Choď na obsah Choď na menu
 


Lukáš 12:22-23  

Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete;  lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev.

 

Drahé sestry, milí bratia;

        Je ráno. Pred sebou máme ešte jeden celý deň roku 2017. Čo sa dá ešte všetko v dnešný deň stihnúť? Čo sme ešte v roku 2017 nezvládli a dnes máme poslednú príležitosť dobehnúť zameškané. Dá sa to? Koľko je vlastne času jeden deň? Je to veľa či málo? Ak máme pred sebou ešte desiatky a desiatky rokov, tak nám to ani nepríde ... veď čo to je deň, ale ak sa nám slniečko života klesá ku obzoru, človek si váži každú jednu hodinu života. Čas je v tomto prípade relatívny. A deň ... posledný deň roka je vzácnou udalosťou zakončiť ďalšiu etapu života čo najlepšie. Možno sa nedá napraviť, to čo sa v roku 2017 pokazilo, ale dá sa aspoň nastúpiť na cestu zmierenia. Aby to čo príde bolo lepšie, ako to čo odchádza a na to je deň, ba hodina viac než dosť. V ponímaní večnosti je dnešný deň nesmierne dôležitý ... tak ako každý jeden deň života, ako každá hodina, minúta, či sekunda, pretože kým sme, ešte stále môžeme povedať Bohu „Áno, ale aj Nie“. Takže ... čo s dnešným dňom? Posledným roku 2017?

        Sestry a bratia v Kristu; tento rok bol rokom rôznych dôležitých rozhodnutí. Bol rokom, v ktorom išlo o veľa. Nikto dnes nevie povedať, ako to bude zajtra. Kríza ľudstva sa ďalej a ďalej prehlbuje – videli sme to denne v televíznych novinách, počuli v rozhlase či čítali v novinách. Bola a je tu aj prehlbujúca sa kríza ducha. Kríza, ktorá sa nedá zahnať balíčkom protikrízových opatrení, zvýšení daní, či neskorším odchodom do dôchodku. Takúto krízu možno prekonať len pokorou srdca človeka – uvedomením si, kto som, ako žijem, kto je mojím Pánom a čo som prežil. Čo som prežil s Pánom Bohom počas tohto roku, ktorý odchádza a či sa moja viera náhodou nestala len takou - papierovou. Zajtra sa zobudím, ale nie do nového, pretože dnešok ani včerajšok nezmizne, ale môžem sa zobudiť, ako nový človek a to hlavne vo vnútri. Možno sa naozaj nič nezmení na povrchu, vo svete, medzi ľuďmi, ale môžem sa zmeniť ja. Môj postoj, moje ciele, môj život a životy mojich blízkych. Ale svet zostane vo všeobecnosti rovnaký.

        Ak hodnotíme to čo bolo, musíme vidieť dobré aj zlé. Radostné i strastiplné čo nás postretlo. Na to dobré však myslíme akosi menej a nevážime si tých radostí, ktoré prichádzajú. Áno, sú a aj budú problémy, ale my Slováci sme v tomto špecifický. Nikdy nie sme a asi ani nebudeme spokojní. Keď sa prechádzate po ulici počujete ako ľudia medzi sebou hovoria, nemáme peniaze. Ďalší nariekajú, nemáme auto, iní zas nemajú to či ono. Ale keď sa dobre započúvate do ich sťažností, zistíte, že nemajú peniaze na dovolenku pri mori, iní nemajú najnovší model auta, a čo ja viem čo ešte. A stačí sa ísť pozrieť do TESCA, Kauflandu, či Lidlu a uvidíte koľko peňazí máme. Sme len nespokojní a celý rok nariekame, ako je nám ťažko.

        Do tohto stavu nám znejú slová dnešného evanjelia. /prečítať/ Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete;  lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev.

        My Slováci často pripomíname Izraelcov putujúcich po púšti. Boh sa o nich staral, dal im mannu, aby nezahynuli a oni napriek tomu reptali. Akosi nežijeme to čo čítame a počúvame. Stále je v nás akosi zakorenená žiadostivosť po všetkom novom. Tento svet je pre nás lákadlom, plným sladkostí, za ktorými ako malé deti načahujeme ruky. A keď ochutnáme, tak chceme znovu a znovu naplniť naše vnútro týmto slastným pocitom uspokojenia. Závisť, že druhý má viac a možno lepšie z nás nerobí bratov a sestry, ale vlkov bojujúcich o najlepšie miesto vo svorke. Presný opak si však želáme pri všakovakých stretnutiach, ktoré teraz absolvujeme a prajeme si všetko dobré – ba najlepšie do nového roku. Svet je akýsi pokrivený. Alebo možno len ľudia v ňom. Slovíčko CHCEM prekryje všetky ostatné.

        Sestry a bratia, zamysleli sme sa niekedy nad tým, čo sa snažíme získať? Skúsme sa zamyslieť, čo sme robili celý tento starý rok. Za čím sme utekali. Boli to veci duchovného a duševného sveta? Alebo to bolo nové auto, dovolenka, byt či peniaze? Na konci všetkého treba vydať počet. Akoby inventúru toho, čo sme robili počas daného obdobia. Skontrolovať svoje záväzky a zhodnotiť kvalitu života. Povzdych: „ Ani neviem, ako tento rok ubehol“. Je niekedy absolútne na mieste. V tej rýchlosti zabúdame žiť. A je aktuálna otázka – Koľko rokov života sme stratili týmto jediným? Nie získali – stratili. Stresom, bláznovstvom naháňania sa za majetkom, ...? A to je zlé.

Už v dobe Ježiša, nášho Spasiteľa, bolo jasné, že s tohto sveta si nič nikto neodnesie. Len svoje duchovno. Svoje hriechy a lásku. Len s tým budeme môcť predstúpiť pred Hospodina. V Ježišovi vidíme príklad takejto správnej cesty. Nehonobil majetok, nežil pre to, aby po ňom zostalo množstvo vecí. Vystačil s málom a predsa mal kvalitný život. Život Božieho Syna. A ak máme my byť obrazom živého Boha, potom musíme žiť tak ako On. Prirodzene nie v skalných jaskyniach či chyžách z dreva. Spať na podlahe a jesť z hlinených nádob. Každá doba má svoj štandard. A má ho aj naša. Tu sa myslí na život v duchovnej rovine. Nenaháňať sa za tým, čo moľ a hrdza zničí, ale hľadať vieru, lásku, pokoj v Bohu. Nikto z nás nemôže mať kvalitný život bez Boha. Bez tej istoty, že niekto sa pozerá a dozerá na môj život. Viem, že nebyť Hospodina, tak náš život by bol prázdny. Bol by to len zhon bez zastavenia, rozmýšľania. Bol by to život plný strachu o zajtrajší deň. V Bohu máme istotu pokoja.

Tak ako sa postaral Hospodin o Izraelcov, tak isto sa postaral a stará aj o nás. Skúsme sa zamyslieť, čo všetko nám Boh požehnal v tomto roku. V prvom rade naše spoločenstvo. Spoločenstvo veriacich ľudí. Potom to bol pokoj. Bez vojny, bez strachu o náš život. Dal nám jedlo a staral sa o nás. Nikto z nás nezomrel od hladu. A mohli by sme takto vypočítavať množstvo a množstvo vecí. Myslím si že netreba, aby sme pochopili, že máme prečo Bohu ďakovať. Dôvodov na zopnuté ruky v ďakovnej modlitbe je množstvo. Nedajme sa znechutiť do ďalšieho života s Ním vidinou bohatstva - ustarostenosťou. Pretože, ten kto verí v Boha, má svoj život pevne v Božích rukách. A Boh je tá najistejšia poisťovňa života.

                                               AMEN.