Evanjelium podľa Marka 15:20 Keď sa mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali.
Vzácny a draho vykúpený Boží ľud;
Iste poznáte nejedno slovenské príslovie, či porekadlo. Ja mám niekoľko obľúbených. „Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.“ Alebo:„ Za dobrotu na žobrotu.“ či „Žiadny dobrý skutok nezostane nepotrestaný“. Áno, človek sa pousmeje, či zamyslí nad nejedným z týchto výrokov, ktoré nás naučila prax života. Skúsenosti druhých, či dokonca moje vlastné. Človek sa mnohokrát stretol vo svojom živote s mnohými krásnymi vecami a mnohokrát sa stretol aj s vďačnosťou. Ale je pravdou, že asi každý jeden z nás sa stretol aj s nevďačnosťou ba dokonca s nenávisťou a potupou za dobrú vec. Veď ako inak by to aj bolo nie? Či sa mýlim?
Nedávno jedna moja dobrá známa spomenula takúto skúsenosť. Býva v paneláku a majú pod sebou staršiu susedu. Má síce deti, ale viete aká je doba a jej deti sa nie príliš zaujímajú o svoju mamku. Výhoda Covid doby je tá, že si to ešte vedia aj odôvodniť, prečo ju neprídu ani navštíviť. Ale k podstate. Ona a jej manžel sa začali starať o túto susedu. Chodili nakupovať, chodili vybavovať, poplatili čo bolo potrebné. Dokonca jej vybavili voľajakú sociálnu podporu aby mohla využívať Taxi na vozenie k lekárovi. Bolo však potrebné riešiť niečo s peniazmi. A vtedy sa to začalo. Museli osloviť jej deti. A táto moja známa so slzami v očiach hovorí: „Prišli obe, syn aj dcéra. Zabúchali na dvere a na celý panelák s krikom, ako sme ich mamu chceli okradnúť. Ako sme sa starali do čoho nás nič. A že kde sú peniaze a veci čo mala v byte. No hanba. Nemala som čo a ani kedy povedať, zostala som v nemom úžase. A keď sa začali vyhrážať políciou a súdom, jednoducho som zabuchla dvere. Nevedela som čo mám robiť a tak som si sadla na chodbe na zem a plakala a oni búchali na dvere. Po čase odišli. Na druhý deň naša suseda o dvoch barlách potichu zaklepala na naše dvere. Otvorila som a ona mala v rukách čerstvú upečenú bábovku, zarosené okuliare a slzy v očiach, ktoré svietili spod rúška. Povedala trasúcim sa hlasom: „Prepáčte, veľmi sa hanbím za moje deti“. Objala som ju. Bol to asi ten najnešťastnejší človek na svete. Odvtedy som mala s jej deťmi ešte párkrát nejaký konflikt. Ale s manželom to neriešime. Máme čisté svedomie. Staráme sa o ňu ešte viac, ako doteraz, pretože už vieme, ako ťažko sa žije s nevďačnými deťmi.
Bože vďaka, že my sa vieme s láskou postarať o našich blízkych. Bože vďaka, že naše vzťahy v rodinách sú dobré. Bože vďaka, že vieme prehltnúť aj horkú slinu krivdy. Bože vďaka, že sme Božie deti, ktorých ideálom je láska. Láska, ktorej obrazom a základom je čin, ktorý si tento PIATOK pripomíname. Obeť ľudského a Božieho Syna na kríži, ktorý zomrel za mňa samého. Ježiš Kristus. Pastier stáda, ktorý sa postavil vlkovi na obranu svojich ovečiek. Všetkých ovečiek – celého ľudského stvorenstva. Nezabudol ani na jednu jedinú a aj po tú stú sa rýchlo vrátil. Našiel ma na ceste života strateného a ponúkol mi cestu do košiara, aby som mohol byť zachránený pred VLKOM.
Ak čítame celý text Pašií, veľmi mi pripomínajú príbeh, ktorý mi rozprávala moja známa. Ježiš s láskou prechádza „poschodiami“ sveta. Minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou a hľadá zabudnutých a stratených. Klope na dvere a chce pomôcť. Chce sa postarať, chce zachrániť. Niekde sa dvere otvoria, niekde zostanú zatvorené. Niekto nakúka cez kukátko ale nenájde odvahu na zmenu. A niekto s radosťou prijíma z lásky darované. Jedno majú však všetky dvere spoločné. Za každými sa skrýva jeden život. Život, ktorý chce Boh zachrániť. A diabla to hnevá, pretože mu Ježiš berie láskou „ovečky“ z košiara.
Na Golgote nad Jeruzalemom sa dielo spasenia a záchrany dokončí. Za to dobré, čo Ježiš prináša svetu musí niekto trpieť. Nielen tak z rozmaru, ale pretože musí byť urobené zadosť spravodlivosti. Spravodlivosti za hriech človeka, pretože za každými dverami býva človek s hriechom. A práve tento hriech je ťažidlom, ktoré nedovolí človeku vzlietnuť do nebies. Je tým Danajským darom, ktorý Kristus berie na svoje plecia, aby ho ukázal diablovi, že aj tento človek je môj a nemáš naň nárok. A hoci sa hnevá a kričí a bije sa o duše, samotný diabol nemá šancu, pretože hriech bol na kríži priznaný. Posmievaný, trápený a mučený a nakoniec zabitý. Obetný Baránok za hriech celého sveta. Kto toto spoznal a vo svojom živote sa nechal premôcť Bohom vníma Veľkopiatočné udalosti ako niečo, čo mu navždy zmenilo život. Nielen ten pozemský, ale aj ten po smrti.
Prajem nám všetkým, aby sme sa nebáli každý deň otvárať dvere našich životov. Otvárať ich Bohu. Modlitbou, prečítaním si riadkov z Biblie, spoločenstvom. Otvárať ich láske, aby láska obetovania sa na kríži priniesla do môjho života pokoj, radosť a nádej. Aby sme vedeli slúžiť Bohu aj ľuďom okolo nás, napriek tomu, že vieme, že za to nebudeme obdivovaní, ani chválení svetom. Prinesie to však do sveta kúsok nebies, ktoré Ježiš daroval človeku smrťou na kríži. Amen.