Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 3. adventná - 13.12.2015

Jak 1,2-3 Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.

 

 

Milé sestry a bratia;

 

A neuvoď nás do pokušenia ale zbav nás zlého - téma dnešnej tretej adventnej nedele! Neuvoď nás do pokušenia!!!

         Pokušenie – čo to vlastne je a nájde sa niekto kto sa s pokušením nestretol? Pri písaní tejto kázne som si prečítal mnoho citátov o pokušení najviac ma zaujal tento: „Pokušenia sú človeku často užitočné, hoci sú nepríjemné a ťažké, lebo práve ony človeka pokorujú, očisťujú a poučujú. (Kempenský)“

       Pokušenie prichádza ticho, ako had, ktorý v nepozorovanej chvíli uhryzne a stretávame sa s ním na mnohých stránkach Biblie. Už v prvých kapitolách Biblie človek podľahne pokušeniu a toto sa mu stáva veľkým výkričníkom života, ktoré sa prenáša z pokolenia na pokolenie. Prechádza celou starou zmluvou a mnohí veľký vodcovia Izraelského národa neodolali. Mojžiš – podľahol, Saul, Dávid, Šalamún a mnohí ďalší. Nemá zmyslel hovoriť o ich pádoch do pokušenia, keď ich máme sami dostatok. A tiež i v Novej Zmluve máme viacero poukazov na pády ľudí, ktorí dokonca chodia v Kristovom mene. Tu je jasné a musí nám byť jasné, že sa pokušeniu nedá vyhnúť. Jednoducho prichádza. Dokonca sám Kristus bojuje s pokušením – čítali sme evanjeliový text – ale nepodľahne – nepodľahne pokušeniu, ktoré je absolútne super – super v zmysle ľudských túžob a snov. Dostať také tri ponuky - byť ako Boh – konať zázraky, byť ako kráľ – nekonečne bohatý a byť nekonečne mocný – ovládnuť nebo i zem. Túžba nejedného človeka. A povedzme si pravdu – nie je na tom nič zlé byť ako Boh, byť ako kráľ, byť nekonečne mocný – ale zlá je cesta, ako to dosiahnuť. Cesta, ktorá sa prieči Bohu – cesta proti Bohu – cesta pokušenia. Pokušenie, ktorému  dokázal Ježiš Kristus odolať.

            Viete sestry a bratia prečo odolal? Nie preto, že je Boh – bol predsa v tele, ale preto, že vedel v čom má istotu, v čom a v kom má silu a kto má moc ochrániť i pozdvihnúť – v Bohu. Cituje Božie Slovo a nedáva diablovi šancu na ďalšie rozvíjanie pokušenia – stojí jasne a pevne v Božích – Otcových veciach a niet tej sily, ktorá by ho bola zhodila do prachu ľudských túžob a snov. Človek Ježiš Kristus mal silu povedať diablovi nie – poznaním Božieho Slova – istotou Božej lásky. A toto je cesta i pre nás. On nám to neukázal len tak a v Biblii sa to neobjavilo len ako časť histórie, ale ako príklad, ktorý nás má povzbudiť k prekonávaniu pokušenia. Ukázať, že sa dá odolať.

            Lenže nie vždy to platí. Nie vždy vieme povedať diablovi nie a v pokušení padáme. Necháme sa ovládnuť pokušením a zhrešíme. Áno – dôsledok pokušenia je hriech. Hriech ako ovocie, ktoré vyrastie na strome a my takýmto ovocím svedčíme svetu okolo nás. Hospodina prosíme, aby sme neboli uvedení do pokušenia, aby sme mali jasnú a čistú cestu života, ale ako sme povedali pokušeniu sa nedá vyhnúť. A tak prosíme Pána, aby nám dal silu odolať pokušeniu, respektíve, keď padneme do pokušenia, aby sme vládali vstať. Opäť citujem Kempenského: „Je ľudské padnúť, nevstať je však diabolské, a ak nás pokúša diabol, vždy nám ide po krku... „ O tom je modlitba - o prosbe k sile v Duchu Svätom vstať, ak už padnem, aby som sa neutopil v špine a hriechu, ktorému som prepadol. Je to ťažké, ale Boh nám nesľúbil ľahký život. Ako kresťania – patriaci Kristovi sme v prvotnom záujme diabla. Sme jeho hlavným cieľom existencie – zviesť nás z cesty k Bohu. Zavrieť nám bránu večnosti v nebesiach. Diabolské je nevstať z hriechu, do ktorého nás uvrhlo pokušenie.

            Priatelia – v Bohu máme silu prekonať i takýto pád. Pád, ktorý bolí hlavne vtedy, keď si uvedomím potupnosť pokušenia – to chvíľkové „Áno“ diablovi. Lenže nie všetko pokušenie je od diabla. Občas je to i skúška „lásky“. Ako sa teda postaviť k takémuto pokušeniu. K skúške lásky – k otázke: „Ako ma miluješ človeče?“. Ako miluješ svojho Boha a čo si pre mňa ochotný urobiť?. Áno sestry a bratia – i toto prichádza. A vtedy hovoríme spolu s apoštolom slová – nedovolí viac pokúšať ako unesieme. Áno pretože po prekonaní pokušenia sme zas o niečo silnejší. Zas sme bližšie k naplneniu pravej lásky. A tak sú i pokušenia, ktoré voláme skúškami. A ich prekonávaním sme stále viac a viac odolnejší proti diablovi. Je to ako s očkovaním. Dostaneme do tela niečo veľmi nebezpečné, čo by nás mohlo i zabiť, ale telo si vytvorí protilátku a stane sa imúnne proti chorobe. Mnohí sú zaočkovaní proti chrípke a sami viete, že to pomáha. Už malé deti očkujeme, aby boli silné a dokázali prekonať smrteľné choroby. A tak i skúšky, ktoré riadi niekto múdry a láskavý, kto pozná naše možnosti a silu viery môže a robí nás imúnnymi proti oveľa väčšiemu pokušeniu, ktoré dáva krvilačný diabol. Možno dnes ani nerozumieme prečo tá ktorá skúška prichádza, ale keď sa zveríme do láskavých Božích rúk spolu ju s Pánom Bohom prekonáme. A nie je to len klamlivá vízia. Je to skutočnosť, ktorá sa potvrdzuje Biblickými príbehmi, ale i životnými skúsenosťami nás samých, či našich priateľov.

            Všetci vieme a poznáme zmysel slova ZLO. Zlo  má mnoho podôb. Od škaredých slov, po nenávistné pohľady. Od  zbrane v rukách teroristov, po nevypočutie priateľa ..... Pán Boh nás zbavuje zla - zbavuje nás vierou – o tom ešte nabudúce.  Teraz by sme mali na chvíľu privrieť oči a zamyslieť sa nad významom skúšok, ktoré sme prekonali. Mali by sme zhodnotiť i mieru nášho úspechu odolávať zlému a ak zistíme, že sa nám nedarilo, asi sme málo dôverovali Bohu. Asi sme sa málo vkladali do jeho rúk a nenechali sme sa prenášať pokušením pod jeho ochranou. Najčastejšie padáme, keď sa spoľahneme len samy na seba. Akoby sme mali len my všetku silu a múdrosť a pritom sa nám ponúkajú nekonečné možnosti v Božom Duchu – Ochrancovi a Pomocníkovi. Diabol vtedy najviac nalieha v pokušení, keď vidí osamelých. Preto i na počiatku pokúšal ženu, keď ju našiel bez muža. (Ján Zlatoústy) – V osamelosti je najväčšia sila diabla a preto nám dal Boh spoločenstvo kresťanov a spoločenstvo Ducha Svätého. Aby sme nikdy neboli sami, ale mali vždy pri sebe niekoho o koho sa môžem pod ťarchou pokušenia oprieť.

            Dajme teda Bohu šancu, a kráčajme s ním po ceste života. Pokušenia budú a prídu. Potichu i nahlas. Ak však budeme „Boží“ dokážeme opäť vstať, ak sa nám stane, že padneme. Nie sami – sami sa nepostavíme a preto majme pri sebe Ducha Božieho, ktorý bude viesť naše kroky po ceste posiatej pokušením.                                                                    

            Amen.