Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - 4. adventná - 20.12.2015

Zjavenie Jána 3:17:  „Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,“

 

Bratia a sestry v Kristu;

Keď som bol dieťa, často som sa s mladším bratom hádal a najčastejšou príčinou našich detských konfliktov bolo, že sme obaja chceli tú istú vec v tom istom čase. „To je moje! Ja to chcem. Daj mi to!“ sa ozývalo v našom dome snáď každý deň. Mama, ktorá sa podieľala na výchove podstatne viac, čo je pre dnešnú dobu dosť typické, často stratila nervy a nemala chuť skúmať, kto má práve v tej danej chvíli pravdu. Jej riešenie bývalo rázne a jednoduché. Vec nám vzala a bolo. Je to asi normálne, všetci si tým prejdú a vyrastú z toho. Veľkí súrodenci sa už nebijú, neťahajú za vlasy a nežalujú rodičom. V lepšom prípade sa ich vzťah upevní a vytvorí krásny vzťah súrodeneckej lásky, v horšom sa vzťahy prerušia, naštrbia vzájomným nepochopením a čo je horšie závisťou a lakomstvom. To druhé sa deje podľa môjho pozorovania sveta práve preto, že sa niektorí veľkí súrodenci nezbavia túžby vykrikovať: „To je moje!“

Bratia a sestry! Náš svet si už akosi zvykol na niečo, čomu sa hovorí súkromné vlastníctvo. Vedeli by sme dosť presne povedať, čo spadá do množiny s označením „Môj majetok“. To, čo máme si poznáme a chránime. Staráme sa o to, zveľaďujeme to, zamkýname si to, poisťujeme to. A nebolo by na tom nič zlé, keby práve majetok nebol naším kameňom úrazu v boji s pokušením a hriechom. Satan nie je hlupák a vie, kde sú naše slabé stránky. Práve pri nadobúdaní hmotných vecí, peňazí a majetku sa tie slabé stránky pri veľkej skupine ľudí ukazujú v plnej kráse a dávajú nášmu odvekému nepriateľovi priestor, aby nás presvedčil zabudnúť na Božiu vôľu, obísť ju a nerešpektovať. Pod jeho vplyvom sme ochotní vymeniť vzťah k človeku, bratovi, za vzťah ku peniazom, či inej mamone. Sme pripravení zapredať blížneho svojho za tridsať strieborných, či inú práve aktuálnu menu. Nemáme problém vymeniť aj najdôležitejšiu vec nášho života, ktorou je viera a vzťah v Bohu za zárobok. Veď sa len stačí pozrieť, čo sa stalo s nedeľou – dnešná sa nazýva „ZLATÁ“ – lebo je najlepší kšeft, dňom oddeleným pre Hospodina.

Bratia a sestry! Možno sa pýtate o čo mi ide, keď začínam takouto kritikou. Veď dnes by sme mali pokračovať v preberaní Modlitby Pánovej – Otčenáša, konkrétne jeho poslednej časti, ktorú v nej vyslovujeme: „.... lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.“ Presne to aj robíme. Zameriame sa však najmä na slovné spojenie – Tvoje je. Tvoje, teda Božie. Modlitba Pánova, ktorú sme postupne preberali po jej jednotlivých častiach nie je len odrhovačkou, ktorú máme odriekať, aby sme vyplnili niečo, čo považujeme za náboženstvo. Je vzorom modlitieb a má nás upriamovať na videnie Božej vôle. V časti, ktorú dnes rozoberáme, nás vedie k tomu, aby sme svoj sebecký výkrik: „To je moje!“ videli vo svetle pravdy a pochopili, že všetko je vlastne Božie.

Keď sa pozrieme na počiatok histórie ľudstva, vidíme bytosť, ktorú Boh vytvára z prachu zeme a dáva jej život. Adam je vovedený do záhrady Eden, aby ju obrábal a strážil. Môže ju využívať na svoju obživu, môže z nej brať, čo potrebuje, ale je len hosťom v Božom majetku. A keď porušil zákaz, ktorý dostal, musí odísť a v pote tváre obrába pôdu, z ktorej bol vzatý a s ktorou jedného dňa opäť splynie ako prach. Bratia a sestry už sa narodilo veľa detí. Asi by nikto nevedel povedať číslo, ktoré by sa aspoň trochu priblížilo skutočnosti, koľkí už uzreli svetlo sveta. Ale neviem o nikom, kto by sa narodil a priniesol by si so sebou nejaký majetok. Nikto nedržal v ruke perlový náhrdelník ani kufor zlata. Nikto nemával šekom, či vkladnou knižkou. Skrátka sme prišli a aj odídeme bez majetku v akejkoľvek podobe. Aj Jób, ktorý mal mnoho majetku a bol miliardárom svojho príbehu konštatuje: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim.“ A tiež hovorí: „Hospodin dal.“ Takže, nech máme čokoľvek, nech vlastníme veľa alebo málo, všetko máme len preto, lebo sme dostali. Dal nám Hospodin. Je to teda Jeho a my to môžeme počas svojho života používať. Ale nie podľa svojej ľubovôle. Dostali sme, aby sme napĺňali Božiu vôľu a budovali Jeho kráľovstvo. Najväčším prikázaním je: /Marek 12:30-31/ Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. Ak teda máme plniť Božiu vôľu, musíme všetko, čo máme používať v súlade s týmto prikázaním. Ak nám majetok bráni milovať blížneho, ak nás vedie k tomu, aby sme nenávideli vlastného brata alebo sestru, tak nás diabol dostal presne tam, kde chcel – do hriechu. Mnohí sa vyhovárame na nespravodlivé rozdelenie dedičstva, na neférový postoj rodičov, ktorí dávajú jednému viac a inému menej. Máme plné ústa ľudskej spravodlivosti a meriame vlastnou mierou. A mnohokrát máme dokonca aj tú ľudskú pravdu. Lenže na tej v konečnom dôsledku až tak nezáleží. Ježiš v kázni na hore hovorí: /Mt 5,40/  „a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť;“ Človek je viac ako akýkoľvek majetok a vzťah k blížnemu je nad všetky peniaze sveta.

Bratia a sestry! Náš Boh nás veľmi dobre pozná. Pozná naše myšlienky. Aj v tejto chvíli vie, čo sa nám preháňa hlavou a pred Jeho vševedúcnosťou niet úniku. A dobre vie, že sa svojich sebeckých myšlienok nikdy nedokážeme úplne zbaviť. Vie, že pokušenia nás premáhajú a dávajú hriechu nad nami moc. A keby jednal ako my – spravodlivo, ľudsky spravodlivo, musel by nás všetkých do jedného zabiť. Lenže On je láska a naše zatratenie nie je Jeho vôľou. Všetka spravodlivosť, na ktorú má právo sa prejavila úplne inak akoby sme čakali. Nášmu Bohu veľmi záleží na vzťahu s nami – ľuďmi. Pre tento vzťah sa vzdal všetkého, na čo mal právo a prišiel do tohto sveta ako malé bezbranné dieťa. Vzdal sa slávy nebies a večnosti a prišiel ako smrteľník, ktorý sa narodil obyčajnej žene v chlieve v Betleheme. Vzdal sa toho, čo mal, aby sme my mohli mať Jeho. Aby sme mohli byť s Ním. Boh Otec sa vzdal svojho jediného Syna pre záchranu ľudí. Boh Syn sa vzdal Božských privilégií a prijal úlohu obete za ľudské hriechy v tele Ježiša Nazaretského. Boh Duch Svätý nám to umožňuje spoznať a vierou prijať.

V knihe Zjavenie Jána 3:17 sa píše: „Keď hovoríš: som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, aj úbohý, aj chudobný, aj slepý, aj nahý,“ To je krutá realita dnešnej doby. Pretože mnohí uverili, že cesta ku šťastiu vedie cez peniaze a majetok. Mnohí si urobili aj z adventu naháňačku za ďalšími hmotnými vecami. A pritom nevidia, že sú úbohí, chudobní, slepí a nahí. Bratia a sestry! Všetko, čo máme je od Boha. Život, ľudia v našom živote, majetok. Všetko sa jedného dňa pominie a my sa navrátime do prachu zeme. Ale Boh nám ponúka aj Svojho Syna a vieru v Neho a tá má moc darovať nám večný život.

Amen.