Choď na obsah Choď na menu
 


Skutky 4:12

A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.

 

Bratia a sestry v Kristovi!

Keby sme si každý rok na štedrý večer urobili v kostole fotografiu a potom ju ukazovali celý rok ako niečo, čo je u nás realitou každú nedeľu, nebola by to pravda. Tá fotka, samozrejme neklame a pravdivo zachytí, to, čo sa v danom momente odohráva. Ale zachytí len časť celku. Moment v celkovom plynutí času. A to je veľmi málo na to, aby sme mohli niečo pravdivo pochopiť, opísať a vysvetliť ďalším. Mohli by sme urobiť videonahrávku, ktorá by už zachytila podstatne viac, ale ani to by nestačilo. Veď ak si pozriete len 1% z filmu, čo môžete z neho pochopiť, ak ste ho už predtým nevideli? Vaše predstavy by mohli byť skreslené a nepravdivé.

Dnes sme sem, bratia a sestry, prišli kvôli Ježišovi Kristovi. On je dôvodom dnešných stretnutí vo všetkých kresťanských kostoloch. Hovoríme o Jeho narodení, o Jeho príchode na tento svet. Spomíname malé dieťatko uložené v jasliach na slame, na ktoré dýchajú zvieratá. Stále síce ešte trvá advent a deň Pánovho narodenia je 25. december, ale celé vianočné obdobie sa nám spája s udalosťami Betlehema. Koledy ospevujú nádheru detskej nevinnej tváre, ľudskej radosti a my sa nechávame premôcť touto atmosférou.  Ale ak je to jediný úsek z Kristovho života, ktorý vnímam, je to neúplné, nepravdivé a zavádzajúce. Veď prečo toľko radosti z narodenia dieťaťa v Betleheme? Nenarodilo sa ich snáď v histórii dosť? Odpoveď je jasná len pri pohľade na veci predchádzajúce Jeho príchod a nasledujúce po Jeho narodení. Ak by sme mali pred očami len fotku z Betlehemskej maštale, čo by nám to hovorilo o tisícročnom náreku Židov, ktorí očakávali príchod Spasiteľa? Čo by sme sa z pohľadu na bezbranného novorodenca dozvedeli o Kristovi, ktorý bol ukrižovaný za naše hriechy? O Mesiášovi, ktorý vstal z mŕtvych? O Pánovi, ktorý už nie je nemohúcim bábätkom, ale mocným vládcom sveta?

A predsa to robíme, bratia a sestry! Tešíme sa z Vianoc a po ich skončení zabúdame. Možno kvôli povinnostiam, starostiam, iným záujmom, ktovie. Ježiška nechávame ležať v jasliach. Sledujeme tento film možno ešte po mudrcov, ktorí prichádzajú s darmi, a snáď nás ešte zastaví veľká noc. Ale takéto úryvky nemôžu byť pri hľadaní odpovede na otázku: „Kto je Ježiš?“ dosť.

Skúsme sa teda dnes pozrieť, napriek tomu, že sú práve Vianoce, na Ježiša inak. Čo predchádzalo tomuto momentu, kedy prichádza na svet? Keď sa ľudí opýtam, koľko rokov by dnes mal Ježiš Kristus, začnú rozmýšľať aký je rok a v presvedčení, že našli správnu odpoveď povedia číslo zhodné s aktuálnym rokom. Dnes by teda mnohí povedali 2017. Niektorí viac premýšľajúci skonštatujú, že tam musíme vždy dať plus-mínus, lebo počítanie letopočtov prešlo zmenami a určite došlo ku chybám. Ale ani jedna skupina nemá pravdu. Vek Ježiša Krista sa nedá zadefinovať číslom. On je totiž Boh. Nemá počiatok a ani koniec. Nemôže byť obmedzený ľudským vekom a ani trvaním sveta. Bol tu skôr a bude navždy. Ježiš – Boh Syn sa síce narodil na začiatku nášho letopočtu v Betleheme, ale to bol len Jeho príchod do tohto sveta. To bola tá poníženosť, ktorá sa toľko krát spomína. Ten, ktorému patrí všetko, ten, ktorý má v rukách neobmedzenú moc, ten sa tohto všetkého vzdáva a prichádza ako nemluvňa, odkázané na pomoc ľudí. Jeho príchod nebol náhoda, ale vopred pripravený plán, ktorý mal svoj jasný cieľ. Zaplatiť za hriechy ľudí. Byť Spasiteľom a Vykupiteľom hriešnikov. Izrael na Jeho príchod čakal stáročia. Túžili po Mesiášovi, modlili sa za záchranu. Preto narodenie Ježiša dáva dôvod na skutočnú radosť len tomu, kto chápe, že tu nejde o oslavu nejakého nového života jednotlivca. Že to nie je rozjímanie nad malým dieťatkom, ktoré je také malé a milé a ktorému sa nedostalo potrebného zabezpečenia. Je to dôvod na radosť, ktorá vyrastá z pochopenia, že Boh napĺňa svoj plán záchrany a sám na seba berie v osobe Svojho Syna ľudskú podobu. Tešíme sa, že storočia modlitieb a čakania mali svoju odozvu a v čase, ktorý sám vybral, prichádza Ten, ktorý stále pri stvorení, aby svojou smrťou zaplatil za hriechy každého jedného z nás. Bez porozumenia starozmluvných príbehov, by nám evanjelium – dobrá správa o Ježišovi, znela ako nezmyselná patetická story, ktorá dnes dojme už len naivných alebo zle informovaných. Ale práve na pochopení všetkých tých okolností, ktorí viedli človeka k odpadnutiu od Boha a straty nároku na spásu, práve na ich pochopení a pohľade na stelesnenie Božej lásky vyrastá nevysloviteľná radosť.

Čo príde po Betlehemských jasliach? Udalosti opisujú evanjeliá. Ježiš žije obyčajný ľudský život. Nie život boháča, či niekoho privilegovaného. Aj keď je stále Bohom, v podmienkach tohto sveta cíti rovnakú bolesť, rovnaký smútok, musí si zarábať na svoj chlieb, musí riešiť problémy obyčajných bežných ľudí ako sme my. Až do chvíle, kedy toto všetko opúšťa a vyberá sa na posledný úsek svojej cesty. Tu sa už naplno prezentuje ako Boží Syn. Nikdy však svoje postavenie nevyužíva vo svoj prospech, ale aby pomáhal, liečil a ukazoval na Božiu slávu. Táto cesta končí na Golgote. Aj keď je bez viny, prijíma trest smrti, lebo vie, že len tak sa dá zaplatiť dlh, ktorý máme voči Bohu. Čo bolo Jeho motiváciou? Veď tá bolesť bola reálna a aj smrť okúsil ako všetci smrteľníci. Bola to láska. Dôvod, pre ktorý sa narodil, žil aj zomrel. Láska, ktorú má ešte aj dnes ku tebe, ku mne, ku všetkým. A potom prichádza veľký triumf, víťazstvo a porážka smrti. Nielen pre Neho, ale aj pre nás. V tomto pohľade sa nám Jeho narodenie javí ako obrovský dôvod na radosť. Nie pre Jeho roztomilú tváričku v plienkach, ale preto čo žil, ako umrel a zvíťazil nad smrťou. Len v kompletnom pochopení príbehu Ježišovho života, prinášajú Vianoce pre človeka to, čo potrebuje a po čom túži. Nádej, pokoj duše, vyrovnanosť a pravé šťastie. Lebo ten príbeh nie je len o Bohu a o Jeho Synovi. Je to aj náš príbeh. Týka sa nás, lebo my sme dôvodom toho všetkého, čo sa stalo.

Určite poznáte výroky typu: Možno je naozaj nejaký Boh, ale ak aj áno, ja ho nezaujímam. Alebo: Ak Boh existuje, tak je dosť nevšímavý a náš život Mu je ukradnutý, veď ako by potom mohlo byť toľko zla a nespravodlivosti? A vedeli by sme pokračovať. Práve v Betleheme nachádzame Boha v Jeho skutočnej podstate. Tam vidíme, či Ho nezaujímame a či nad tento svet kašle. On nám neposiela balíček sociálnej pomoci, ani nám neponúka nejaké dočasné populistické riešenia. On sa nám dáva sám. V osobe Boha Syna prichádza do nášho sveta ako jeden z nás, bez špeciálnych výhod. Žije ten život deň po dni ako aj my. A aj keď sa nikdy nedopustil žiadneho previnenia voči Bohu, Svojmu Otcovi, pokorne berie na seba hriechy všetkých ostatných a platí za ne najvyššiu cenu – cenu života.

Už sme si zvykli na všetky tie zvyky a tradície, do ktorých sa Vianoce obalili. Stromčeky, darčeky, pečenie, varenie, upratovanie, pohľadnice, SMS-ky, koledy, Mrázik v telke, vianočné koncerty, návštevy, akcie a výpredaje, kapor, žlčníkový záchvat a podobne. Niekomu stačí len toto. Veď je toho v podstate aj dosť na to, aby sme mali vyplnený program a nepodľahli nude. Ale ak sa nenecháme zaslepiť a hľadáme podstatu, tak ten najväčší vianočný dar pre nás leží v jasliach, obrába drevo v Nazarete, chodí s učeníkmi po Galilei, zomiera na Golgote a slávne vstáva z mŕtvych. Je to dar života, ktorý nemá lákavý obal, pretože veriť nie je ani populárne a ani pohodlné. Ale je to dar, ktorý keď prijmeme, náš život sa naplní radosťou, pretože získa jasný cieľ.

Bratia a sestry! Je len na Vás, či si dnes z kostola odnesiete len fotku, krátky moment z príbehu života Ježiša, alebo to bude začiatok oslavy, ktorá vám prináša radosť z toho, že sa dnes narodil ten, kto vám môže dať spásu a večný život.

Amen.     

 

Náhľad fotografií zo zložky Štedrý večer 2017