Choď na obsah Choď na menu
 


Otčenáš - nedeľa po Vianociach

Ján 16:23  A v ten deň nebudete sa ma na nič dopytovať. Amen, amen, vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene.   Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, keď už nebudem hovoriť v obrazoch, ale vám otvorene budem zvestovať o Otcovi. V ten deň budete prosiť v mojom mene, a nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás, lebo sám Otec miluje vás, pretože vy ste milovali mňa a uverili ste, že som od Boha vyšiel.

 

Milé sestry a bratia v Kristu;

Milé sestry a bratia v Kristu;

Začať kázeň slovom amen by bolo trochu čudné, ale pri tej dnešnej sa to dosť hodí. Dostali sme sa totiž na koniec našej Modlitby Pánovej – modlitby, ktorou oslovujeme Pána Boha presne tak, ako ňou oslovoval a modlil sa sám Pán Ježiš Kristus. Niekoľko mesiacov, v podstate od októbra,   sme si hovorili práve o nej. Vysvetľovali sme jej jednotlivé časti, slová a pokúšali sa lepšie pochopiť čo cez ňu vkladáme do Božích rúk. Všetky tie prosby a túžby – všetko to hmotné a hlavne nehmotné v živote človeka by malo prechádzať cez modlitbu. Tak, ako to je práve v modlitbe Pánovej. Nielen ako vzor modlitby, ale ako realita každodenných modlitieb. Modlitieb, na konci ktorých je to – AMEN – nech sa tak stane. Prosba, želanie a výzva – aby Boh požehnal. Po tom všetkom spoločnom študovaní a modlení sa tejto modlitby dnes zakončíme práve spomínaným AMEN.

Priatelia, v tejto modlitbe sme videli a vidíme všetky priority, všetko to, čím človek v živote prechádza. Prosba za chlieb bola len jedinou hmotnou prosbou, všetky ostatné hovorili o duchovných veciach a o vnútornom prežívaní viery človeka. A tak by to malo byť i v reálnom živote. V napĺňaní obsahu a cieľa života  Pánom Bohom. Myslieť na duchovné a to hmotné príde – príde v požehnaní, ktoré dostaneme od Pána Boha.

V príbehu, ktorý vám chcem teraz rozpovedať hrá hlavnú úlohu jeden človek, ktorý mal obrovskú knižnicu. Denne zháňal nové a nové knihy. Čítal príbehy, históriu, obdivoval krásu sveta cez stránky kníh. Rozplýval sa nad láskou Rómea a Júlie, tešil sa z výhry dobra nad zlom v rozprávkach, plakal s Bedármi a bál sa v poviedkach Hitchcocka. Prežíval všetko, čo sa len dalo prežiť v knihách. Knihy vypĺňali všetok čas jeho dní. Ich čítaním trávil hodiny, dni, týždne a roky. Až napokon jeho na zemi vymeraný čas uplynul a on umrel. Keď zomrel nebolo nikoho, kto by povedal pár slov nad jeho hrobom – knihy v tej chvíli zostali nemé. Ich postavy nedokázali prísť a plakať za svojim čitateľom. Ich hrdinovia stratu tohto človeka nepocítili. Namiesto skutočného života totiž tento muž žil v predstavách. Namiesto reálnych priateľov poznal len postavy príbehov. Bratia a sestry – vieme toho prežiť strašne veľa – teoreticky. Teoreticky bez toho, že by sme sa vôbec pohli od knihy, či dnes skôr od televízie a internetu. Dnešná doba je taká. Individualizmus, strach zo sklamania, či zlá skúsenosť z nás robí samotárov – siroty, ktoré žijú, ba prežívajú vo svete. A čo je smutné, že to nie je len vec ľudí, ktorí živú vo svete, bez poznania Pána Boha, ale i medzi mnohými kresťanmi. Medzi ľuďmi, ktorých sa už dotkla Božia láska. Napriek tomu žijú v samote, bez iných, uspokojení len svojim duchovným vzťahom, ktorý je však jednostranný. Bez podielu na spoločenstve. Bez prežitia toho ozajstného vzťahu rodiny Božích detí. Žijú vo svete, identifikujú sa medzi kolegami a priateľmi ako kresťania, ale ich kresťanstvo je vo fáze teórie. Tak ako ten knihomoľ, ktorý prežil svoj život zavretý vo svojej fantázii, bez poznania skutočnej lásky, bez poznania, strachu, bez poznania výhry dobra nad zlom, bez ozajstných sĺz radosti, či žiaľu. Aj takto žijú niektorí z nás. Kresťanov. Bez emócii prežitia spoločenstva. Ozajstnej radosti medzi Božími deťmi.

A práve modlitba Pánova je tým prototypom, ako žiť – OTČE NÁŠ. Náš Otec, ktorý je v nebesiach. Nielen môj, ale náš. Boh spoločenstva, nie individualizmu. Boh, ktorý požehnáva deti, ktoré Ho chvália a velebia. Nemysliac len na seba, ale na všetkých. Vidiac jednotu s ostatnými a kráčajúc ruka v ruke k Betlehemským jasliam za hviezdou, ktorá ukazuje na dieťa, muža a sudcu sveta. V dnešnom vianočnom čase sa tešíme z narodenia Ježiša Krista – svetla, ktoré svieti a poráža temnotu. Boh sa dáva spoznávať všetkým. Hviezda na nebi svieti, aby ju mohol nasledovať každý jeden človek. Každý jeden človek, ktorý túži po Božom dotyku milostivej a bezodnej zachraňujúcej lásky. Aby sme sa stretli pri Božích nohách ako spoločenstvo a tešili sa z Jeho prítomnosti. Veď On je Boh a iný už nie je. Boh, ktorý povoláva k jednote. Preto sa tešme v tomto vianočnom čase z toho, že môžeme ako Božia rodina oslovovať a oslavovať nášho Pána Boha. Pokloniť sa a priviesť ku jasličkám nových ľudí, aby sa aj oni srdcom dotkli toho zázraku, ktorý nám Boh z nebies zoslal. Ak to nebudeme robiť zostaneme sami, ako ten muž v zajatí kníh. Boh sa dáva všetkým. Je preto dôležité myslieť v tomto vianočnom čase vo svojich modlitbách na všetkých tých, ktorí prišli  možno len ten jediný krát, v štedrý večer, do chrámu. Aby to nebolo len ich individuálne rozhodnutie – tradičná návšteva kostola, ale aby sa stali súčasťou spoločenstva spasených Božích detí. Aby modlitba, ktorú sa modlíme – Otčenáš, bola aj ich modlitbou. A toto je naša úloha, bratia a sestry – úloha Božích detí, ktoré kráčajú za Pánom. Ukázať ostatným, že Boh sa aj im osobne ponúka. Ukázať, že Boh aj ich osobne miluje a hľadá. Oznamovať svetu, že aj pre nich pripravil spásu v Kristovi. Veď len vďaka Jeho vykupiteľskému dielu môžeme nazývať Boha Otcom a volať k Nemu v takejto modlitbe akou je Otčenáš. Máme zasľúbenie, že modlitba v mene Ježiš bude vypočutá.

Sestry a bratia, viete, to Amen, na konci modlitby  môže byť pravdivé len vtedy, ak to čo zaznelo predtým nevyrastalo zo sebeckej túžby. Ak je to spojené s tým, čomu nás učí a k čomu nás vedie Pán Boh. Ak to vyrastá zo srdca, ktoré je naplnené Ježišom Kristom – Božou prítomnosťou. A tak vyslovme práve tým, že budeme konať podľa obsahu modlitby. Vyjadrime svoje amen životom a službou Pánovi. Aby Ten, ktorý prichádza, mohol nájsť pripravené srdcia svojho ľudu, do ktorých vstúpi a bude vládnuť ako Pán.

Amen.