Choď na obsah Choď na menu
 


Zjavenie

26. 1. 2013

Matúš 2:1-12  Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema  a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť.  Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.  Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš.<a>  Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok:  A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský.  Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda.  A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu.  Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko.  Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou.  I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.  A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.

Drahé sestry a bratia;

            Skúsme sa zasnívať, skúsme zapojiť svoju fantáziu. Prenesme sa približne o 2000 rokov dozadu do kraja Betlehemského a staňme sa účastníkmi príchodu Boha na zem.

Priatelia - Nechceli by ste byť jedným z troch mudrcov, ktorí išli privítať novonarodeného Spasiteľa sveta – Ježiša Krista? Nechceli by ste v prachu zeme vzdávať hold dieťaťu, ktoré prinieslo pokoj do rozbúrených a neistých ľudských sŕdc, nespočetnému množstvu ľudských generácií? Nechceli by ste sa ocitnúť na stránkach Biblie, ako jedni z tých, o ktorých sa píše, že poznali pravdu? Porozmýšľajme o tom.

            Ja by som chcel. Chcel by som byť pri tom, keď vyčerpaná Mária, matka Božia, s výrazom prekvapenia, otvorila dvere významným mudrcom tej doby a s ešte väčším výrazom prekvapenia hľadela na to, ako padajú do špiny maštale a klaňajú sa dieťaťu, ktoré zatiaľ dokáže len plakať, jesť a spať.

            Sestry a bratia. Každoročne si pripomíname sviatok troch mudrcov, astrológov, ktorým sa dostala tá česť od Boha, že mohli ako prví pohania obetovať svoje dary Bohu a mohli sa vydať po ceste spasenia, poznajúc pravdu – zjavil sa im Kristus – zjavila sa im pravda. Pripomíname si ich ako múdrych mužov, ktorý vedeli čítať vo hviezdach. Pripomíname si ich i preto, lebo sa vydali na nebezpečnú púť do Betlehema, aby sa poklonili Bohu, našli cieľ života a radosť.

            Ale čo ich viedlo? Prečo opustili svoje honosné sídla, svojich bohov a vydali sa na strasti plnú cestu, do bezvýznamnej dediny v strede Izraela? Čo za presvedčenie museli mať, že sa rozhodli obetovať vzácne dary, dieťaťu, uloženému v jasliach pre dobytok.

            Priatelia, bola to Hviezda, hviezda Božieho Syna. Tento  žiariaci objekt na oblohe ich donútil zamyslieť sa a skúmať, čo sa to deje s nebeskými telesami. A keďže boli múdri a sčítaní, pochopili, že je to hviezda Mesiáša. A tak chceli byť pri tom, keď sa narodí.

             Čo bola radosť troch, či viacerých mudrcov, ktorí sa prišli pokloniť dieťaťu Ježišovi. Bolo to nájdenie ich cieľa. Obrovská radosť, keď uvideli hviezdu. Všetka námaha štúdia, neskorších pozorovaní a dlhej cesty nebola márna, pretože našli to čo hľadali. Cieľ. Cieľ, ktorý tak ako sme hovorili v nedeľu ľuďom chýba. Obsah hľadania, konečne uzavreli a v pokoji prijali to, čo im priniesla hviezda - nádej.

 Mnohí máme vznešené ciele. Vieme o nich teoreticky hovoriť. Chceli by sme ich dosiahnuť čo najskôr. Vyštudovať, mať rodinu, ísť na dovolenku, ... Potešia nás, ale aj rýchlo zovšednejú. Aj mudrci mali určite krátkodobé ciele, ale mali i tento, ktorý zatienil všetky ostatné. Obrovská radosť, ktorá naplnila ich srdcia to dokazuje.

Kedy sme sa naposledy naozaj radovali z dosiahnutia svojho cieľa? Kedy sme naposledy naozaj dosiahli to čo sme chceli? Spomínajme. Keď sme ten cieľ dosiahli – dokázali sme sa radovať? Radosť mudrcov bola nesmierna. Majme v nej príklad. Tešme sa spolu s nimi či už v Betlehemskej maštali, chráme Božom vo Vrútkach, či vo svojich domácnostiach z daru lásky Pána Boha nám ľuďom. Tešme sa radosťou, ktorá zatieni všetky ostatné radosti dosiahnutých cieľov.

Mudrci nemali pochybnosť o tom, kto sa to narodil. Nebol to pre nich iba chlapec v maštali, dieťa, ktoré sa práve narodilo. Bol to pre nich zo Zachariášovho proroctva – stáročia očakávaný kráľ – „Preveľmi jasaj dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, ..“ .A na toto niekedy zabúdame. Zabúdame, že to nie je len batoľa v plienkach, ale Boží Syn – Kráľ, ktorý prišiel prevziať vládu. Neprišiel ako bábková figúrka v rukách mocných, prišiel, aby panoval svetu – svojmu ľudu. Prišiel nielen pre pastierov, troch mudrcov, Izraelcov, ale i pre nás. Prišiel zobrať naše životy, zašpinené a zlomené hriechom, aby ich svojou krvou očistil. Prišiel, aby trpel od mladosti, preto, aby som ja mohol žiť v nebesiach v radosti. My si mnohokrát Vianoce spájame s dieťaťom Ježišom. Sú pre nás skôr tradíciu, ako obdobím, kedy sa máme rozhodnúť. Dieťa v perinke predsa nemôže chcieť, aby som sa pred ním kajal. A tu je chyba. Vnímame ho, ako bezmocné dieťa. Toto traja múdri muži nerobili. Vnímali ho, ako dar, ktorý poslal Boh. Dar, ktorý dokáže pohnúť svetom. A preto mu vzdávali hold, preto s ním spojili svoj život. Ako vnímaš ty milá sestra, milý brat Krista? Ako bezmocné dieťa, ktorého narodeniny si pripomíname, alebo ako dieťa, ktoré po tvojom Áno Bohu, dokáže i v tvojom srdci poraziť diabla? Ako vnímaš radosť zo spásy z rúk tohto dieťaťa? Zahľaďme sa na hviezdu svojho života a pýtajme sa, kto je mojím kráľom?

Kristus neznesie konkurenciu. Traja mudrci sa musel vzdať svojho pohodlia, nemohli iba vydať vyhlásenie o narodení kráľa, ale museli sa zúčastniť tejto slávy. Museli zavrhnúť starý typ svojho života a vydať sa na cestu za novým. Zbaviť sa starých bohov a prijať toho pravého, pred ktorým sa poklonili a priniesli mu dary.

Ani v tvojom živote Kristus neznesie konkurenciu. Neznesie, aby niečo bolo pred ním. Narodení Syn Boží chce plne panovať nad tvojim životom. Nie neslobodne, ale v láske. A to je ten najväčší dar. Tu vidíme i cieľ našej cesty. Tak ako u troch mudrcov. 

Keď som nás chcel preniesť vo fantázii o 2000 rokov späť, chcel som, aby sme videli hviezdu. Stačí však otvoriť Slovo Božie a táto hviezda okamžite zasvieti každému, kto sa rozhodne čítať. Je to ako v tej rozprávke – Nekonečný príbeh. Ako náhle otvorím Bibliu a rozhodnem sa zahĺbiť do deja, tento ma vtiahne do seba a ja sám sa stávam súčasťou príbehu spasenia. Ak pozorne čítam, nájdem sa v tom príbehu i ja. A tak sa aspoň mne plní môj sen, aby som sa i ja ocitol na stránkach Biblie. V príbehoch o troch mudrcoch, neposlušnom synovi, spolustolovníkovi pri Baránkovej hostine, vyznávačom a bojovníkom za pravdu v listoch apoštolských a nakoniec na stránkach Zjavenia, ako jeden z tých, ktorý budú vzatý do neba.

Ak čítame o Ňom, ak žijeme Jeho život, ak sa vydáme na Jeho cestu a staneme sa nasledovníkmi Krista  - nájdeme cieľ svojej cesty, tak, ako mudrci od východu. Cieľ je v láske Kristovej. V spoločenstve Boha na zemi i v nebesiach.

                                                                             Amen.