek nepotrebuje len jesť a piť, aby bol šťastný. Nestačí mu len oblečenie a strecha nad hlavou. Žijeme s túžbou mať spoločenstvo s inými ľuďmi. Potrebujeme dobré vzťahy so svojou rodinou, priateľmi, spolupracovníkmi. Pokoj a v rodine a čas na rodinu je prioritou tých ľudí, ktorí už spoznali jej skutočnú hodnotu. Aj so susedmi potrebujeme vychádzať. Niekedy sa smejeme nad tou našou slovenskou povahou vyjadrenou vo vete: Keď mi zdochla krava, nech zdochne aj susedovi. Ale mať dobrých susedov môže byť veľkým požehnaním. Luther hovorí aj o dobrej vrchnosti a vláde. Nuž, nie je to zanedbateľné, žiť v miery, v pokoji. Mať práva zakotvené v ústave a zákonoch krajiny. Iste, že nie sú dokonalé, ale nikto z nás nemusí byť otrokom, či nevoľníkom.

Aj naše duše potrebujú pokrm – chlieb každodenný. Nie je to potrava, ktorú kúpime v supermarkete. Je to pokrm, ktorý prichádza z neba. Toto je chlieb, ktorý zabezpečí zdravý rast našej viery a tým aj našu cestu do neba. Sýtiť sa Božím slovom, ktoré sa stalo telom v Ježišovi Kristovi, slovom, ktoré je zapísane v Biblii, slovom, ktoré je hmatateľné vo sviatostiach. To je výzva pre nás, ale v dnešný deň krstu Vášho druhého dieťatka  hlavne pre Vás milí rodičia a krstní rodičia. Dnes sa Boh skláňa k dieťatku, aby ho prijal za svoje. A je naozaj len na Vás, akým chlebom ho – vlastne ich, keďže je už druhé, budete chovať. Či to bude len to ľudské, ktoré môžu dostať z mnohých rúk, alebo to bude aj ten duchovný chlieb. Tá vzácna možnosť byť Božím dieťaťom. V dnešnú poslednú nedeľu cirkevného roka je to nádej života, ktorá prichádza symbolicky v krste pre Vás, ale aj pre nás. Zodpovednosť za tie vzácne dary, ktoré Vám Boh zveril do úschovy na čas života, aby ste z nich vychovali Božie deti, ktoré budú pevné a nepadnú pred zlým na kolená, pre skyvu chleba, lebo Boh im ponúka večnosť.

Je skutočne dôležité, každý deň prijať porciu duchovnej potravy, aby naše duše nezahynuli od duchovného hladu. Mnohí veru sú na pokraji duchovnej anorexie i keď ich telo môže kvitnúť do krásy. Ján 6:32-35: Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.                                                                                                                                            Amen.